• 1.

    INT Inter
    2-0 4
  • 2.

    PDA Prievidza
    3-0 6
  • 3.

    LEV Levice
    3-1 7
  • 4.

    SVT Svit
    3-1 7
  • 5.

    ZIL Žilina
    2-1 5
  • 6.

    KOM Komárno
    1-2 4
  • 7.

    HAN Handlová
    1-3 5
  • 8.

    LUC Lučenec
    0-4 4
  • 9.

    SNV Spišská N.V.
    0-3 3

Neustále diskutovanou otázkou medzi odbornou verejnosťou, ale i fanúšikmi, je počet cudzincov na súpiskách slovenských tímov, ako aj to, či má byť neustále na palubovke slovenský hráč, prípadne koľko ich má byť.

Využili sme preto reprezentačnú prestávku a oslovili sme trénerov a funkcionárov slovenských klubov i reprezentácií, aby sme zistili ich pohľad na túto problematiku, hlavne so zameraním na slovenských hráčov. Každý z respondentov dostal rovnaké štyri otázky:

  1. Máme na Slovensku v prípade zníženia počtu cudzincov dostatok hráčov dosahujúcich kvalitu najvyššej súťaže?
  2. Ktorý z mladých slovenských hráčov vás v tejto sezóne vás zaujali?
  3. Sledujete kadetské a juniorské súťaže? Kto z mladých hráčov by mohol dostať šancu v Eurovia SBL?
  4. Čo chýba mladým hráčom, ktorí skončia juniorskú kategóriu pri prechode do mužskej? V čom potrebujú mladíci pridať?

 

Peter Mičuda – riaditeľ Eurovia SBL a bývalý slovenský reprezentant:

1. Moja odpoveď je nie. Aj keď odpovedať takto priamo, je asi trochu zavádzajúce a možno so mnou viacerí nebudú súhlasiť a budú oponovať, že slovenskí hráči len nedostávajú dostatok príležitostí. Myslím si, že zasahovanie do počtu cudzincov bez systematickej výchovy mládeže by bolo krokom späť a znížením úrovne ligy. Ak vychováme dostatočný počet mladých basketbalistov, ktorí budú mať kvalitu na našu ligu, potom môžeme uvažovať aj nad zmenou pravidiel.

2. Našťastie je tu viacero hráčov, o ktorých by som sa chcel zmieniť. V Karlovke je to Dalibor Hlivák, ktorý spolu s Dávidom Abrhámom podávajú veľmi dobré výkony a sú oporami družstva. Kvalitu nepochybne ukazuje aj Matej Majerčák v Spišskej Novej Vsi, ktorý má iba 18 rokov, ale ligu hrá už tretiu sezónu. Šancu ukázať sa v lige dostal aj Róbert Rožánek, keďže sa Žilina po rokoch opäť zaradila medzi družstvá SBL. Jeho zakončovateľské schopnosti sú na vysokej úrovni, čo dokazuje aj priebežné tretie miesto medzi ligovými strelcami. Viacero mladých hráčov je v zahraničí a zostáva dúfať, že budú pokračovať v basketbale a dostanú šancu sa ukázať, či už v lige, alebo na reprezentačnej úrovni.

3. Viac sa zameriavam na kadetskú súťaž, keďže v nej hrá môj syn. Je potešiteľné, že už aj tu sa v každom družstve nájdu hráči, ktorí sú schopní na seba zobrať zodpovednosť a rozhodovať zápasy. Jedna vec je však dostať šancu v mladom veku v ligovom zápase a druhá vec je pripravenosť. Mali sme možnosť vidieť prednedávnom derby medzi Prievidzou a Handlovou, kedy za Handlovú nastúpili juniori a výsledok bol minimálne na zamyslenie. Myslím si, že finálové turnaje juniorskej a kadetskej ligy by mali ukázať, ktorí hráči by mohli dostať šancu na účinkovanie v najvyššej súťaži.

4. Rozdiel medzi mládežníckymi kategóriami a SBL je veľký. Je to hlavne o fyzickej pripravenosti. Vždy je to o tom, koľko je hráč ochotný obetovať basketbalu zo svojho voľného času, čo chce dosiahnuť a aké má ciele. Štandardný tréningový proces zabezpečuje prípravu na zápasy, no ak má hráč naozaj seriózny záujem venovať sa basketbalu profesionálne, je nevyhnutné, aby robil niečo navyše a zobral zodpovednosť za svoj výkonnostný rast do vlastných rúk. V súčasnosti je to možno ťažšie ako v minulosti, avšak nie je to nedosiahnuteľné.

