• 1.

    LEV Levice
    23-7 53
  • 2.

    PDA Prievidza
    19-11 49
  • 3.

    SVT Svit
    18-12 48
  • 4.

    KMR Komárno
    18-12 48
  • 5.

    HAN Handlová
    16-13 45
  • 6.

    SNV Rytieri
    16-15 47
  • 7.

    INT Inter
    11-19 41
  • 8.

    LUC Lučenec
    10-21 41
  • 9.

    NIT Nitra
    4-25 33

Tohtoročná edícia Eurovia Slovenskej basketbalovej ligy nepriniesla len zvýšenú kvalitu súťaže, či návrat slovenských hráčov, ale aj jeden oveľa viditeľnejší trend. Kluby sa rozhodli vsadiť na novú generáciu koučov, ktorá si prešla mládežníckymi kategóriami, respektíve sa rozhodla venovať trénerskému chlebíčku po ukončení hráčskej kariéry.

V Eurovia SBL sa v tejto sezóne objavilo mnoho mladých trénerských mien. Priniesli do tímov nové basketbalové prvky, družstvá pod ich vedením zväčša pôsobia dynamickejšie, ukazujú viac bojovnosti a dosahujú aj dobré výsledky. Z domácej liahne možno menovať Petra Ivanoviča pôsobiaceho na lavičke Karlovky, Michala Madzina vo Svite, Richarda Ďuriša v Komárne či čerstvo vymenovaného kormidelníka Košíc Richarda Leška. Tento trend hodnotí pozitívne ústredný tréner a metodik Slovenskej basketbalovej asociácie František Rón: „Ja vítam tohtoročný príliv mladých trénerov. Dá im to ohromné množstvo skúseností vedením zápasov, ale aj tréningom niektorých skvelých hráčov. Zároveň je to aj motivácia pre ďalších trénerov. Je fajn, že môžu vidieť, že aj mladí kouči sa môžu pri koncepčnej práci alebo systematickým vzdelávaním stať šéfmi lavičky.“

Nielen domáci, ale aj zahraniční kormidelníci predstavujú v našej súťaži novú nastupujúcu generáciu. Ako príklad možno uviesť tréner Levíc Tea Hojča, Marka Cvetkoviča v Handlovej či Miljana Čuroviča v Prievidzi. Všetko sú to tréneri, ktorí nedovŕšili ešte 40 rokov, respektíve získavajú na Slovensku prvé väčšie basketbalové skúsenosti. „Možnože si kluby uvedomili, že tu bolo po minulé roky množstvo zahraničných trénerov, ktorí nemali až taký prehľad o slovenských hráčoch alebo o lige. Ja som rád, že sa to mení a že mladí slovenskí tréneri majú šancu prezentovať svoje schopnosti. Trend je veľmi pozitívny, mladí kouči sú prísľubom a je to len na nich ako sa zhostia svojich úloh a zodpovednosti,“ myslí si riaditeľ súťaže Peter Mičuda.

V súčasnosti už nie je problém sledovať všetky zahraničné ligy, študovať moderné trendy v basketbale, koučingu v zápasoch či trénovaní nových prvkov. Nové svetové či európske trendy sú viac na dosah a ľahšie aplikovateľné v praxi. „Treba uznať, že mladšia generácia je modernejšia, veľa mladých trénerov chodí sledovať zápasy aj do zahraničia, vzdelávajú sa , chodia na semináre, takže ten rozdiel medzi generáciami v napredovaní tam je. Aj ich štýl trénovania je taký progresívnejší. Preferujú skôr agresívnu hru, jednoduchosť: štýl 'behaj a strieľaj' (run-n-gun). Našej lige môžu veľmi pomôcť,“ hovorí bývalý reprezentačný kormidelník Milan Černický.

