• 1.

    INT Inter
    23-5 51
  • 2.

    LEV Levice
    17-11 45
  • 3.

    LUC Lučenec
    15-13 43
  • 4.

    PDA Prievidza
    16-12 43
  • 5.

    SVT Svit
    14-14 42
  • 6.

    ZIL Žilina
    14-13 41
  • 7.

    HAN Handlová
    9-18 36
  • 8.

    SNV Spišská N.V.
    9-18 36
  • 9.

    KOM Komárno
    7-20 34

Po úspešnej sezóne 2008/09, zakončenej tretím miestom, mali fanúšikovia veľké očakávania aj do nasledujúcich ročníkov. Vypadnutia v štvrťfinále so Spišskou Novou Vsou v sezónach 2009/10 a 2010/11 však tieto očakávania nenaplnili. Priaznivci prievidzského basketbalu verili, že práve v sezóne 2011/12 môže prísť k vytúženému veľkému úspechu.

Lenže k tomu sme sa vôbec nemuseli dostať. Zlá finančná situácia pred začiatkom ročníka 2011/12 bola dôvodom, kvôli ktorému BC Prievidza hrozilo, že nebude môcť štartovať v extralige. Našťastie, vedeniu sa nakoniec podarilo zabezpečiť dostatok financií na chod klubu v tomto ročníku. Dlhší proces zabezpečovania klubu bol dôvodom toho, že v kádri pre túto sezónu bolo len málo Slovákov a z väčšiny ho tvorili legionári vedení mladým 31-ročným trénerom Johanom Roijakkersom.

Holandský lodivod napriek predsezónnym komplikáciám predvádzal so svojím tímom od začiatku sezóny výborný basketbal. BC sa po celý ročník nachádzalo na popredných pozíciách. Lídrom tímu bol skvelý Sullivan Phillips, na ktorého fanúšikovia nezabudli ani s odstupom času, keď ho neskôr zvolili aj do najlepšej zostavy desaťročia. Phillipsovi tiež sekundovali ďalší legionári ako Godbold, Pelle či Davis.

Roijakkers doviedol svoj tím do play-off na druhom mieste. Táto sezóna bola po hernej stránke ďaleko úspešnejšia ako tá predošlá a prievidzskí fanúšikovia sa tešili na to, kam to až BC dotiahne.

Prvou veľkou skúškou bolo hneď štvrťfinále, v ktorom sme súperili s Levicami. Tie vtedy hrávali aj českú ligu a mali veľmi kvalitný tím. Diváci, ktorí v oboch mestách zapĺňali haly, čoho dôkazom je celková návštevnosť série prevyšujúca 10-tisíc fanúšikov, mali možnosť sledovať vyrovnaný basketbal plný zvratov. Levice si v treťom zápase na prievidzskej palubovke vybojovali postupový mečbal výhrou o tri body, no ten sme odvrátili na levickej pôde ešte tesnejším víťazstvom o dva body. O postupujúcom do semifinále teda rozhodol piaty zápas.

pd 2012 1

Do našej haly zavítali tri tisícky divákov, ktorí sledovali strhujúci súboj dvoch kvalitných súperov. Z postupu sa po tesnej výhre v pomere 71-66 radovali naši hráči a spolu s nimi aj zaplnené tribúny. Vysokú návštevnosť v oboch mestách mala aj semifinálová séria proti Nitre. Semifinále však napokon prinieslo o čosi menšiu drámu ako predošlá séria s Levicami. I tak sme sa ale, samozrejme, poriadne zapotili. Rozhodujúcu výhru a spečatenie postupu do finále sme získali na ihrisku nitrianskeho celku, ktorý dokráčal k bronzovým medailám.

V ceste za titulom pred nami stála už len posledná prekážka. Avšak ako sa hovorí, posledný krok býva zväčša najťažší a presne to sme si musel opakovať aj pred začatím finále. Po postupe do finálovej série sme síce zažívali basketbalovú eufóriu, lenže nemohli sme si dovoliť stratiť koncentráciu, oslavy boli ešte ďaleko. Stále sme museli zostať nohami pevne pri zemi. Čakalo nás predsa ťažké meranie síl s Komárnom.

Tím z juhu Slovenska vyhral základnú časť, v ktorej sme mu však zdatne konkurovali. Vo vzájomných zápasoch sme mali s Komárnom vyrovnanú bilanciu, v prospech Komárna hovoril len minimálny 4-bodový rozdiel v skóre. Každému bolo jasné, že nás čaká vyrovnaná partia, skutočný tuhý boj o titul.

Prvý zápas v Komárne potvrdil všetky naše predpoklady. Domáci ovládli záver stretnutia a ujali sa vedenia vo finálovej sérii. Tím BC Prievidza si bol vedomý toho, že na domácej palubovke musí vyrovnať stav série, pretože pustiť Komárno do vedenia 2-0 by mohlo znamenať koniec titulovým ambíciám. Komárno aj v našej hale preukazovalo svoju kvalitu a formu, po prvom polčase dokonca "obuvníci" viedli o 5 bodov. V druhom polčase sme ale začali hrať dôraznejšie a napokon sme vyhrali dvojciferným rozdielom.

Séria sa opäť sťahovala k súperovi. Práve tretí zápas sa ukázal ako kľúčový. Komárno by sa v prípade víťazstva ocitlo v pozícii, v ktorej by nás dostalo pod výrazný tlak, keďže my by sme už museli len vyhrávať, zatiaľ čo Komárno by k zápasu na našej palubovke mohlo pristúpiť uvoľnenejšie. Veľmi vyrovnaný priebeh tretieho zápasu dokazoval dôležitosť tohto duelu. Po dobrom výkone v poslednej štvrtine sme nakoniec Komárno zdolali na jeho palubovke o jeden bod. V rukách sme mali majstrovský mečbal.

Do štvrtého zápasu sme vstupovali s jasným plánom ukončiť finále pred zrakmi svojich fanúšikov. Beznádejne vypredaná aréna nás tlačila za titulom a my sme jej po 40 minútach boja na ihrisku dali dôvod na oslavy. Tesným rozdielom sme zvíťazili v každej štvrtine a po výhre 69-61 sme získali extraligový titul. Po prvýkrát od roku 1995 sme sa vrátili na trón slovenského basketbalu.

Zdroj: pdbasket.com

Foto: TASR