 

Peter Torda – asistent trénera slovenskej reprezentácie mužov a šéftréner IMC Slovakia Považská Bystrica:

1. Nemáme.

2. Vysokú úroveň potvrdzuje Róbert Rožánek, ak ho ešte stále rátame medzi mladých hráčov. Vysokú úroveň si drží Matej Majerčák, zaujímavým typom je Jakub Kobulnický.

3. Bez toho, aby som preferoval hráčov nášho klubu, si myslím, že keby sme mali ligové družstvo, tak by pravidelne nastupovali Dominik Kubala, Braňo Mátych, Adam Krčmárik a možno aj ďalší. Páči sa mi, že v Žiline pustili do ligových zápasov ďalších juniorov Turzu a Švábyho. Možno sú v lige zápasy, kde by mohol viac minút hrať Martin Danielič a tiež sú aj ďalší hráči v Košiciach, ale tam je situácia dosť špecifická.

4. V prvom rade, mnoho z nich si prechodom do mužskej kategórie neuvedomuje, že teraz už nebudú dostávať tie isté minúty, ako v mládežníckych kategóriách, tým pádom niektorí strácajú záujem o basketbal. Ďalším problémom je adaptácia na vyššie tempo, agresivitu, nasadenie a ochota pracovať neustále na sto percent.

 

 

František Rón – ústredný tréner Slovenskej basketbalovej asociácie a tréner reprezentačného tímu chlapcov do 18 rokov:

1. Na túto otázku sa môžeme pozrieť z viacerých uhlov pohľadu, napríklad či chceme znížiť počet cudzincov na ihrisku alebo na súpiske. Ak sa ale bavíme o počtoch na ihrisku, prikláňam sa k tomu, aby sme ešte jednu sezónu nechali súčasný model s jedným Slovákom na ihrisku. Myslím si však, že do tejto problematiky vstupuje viacero faktorov a môže byť zavádzajúce poukazovať len na to, či máme dostatok hráčov.

2. Samozrejme, ako nováčikovia boli najviac vidieť hráči zo Žiliny – Rožánek, Merešš, Skvašik. Najväčšie zlepšenie podľa mňa zaznamenal Dávid Abrhám. Po zranení sa postupne dostával do formy a začína zvládať aj líderskú pozíciu. Zlepšenie vidím aj u Krajčoviča, ktorý je stabilným hráčom užšej rotácie Levíc. Najviac ho posúva to, že tréner Hojč mu často dôveruje aj v tesných koncovkách zápasov a tiež štarty v reprezentácii. Tiež sú tu hráči, ktorí v priebehu sezóny získavajú minúty, čo im určite pomáha v ďalšej adaptácii na vrcholový basketbal – Bachan, Majerčák, Belavý, Novysedlák, Štefek, Zorvan, Ondruš či Jurčina.

3. Sledujem obe súťaže, pretože v nich pôsobia sledovaní hráči reprezentácie do 18 rokov. Spoločne s asistentmi (Marek Jurík, Tomáš Polák) sme zostavili zoznam sledovaných hráčov a požiadali sme tiež klubových trénerov, aby ho prípadne doplnili. Nechcem teda menovať len niektorých zo zoznamu sledovaných hráčov, pre mňa má potenciál každý z nich a bude záležať, ako s nim naložia samotní hráči, ich kluboví či reprezentační tréneri a tiež manažéri klubov.

4. V prvom rade zarputilosť, odhodlanie ukázať na tréningu trénerovi, že hráč chce nastúpiť na zápas. Hráč by mal trénera presvedčiť svojim nasadením, koncentráciou, ale aj prístupom k basketbalu mimo ihriska. Musí na sebe pracovať aj individuálne, hlavne v súťažnom období. Myslím si, že k tomu, aby sa talent presadil je dôležitý aj postoj „druhej“ strany. Čo musia mať tréner a manažér, aby sa talent presadil? Tréner by mal mať odvahu dať talentovanému hráčovi minutáž, definovať mu ciele jeho individuálneho rozvoja a tiež by mu mal dávať o tom spätnú väzbu. Manažér s vedením klubu by mali trénerovi určiť ciele, ktoré sa týkajú rozvoja talentovaných hráčov, nielen výkonnostné ciele.