Černického slová potvrdzuje aj František Rón, ktorý však upozorňuje na rozdiel medzi teóriou a praxou: „Naštudovať nové trendy je jedna vec. Niečo iné je dostať ich do praxe s hráčmi, ktorých máte k dispozícii. Dobré rozhodovanie sa v situácii na palubovke sa nedá naučiť nikde inde, len práve pri súťažných zápasoch. Ja mladým koučom fandím, lebo sú veľkým oživením ligy. Nech majú dobré výsledky a nech je vidieť progres na jednotlivých družstvách.“

Skúsení trénerskí matadori by mali mať výhodu v tom, že majú odkoučovaných omnoho viac zápasov, vedia lepšie reagovať na herné situácie, len málokedy ich dokáže niečo zaskočiť. Mladší sú zase dychtivejší pri získavaní informácií, často sa prezentujú divácky atraktívnym basketbalom. Dá sa to takto zovšeobecniť? „Myslím si, že toto je veľmi individuálne, starší tréneri naozaj majú tendenciu vychádzať zo svojich skúseností, mladí sú takí, že potrebujú informácie získavať aj inými kanálmi, lebo praxe s trénovaním majú menej. V súčasností sa na internete nachádza množstvo informácii a aj FIBA (pozn. Medzinárodná basketbalová asociácia) robí množstvo seminárov, školení. Každý kto má záujem sa vzdelávať, má takúto možnosť,“ hovorí Mičuda.

Pekným a aktuálnym príkladom bolo semifinále a finále Eurovia Slovenského pohára, kde najmladší tréner mal 30 rokov a najstarší 39. Mladí tréneri sa riadia trendami aj pri výbere asistentov, kde dostávajú priestor bývalí hráči (Roman Ivan, Maroš Helmécy, Ladislav Lutovský a ďalší). Tí tak môžu už v relatívne mladom trénerskom veku nasávať bohaté a neoceniteľné skúsenosti pri súťažných zápasoch alebo medzinárodných stretnutiach. Hernú pohodu aj pri pohľade na výsledky dokumentuje „povýšenie“ Leška na post hlavného trénera Košíc, od jeho príchodu „býci“ zvíťazili v šiestich stretnutiach za sebou, vrátane víťazstva na Eurovia Slovenskom pohári. Nadobudnuté skúsenosti zase môže ukázať pri reprezentačnom tíme do 18 rokov na domácich majstrovstvách Európy Richard Ďuriš.

Častým javom je však fakt, že v mužstve môže vzniknúť situácia, keď je tréner mladší od svojich zverencov. Mohol by z toho vzniknúť nejaký problém? „Pokiaľ ide o rešpekt voči mladým trénerom záleží to od toho, ako si to tréner nastaví. Dôležitá je aj podpora vedenia klubu. Keď hráči vidia, že vedenie kouča podporuje a stojí za jeho rozhodnutiami, tak samozrejme to získanie autority je ľahšie. Záleží aj na osobe trénera ako si vymedzí hranice komunikácie s hráčmi,“ povedal k tejto téme Rón, ktorý má s trénovaním bohaté skúsenosti.

Mnoho zápasov odkoučoval už aj Milan Černický, často ani pri jeho pôsobení neboli oveľa mladší hráči ako on sám: „Či je tréner mladší alebo starší, rešpekt si získa tým, že rozumie basketbalu. Nezáleží ani tak na veku ako na prístupe. Asi je lepšie, keď je tréner na lavičke aktívny, pobehuje pri čiare, aj hráči potom cítia, že musia zo seba odovzdať viac. A zároveň, keď je tréner vzdelaný, nepotrebuje si dokazovať svoju nadradenosť, tak to väčšinou funguje.“ 

Vymedzené mantinely vo vzťahu tréner-hráč má rád Peter Mičuda. Ešte pár rokov dozadu bol totiž aktívnym hráčom. „Tréner by mal zaujať pozíciu trénera. Je viacero prípadov, keď sa tréner snažil byť kamarátom s hráčmi a nemusí to dobre vplývať na vzťahy v mužstve. Osobne si myslím, že je potrebný určitý odstup od hráčov a takisto kouč potrebuje mať nejaký rešpekt. Tréner si nemá budovať kariéru na kamarátstve s hráčmi, ale skôr na profesionalite,“ myslí si bývalý slovenský reprezentant.

Foto: Lukáš Droppan, Vladimír Dorňák, Daniel Faix a Martin Šopinec