 

Richard Ďuriš – mládežnícky tréner roka 2017 a bývalý reprezentačného tímu chlapcov do 18 rokov:

1. Myslím si, že v prvom rade musí byť vôľa vo všetkých ligových kluboch dohodnúť sa na postupnom znižovaní počtu zahraničných hráčov. Treba následne utvoriť plán, ako postupne doplniť súpisky Slovákmi a pracovať na progrese mladých hráčov a zapracovať ich do tímov. Na Slovensku nám bohužiaľ vypadla celá jedna generácia hráčov, ktorá mala práve teraz dorásť a títo hráči mali byť lídrami v slovenských kluboch. Mám však obavu, že sa zo Slovenska vytráca aj ďalšia generácia hráčov vo veku 16 – 18 rokov.

2. Dávid Abrhám spravil veľký herný progres a rastie z neho kvalitná „dvojka“. Je mi ľúto, že sa na začiatku sezóny zranil Braňo Pipíška, ktorý mal veľmi dobrú predchádzajúcu sezónu a bol som veľmi zvedavý, ako sa popasuje so silnejšou konkurenciou v Prievidzi. Rovnako Róbert Rožánek s Jakubom Mereššom ukazujú svoj potenciál a určite sa z nich časom stanú poprední slovenskí ligoví hráči.

3. Som presvedčený, že každý jeden reprezentant do 18 a do 20 rokov by mal automaticky dostať šancu v lige. Veď patria medzi 16, respektíve 12 najlepších vo svojom ročníku. Tým pádom, za predpokladu, že bude pokračovať v poriadnom tréningovom procese v tíme mužov, by mali byť časom lepší ako hráči, ktorí sú mladší. Dokazujú to práve Abrhám, Merešš a Rožánek, ktorí sa vždy dokázali presadiť na mládežníckych majstrovstvách Európy.

4. Mladíci, ktorí sa prvýkrát ocitnú medzi mužmi, musia byť pripravení plniť úlohu, ktorú im tréner dá. Musia byť schopní najskôr splniť si svoje obranné úlohy a v útoku hrať zodpovedne. Týmto si u trénera získajú dôveru a ich rola v tíme začne byť väčšia. Na to je potrebná fyzická kondícia a sila, ktorá im často chýba. Musia byť stále motivovaní a tvrdo na sebe pracovať, najmä mimo sezóny, ale aj počas nej, keď tréningové zaťaženie ostatných spoluhráčov nie je vo veľkej intenzite. Takisto musia pracovať neustále na svojej streľbe.

 

 

Michal Madzin – tréner Iskra Svit a asistent trénera slovenskej reprezentácie mužov:

1. Podľa mňa nie. Kvalita družstiev a zápasov by sa určite znížila.

2. Marek Ivan z nováčikov určite najviac. Róbert Rožánek ako hráč, ktorý absolvuje prvýkrát v SBL celú sezónu. Matej Majerčák ako stále junior hrajúci pravidelne a najväčší posun zaznamenali Dalibor Hlivák a Dávid Abrhám, ktorí sú už lídrami svojho tímu.

3. Sledujem ich veľmi pozorne. Nebudem menovať žiadneho hráča, ale z tých čo som videl priamo v akcii, tak sú zaujímaví hráči určite v Košiciach, Považskej Bystrici, Seredi, Leviciach, Prievidzi, ale aj v Spišskej Novej Vsi či vo Svite.

4. Úplne najviac je fyzickosť. Druhou vecou je častokrát mentálne nastavenie a ozajstné chcenie byť profesionálnym basketbalistom a obetovať tomu všetko.

 

Erich Korfanta – tréner BK 04 AC LB Spišská Nová Ves:

1. Momentálne nemáme dostatok hráčov požadovanej kvality. Myslím si však, že by malo prísť k zníženiu počtu legionárov. Aj za cenu toho, že kvalita ligy pôjde dole. Ide ale o slovenský basketbal. Musíme hráčov vychovávať. My v Spišskej Novej Vsi sa o to snažíme.

2. Začnem v našom klube – určite to je Majerčák, ktorý urobil progres. Ďalej je to Jakub Kobulnický, veľmi snaživý hráč, ktorý bude dostávať čoraz viac príležitostí. Ak sa pozriem do ostatných klubov, v Interi dostáva šancu Ondruš, myslím si, že Danielič dostáva v Leviciach málo šancí. Páči sa mi, že v Prievidzi dáva tréner Pannone šancu mladému Mokráňovi či Horváthovi. Škoda, že vo Svite skončil Martin Bizub. No a v Žiline dostávajú šance Pažický, Turza či Hebibi. Chcem však dodať, že ja považujem za mladých hráčov chlapcov narodených v roku 1999 a mladších. Tých starších nehodnotím, hoci je v lige zopár dobrých hráčov aj o niečo starších.

3. Sledujem juniorskú aj kadetskú ligu. V juniorskej súťaži je zopár hráčov, ktorí majú šancu dostať sa do ligy, napríklad Šváby (Žilina), Siládi (Banská Bystrica), Volárik (Levice), Kubala, Krčmárik (Považská Bystrica), Krebes a Monček (Košice). Aj v kadetskej lige - Rakai či Korfanta (Spišská Nová Ves), Kubaský (Svit), Baron (Košice), Šipkovský (Považská Bystrica) či niekoľko ďalších hráčov. Týmto chlapcom treba dať šancu, ale musia pracovať na sebe aj oni.

4. Juniorom chýba pri prechode k mužom snaha alebo lepšie povedané túžba presadiť sa. Musia oveľa viac a oveľa intenzívnejšie trénovať, hlavne individuálne. Musia pochopiť heslo – „Vtedy sa zlepšuješ, keď ťa nikto nevidí“. Musia si v hlavách ujasniť, čo chcú v živote robiť a samozrejme v basketbale. Je treba, aby našli v sebe motiváciu. Tým hráčom, ktorí to pochopia musíme dať šancu, je to naša povinnosť. Ja ako tréner extraligy sa o to snažím a budem snažiť.

 

 

Teo Hojč – tréner BK Levickí Patrioti:

1. Nie. Môžeme sa tváriť, že sú. Skúsili to v Spišskej Novej Vsi a v Nitre a vieme, ako to dopadlo. Hrali by tí istí chlapci, ktorí hrávajú aj teraz, plus možno niekto, kto sa vráti zo zahraničia. V súčasnosti je veľmi ľahké byť populárnym trénerom, urobíte rozhovor, kde poviete, že všetkému na vine sú legionári a polovica Slovenska vás za to pochváli. To nie je správne, riešenie je niekde inde.

2. Krajčovič a Bojanovský urobili progres a naznačili, že keď takto budú pokračovať, majú aj na silnejšiu ligu. Je to produkt filozofie a práce, ktorú robíme v Leviciach. V budúcej sezóne sa k nim určite pridá aj Martin Bachan.

3. a 4. V mládežníckych súťažiach sú talenty, ale málo sa trénuje na to, aby naplnili a ukázali svoj potenciál. Chýba kvalitnejšia prvá liga, kde by mali hrať perspektívni juniori, kadeti plus mladí hráči, ktorí naznačujú svoj potenciál pre ligu. Potrebujú viac trénovať individuálne a kondične. S menej ako 20 hodinami tréningu týždenne (spolu so zápasmi), sa len ťažko posunú na úroveň profesionálneho športu. Určite by pomohlo aj to, keby každý ligový klub musel mať profesionálneho trénera pre mládež a B-tím. Bez splnenia tejto podmienky, by kluby nemali hrať ligu. V Slovinsku nemáme pravidlo o slovinskom hráčovi na palubovke, máme však systém, ktorý nájde talent a je vedený k tomu, aby sa stal profesionálnym hráčom na vysokej úrovni. To robíme od veku 6 rokov až k profesionálovi. Tiež máme systém, vďaka ktorému je takmer na každej základnej škole basketbalový krúžok. Máme aj systém na vzdelávanie a zlepšovanie trénerov, pravidlom je, že každý ligový tím musí mať dvoch profesionálnych trénerov pre mládež, v druhej najvyššej súťaži to musí byť. Asociácia má dvoch trénerov zamestnaných len to, aby každý deň cestovali do iného klubu a pomáhali trénerom v tých kluboch. To isté robí aj jeden kondičný tréner. Slovensko má cca. 10 tímov v juniorskej lige. My máme tri ligy, čo znamená cca. 60 – 70 juniorských tímov.

 

Maroš Helmecy – asistent trénera BC Prievidza a tréner juniorského tímu MBA Previdza:

1. Ťažká otázka. V prvom rade je na mieste si uvedomiť, na akej úrovni chceme ligu. Trénujem družstvo aj v juniorskej extralige a pri debatách s ostatnými trénermi sa zhodneme, že je problém nájsť hráčov, ktorí môžu nastúpiť aspoň na niekoľko minút v Eurovia SBL. Medzi juniorskou ligou a mužmi je totiž obrovský rozdiel. Myslím si, že nám chýba akýsi medzistupeň pre mladých hráčov, kde by mohli hrať a zbierať skúsenosti. Prvá liga nie je v súčasnosti v tomto úplne ideálna. Nie som si tiež úplne istý, že by nám zníženie počtu cudzincov pomohlo vychovávať kvalitnejších hráčov do ligy. Na to sa potrebujeme začať kvalitnejšie venovať mládeži a v prvom rade zvýšiť členskú základňu, čo je samozrejme úloha na dlhšie obdobie. V juniorskej lige je len dvanásť družstiev, v kategórii mladších minibasketbalistov máme na celom Slovensku len 19 družstiev. Tu treba začať, aby sme mali o pár rokov možnosť znížiť počty cudzincov a mali dostatok kvalitných hráčov zo slovenských mládežníckych súťaží.

2. Určite je v lige viacero zaujímavých mladíkov. Dalibor Hlivák ukazuje kvalitné výkony. Jeho výhodou je, že je naozaj rozohrávač, má dobré riešenie situácií a je nebezpečný tak v streľbe, ako aj v prienikoch. Mal by však zosilnieť. Zaujal ma aj Dávid Abrhám, ktorý ukázal, že je talentovaným hráčom s potenciálom byť kvalitným strelcom. Zlepšil sa aj v obrane, je vidno, že na sebe pracuje. Nečakal som, že po dlhej prestávke zavinenej zranením, sa tak rýchlo dokážeo dostať do dobrej formy. V Leviciach dostáva veľa príležitostí Šimon Krajčovič. Oproti predchádzajúcemu roku sa zlepšil a pre svoj tím je väčšou oporou. Som zvedavý, ako zvládne play off. Ďalším je Marek Ivan, ktorého som naposledy videl v reprezentácii do 18 rokov. Ak mám byť úprimný, nebol som si úplne istý, či zvládne prechod do ligy. Ale tréner Michal Madzin mu dáva veľa príležitostí, dôveruje mu a Marek sa chytá správnym spôsobom. V tejto sezóne Róbert Rožánek ukazuje, že môže byť veľmi dobrým strelcom aj v Eurovia SBL, ale musí sa zlepšiť v obranných činnostiach. Urobil pokrok aj tu, ale určite je ešte stále na čom pracovať. Zranenia často brzdia Jakuba Merešša, ale verím, že ak sa dostane do zdravotnej pohody a popracuje na streľbe, tak môže z neho vyrásť kvalitný hráč na pozíciu 4. Matej Majerčák je jedným z najmladších hráčov, ktorí dostávajú príležitosť. Urobil obrovský pokrok v posledných rokoch. Spomeniem aj Adama Antoniho, ktorý rovnako zaznamenal zlepšenie. Predchádzajúcu sezónu si ho pamätám ako hráča na pozícii 4, ktorý nestrieľal často, skôr urobil „čiernu robotu“. Zapracoval ale na streľbe, hrá už na pozícii 3 a ak sa bude zlepšovať aj naďalej, tak môže byť pre svoj tím veľkým prínosom.

3. Sledujem viac juniorskú ligu, keďže som spolu s Tomášom Bulíkom aj trénerom MBA Prievidza. V juniorskej lige je len 12 tímov a vo väčšine z nich sú hlavne hráči ročníka 2000. Určite sa však nájdu hráči, ktorí by o pár rokov mohli hrať ligu. Podľa mňa nám chýba súťaž pre hráčov po skončení juniorskej ligy, niečo medzi juniorskou ligou a prvou ligou. Tam by mohli chalani hrať a zbierať skúsenosti. Ale aby som odpovedal, v juniorskej lige sú určite zaujímaví hráči a viacerí z nich dostali už šancu zahrať si alebo aspoň trénovať v Eurovia SBL.

4. Mladých hráčov najviac brzdí asi ich ego. Stretol som sa s tým aj ja počas tejto sezóny, bojoval som a myslím si, že ešte stále aj bojujem s tými hráčmi. Mladí chalani mi prídu, akoby nemali trpezlivosť a silu bojovať o svoje miesto a nejaké minúty na ihrisku. Často reagujú negatívne, ak im tréner nedá toľko priestoru, ako by si predstavovali. Ďalšou vecou je to, že juniorská liga po fyzickej a rýchlostnej stránke zaostáva veľmi za Eurovia SBL. Hráči sa musia naučiť rýchlejšie rozhodovať, zlepšiť všetky individuálne zručnosti, tak obranné, ako aj útočné. Pretože to, čo stačí v juniorskej lige, nestačí medzi mužmi ani z polovice.

 

 

Ivan Kartáč - športový riaditeľ MBK Handlová:

1. Ja si myslím, že ani teraz nemáme dostatok kvalitných slovenských hráčov, ktorí by boli prínosom vo svojich tímoch.

2. Veľmi sa mi páčia Matej Majerčák a Branislav Pipíška. Je to jasný príklad toho, že aj mladý hráč, keď má jasný cieľ a chuť na sebe pracovať, vie byť pre tím veľmi dôležitý.

3. Trochu sledujem juniorskú súťaž, ale neviem koľko juniorov má na to, aby hralo v najvyššej súťaži. Ten rozdiel medzi súťažami je obrovský, až priepastný.

4. Skok z juniorskej kategórie k mužom je obrovský. Pred pár rokmi platilo, že keď si chcel hrať v mužskom tíme, tak si sa musel na ihrisku chytať obranou, ale teraz sa chcú všetci mladí hráči chytať útokom. A to tréneri nechápu. Mladí hráči nemajú vyvinuté až také morálno-vôľové vlastnosti, ako to bolo kedysi. Vtedy sa dostali do A-tímu len naozaj najlepší a museli dlho makať, aby sa dostali na ihrisko. Teraz je to iba o kusoch. Jednotlivé tímy musia splniť počet Slovákov na súpiske a podľa toho to aj vypadá. Mladí sú naučení dostávať všetko za nič a ak sa nedostaví úspech, hneď tak to zabalia. Samozrejme, česť výnimkám (Majerčák, Pipíška). Preto by mali pri mládeži pracovať naozaj odborníci, ktorí to budú vedieť mladým hráčom vštepiť. Lebo všetko to, čo sa naučia pri športe, zúžitkujú aj v reálnom živote.

 

Peter Ivanovič – tréner VŠEMvs Karlovka Bratislava:

1. Otázka je zníženie na koľko? Ak dvaja – traja Slováci na ihrisku, tak to máme. Ak by malo byť na ihrisku viac Slovákov, tak si myslím, že nie. O to viac však treba s nimi pracovať a dať im šancu na ihrisku. Mať s nimi trpezlivosť, ale aj byť na nich náročný.

2. Z mladých hráčov Matej Majerčák a po minuloročnom zranení ukázal progres Dávid Abrhám.

3. Sledujem hlavne juniorov. Vo viacerých tímoch sú dobré hráčske typy, ktoré by v budúcnosti mohli obliekať ligové dresy. Podaktorí si už odkrútili svoje premiéry, či už v Prievidzi, Žiline, Handlovej, Leviciach či Spišskej Novej Vsi. Ale aj v Banskej Bystrici, Považskej Bystrici i u nás v Karlovke vidím hráčov, ktorí by mali dostať šancu.

4. V prvom rade vidím veľký úbytok hráčov pri prechode z juniorov k mužom. Každý rok je v súťažiach menej a menej tímov, pretože je málo hráčov. Mladí hráči by mali byť sami na seba prísnejší a cieľavedomejší. Často vzdávajú boj ešte pred bitkou.

 

 

Ivan Kurilla - tréner PP & TV Raj Žilina a tréner reprezentačného tímu chlapcov do 20 rokov:

1. Ak sa bavíme o kvalitných Slovákoch, tak si myslím, že nemáme. Ako to zmeniť? Jednoducho – vychovať ich. Lenže samotný proces výchovy je už dlhodobý, trvá niekoľko rokov kým z jednej generácie hráčov vychováme hráča kvality najvyššej súťaže. Na ligu sa však pozerám nielen ako tréner, ale aj ako manažér. Už dlhšie sa zaoberáme otázkou počtu cudzincov, ale pritom zabúdame na proces výchovy našich slovenských hráčov. Eurovia SBL je vrcholom pyramídy a pyramída má mať široké základy, preto má byť výber do prípraviek široký a zabezpečený profesionálmi a odborne zdatnými trénermi. Naši vyštudovaní tréneri odchádzajú do zahraničia pracovať vo svojom odbore, a to nie je správne. V minulosti som mal jedinečnú možnosť pracovať ako vysokopostavený funkcionár futbalového klubu hrajúceho v najvyššej súťaži. Bola to vynikajúca skúsenosť a možnosť vidieť, ako to funguje vo vrcholovom futbale a vo výchove mládeže v tomto športe. Počas tohto obdobia som mal možnosť vidieť a spoznať štruktúry a systém práce CSKA Moskva, ktorý v tom čase pôsobil v Lige Majstrov. A prečo to spomínam? Videl som ako to v jednom športe niekam smeruje a ako to v inom športe nesmeruje nikam... Vo futbale nemôžete hrať najvyššiu súťaž bez kompletnej pyramídy a určitej úrovne mládežníckych tímov. Pre tímy, ktoré neprejdú prvým kolom play off, končí SBL najneskôr 5. apríla. To je tiež na zamyslenie, sme v tomto unikátom v celej Európe. Nehovoriac o systéme súťaže, kde nie je vytvorený priestor na trénovanie. To sú však len niektoré z vecí, ktoré pokladám za chyby, ktoré opakujeme. Ako som už spomínal, každý tím je určitým spôsobom produkt, ktorý ponúkame fanúšikom. Všetci vieme, že kvalitu vo väčšine tímov udávajú cudzinci, to je fakt. Osobne by som bol rád, keby sme sa vrátili do čias, keď v ligovom zápase Krompachy – Prievidza nastúpili za oba tímy po dvaja cudzinci a ostatní hráči boli kvalitní Slováci. Dnes sme o 22 rokov ďalej. V mužskom basketbale hráme predkvalifikáciu majstrovstiev Európy v roku 2021. Čo máme zmeniť? Odpoveď je jednoduchá – systém výchovy mládeže. Ten spočíva v profesionálnych tréneroch mládeže, ktorí spadajú pod asociáciu a klub. Na ich odmeňovaní by sa podieľal tak klub, ako aj asociácia. Lebo z vychovaného hráča profituje klub, ako aj asociácia. Jednoducho, sú to spojené nádoby. Každý systém si vyžaduje kontrolu, aby bola zaistená jeho funkčnosť. Túto kontrolu má zabezpečovať asociácia. To je v skratke načrtnutá vízia, ktorú sme s kolektívom odborníkov v Združení trénerov SBA ponúkli ešte v roku 2008. Ja sám som začínal v roku 1996 ako mládežnícky tréner, ktorý časom prešiel k mužskému basketbalu. Verím, že sa dožijem, napríklad aj po 22 rokoch, basketbalu s dvoma zahraničnými hráčmi na ihrisku v slovenskej najvyššej basketbalovej súťaži. Hoci v súčasnosti to môže vyznieť ako utópia.

2. Dlhodobo sledujem Dávida Abrháma. V tomto hráčovi vidím veľký potenciál už niekoľko rokov.

3. Momentálne pracujem v Žiline a tam som sa rozhodol dať v tréningovom procese priestor talentovaným juniorským hráčom Pažickému, Hebibimu a Turzovi. Na tréningoch sa snažia pracovať na maximum, a to je jediná cesta. Preto ak je možnosť, dostanú priestor aj v zápasoch. Ak mám voľný čas, sledujem súťaž juniorov.

4. Mladým hráčom chýba fyzická pripravenosť, zodpovednosť, pracovitosť, to znamená obetovať basketbalu a tréningu celé svoje bytie a zároveň byť trpezlivý. Toto sú hlavné atribúty z môjho pohľadu. Určite ich je viac, ale tieto považujem za hlavné.

 

Richard Leško – asistent trénera a športový riaditeľ KB Košice:

1. Keby sme ich mali, tak sú v lige už teraz. Čiže nemáme ich. Lenže je to samozrejme aj otázka kvality slovenských hráčov. Pretože hypoteticky môžeme mať desať družstiev a v každom 12 Slovákov, čiže spolu 120 Slovákov, ktorých samozrejme máme. Ale ak sa pýtate, či máme dostatok Slovákov aj na to, aby sme udržali súčasnú kvalitu Eurovia SBL. tak na to jednoducho hráčov nemáme.

2. Za mladého považujem hráča do 21 - 22 rokov a tí sa, žiaľ, dajú spočítať na prstoch jednej ruky. Najväčší výkonnostný progres spravil určite Dávid Abrhám. Jeho klubový spoluhráč Dalibor Hlivák si mierne zlepšil skoro všetky štatistické ukazovatele a je prvým rozohrávačom tímu. Jakub Merešš sa ako jediný mladý slovenský pivot dokázal etablovať v lige. Róbert Rožánek dokazuje, že v tíme, ako je Žilina, už v tomto veku nemá problém skórovať, čo je samozrejme pekné a ukazuje potenciál do budúcnosti. Musí však popracovať na ostatných basketbalových činnostiach a byť nápomocný svojmu tímu aj inak, ako len bodovo. To by malo znížiť rozdiel medzi priemerom bodov na zápas a užitočnosti na zápas, ktorý je v súčasnosti veľmi veľký, a to zlým smerom (preto to spomínam). Registrujem samozrejme aj Martina Bachana či Mareka Ivana, ktorí hrajú približne 15 minút v zápase a prajem im, aby v budúcej sezóne ukázali ešte viac progresu a potenciálu. No a najmladší z partie, Matej Majerčák je určite veľký prísľub do budúcnosti. Mal by však zlepšiť pomer asistencií a strát na zápas.

3. Trochu áno, ale určite nemám až taký dobrý prehľad ako samotní tréneri v týchto súťažiach. Zo zápasov, ktoré som videl, by zopár juniorov určite mohlo zbierať nejaké minúty v lige, ale ten rozdiel medzi Eurovia SBL a juniorskou ligou je priepastný.

4. Táto otázka už bola zodpovedaná mnohokrát, takže asi nepoviem nič nové. Mladým hráčom chýba skoro všetko – od základných basketbalových činností (pri vyššej rýchlosti a záťaži), fyzickej pripravenosti, až po taktické chápanie hry ako takej (hlavne obranné činnosti). Chýba im aj zdravé sebavedomie, chuť byť najlepší a spraviť pre to všetko, bez výhovoriek. Teda, česť výnimkám. Lebo bez toho je prechod z mládežníckych kategórií medzi mužov veľmi ťažký, často nemožný. Ale viete čo chýba mladým hráčom najviac? Kvalitný systém s jasnou koncepciou a špičkovými profesionálnymi trénermi.

Ako väčšina respondentov uviedla, dostatok slovenských hráčov na udržanie súčasnej kvality Eurovia SBL nemáme. Ak chceme udržať aspoň súčasnú úroveň súťaže, tak by k nejakému dramatickému zníženiu počtu cudzincov prísť nemalo. Na druhej strane, si viacerí tréneri uvedomujú, že slovenským hráčom treba dať šancu a mať s nimi trpezlivosť, pretože či sa to niekomu páči, alebo nie, slovenskí hráči, najmä odchovanci, sú lákadlom pre fanúšikov. Tiež potrebujeme čo najviac kvalitných slovenských hráčov, lebo len tak môže byť kvalitná reprezentácia. Všetci si však musíme uvedomiť, že Eurovia SBL je vrchol z pohľadu výchovy hráča. Jedným z cieľov tejto ankety totiž bolo poukázať na nízky počet slovenských hráčov a snažiť sa vyvolať debaty o tom, čo treba zmeniť a zlepšiť – prácu s mládežou. Tak, aby sme o niekoľko rokov mohli v mládežníckych súťažiach vyberať z väčšieho počtu mladých hráčov a najmä kvalitnejších. Potom nebudeme odkázaní na lacných a slabých legionárov.

Pre basketliga.sk napísal Peter Roman

Foto: Lukáš Droppan, Martin Šopinec, Vladimír Dorňák, Vladimír Králik