• 1.

    INT Inter
    23-5 51
  • 2.

    LEV Levice
    17-11 45
  • 3.

    LUC Lučenec
    15-13 43
  • 4.

    PDA Prievidza
    16-12 43
  • 5.

    SVT Svit
    14-14 42
  • 6.

    ZIL Žilina
    14-13 41
  • 7.

    HAN Handlová
    9-18 36
  • 8.

    SNV Spišská N.V.
    9-18 36
  • 9.

    KOM Komárno
    7-20 34

Bežný fanúšik vníma pohyb hráčov a trénerov ako prirodzenú súčasť basketbalového života. Málokto však vie, že sa skrýva za tým obrovské kvantum práce, hlavne v zákulisí. A práve do tohto sveta vám umožníme nahliadnuť skrz Kamila Řeřábka, basketbalového agenta spoločnosti PPGroup.

Len pre malé predstavenie, agenti sa starajú takmer o všetky prestupy v najvyšších (a aj nižších) súťažiach po celom svete. Podľa dostupných informácií Medzinárodnej basketbalovej federácie (FIBA) je ich viac ako 600, pôsobia v každej basketbalovo rozvinutejšej krajine. V rámci nášho regiónu operujú viacerí agenti, najzaujímavejšie lokálne „portfólio“ má Kamil Řeřábek so spoločnosťou v ktorej pôsobí. Bývalý hráč Sparty Praha, Kolína, Opavy a Nymburku sa svojej práci venuje cca. 16 rokov.

„Zjednodušene a v skratke, sa jedná o hľadaní pracovnej príležitosti hráča. Spravidla získavame hráčov vlastnou aktivitou alebo cez sieť kontaktov, ktorým agent dôveruje. Je to však individuálne v rámci každého agenta, respektíve príležitosti trhu, z ktorého pochádza. Ak ste Talian alebo Španiel, tak v podstate ani nemusíte prekročiť hranice svojej ligy. Tento odbor prešiel za posledných cca. 10 rokov asi najväčšou zmenou. Skauting sa stal svetom čísel a dát. Kto pozná film Moneyball, tak vie, čo mám na mysli,“ poodhalil Řeřábek náplň svojej práce.

V každej krajine sa časom objavia veľké talenty s obrovským potenciálom, v našich končinách to v poslednej dobe boli mená ako Vladimír Brodziansky, Marek Doležaj, Mário Ihring či Matúš Hronský. Práve pri takej príležitosti vznikajú trenice na trhu, ktoré sa dejú aj v sfére agentov. „Je logické, že keď odíde hráč ku konkurencii, tak vznikajú rôzne spory. Obvykle sa to deje pred dôležitým rozhodnutím v kariére, čo je samo o sebe náročná situácia. Naša práca je rôzna od prípadu k prípadu. Niektorí hľadajú hráča, čo chce prestúpiť z bodu A do bodu B a cieľom je provízia. Niektorí sprevádzajú hráča kariérou a plánujú dopredu na 3 až 5 rokov. Do druhej skupiny sa radíme my, pretože vo výbere talentov a ich profilovanie sme veľmi silní, čo potvrdzujú aj výsledky. Pokiaľ však TO v hráčovi nie je, tak s tým nič neurobíte. Pomyslené TO sú faktory, ktoré sa objavujú v rôznych fázach kariéry - zdravie a zranenia. Sám dobre viem, že nie je ľahké prísť o hráča, ktorého 'pipláte' od mládežníckych kategórii, či už vinou zranení alebo konkurenciu. Aj tieto situácie sú pravidelnou súčasťou našej práce,“ povedal Řeřábek.

pp 5

Aktuálna situácia vo svete predčasne ukončila mnohé súťaže, ale zároveň naštartovala aj prípravy na ďalší ročník. Po zohnaní financií sa činovníci vrhnú často na skladbu tímov. Ak by sme sa na to pozreli rečou čísel, tak v SBL je potrebné obsadiť 9 trénerských stoličiek a minimálne 108 miest pre hráčov. Samozrejme, za predpokladu, že nik nemá dlhodobejší kontrakt. Vtedy štartuje hlavná sezóna pre agentov.

„Vytvárame záujem o hráča, aby sme mu ušili prácu na mieru. Nie vždy sú peniaze hlavnou hnacou silou, pretože v basketbale absentujú veľké čiastky za prestupy, respektíve výchovné, čo je bežné pri futbale alebo špecifických situáciách v NBA/Eurolige. Záleží teda na dobre pripravených krokoch v danej fáze kariéry. Trhy podobnému slovenskému hľadajú hráčov na základe nákladov, t. j. ceny. Ak chcete dostať Slováka von, tak je to často robota na niekoľko mesiacov príprav. SBL chýba plošný digitálny zber dát, ktorý umožňuje vyspelejším ligám sledovať slovenských hráčov. Ďalším je absencia reprezentácie na veľkých akciách. Keď tímy nakuknú do skupinovej fázy Európskeho pohára FIBA, tak je to veľká vec. To všetko veľmi ovplyvňuje záujem o hráča. Verím v budúcnosť slovenského basketbalu, ktorý to nemá ľahké. Na rozdiel od Česka, vám chýba podpora štátu. Bez peňazí a s polorozpadnutým zázemím sa šport v 21. storočí robiť nedá,“ vysvetľuje člen PPGroup.

pp 3

Ďalším špecifikom sú zmeny počas rozbehnutej sezóny, tie sa prirodzene dejú v každej lige, SBL nevynímajúc. Od fanúšikov často prichádza kritika, či sa v danej situácii nepodarilo zohnať lepšieho hráča alebo trénera. Aj na túto tému sme dostali adekvátnu odpoveď: „Záleží od ligy, termínov a kvót. Niekedy sú obmedzené možnosti nájsť hráčov prácu. Zásadným faktorom je to, prečo klub siaha k takému opatreniu. Či ide o dlhodobý pokles výkonnosti, zranenie alebo disciplinárny prehrešok, aj tieto faktory majú zásadný vplyv na ďalšie hľadanie práce.“

„Kluby nasledujú trendy, preto je ďaleko náročnejšie presvedčiť manažérov/trénerov o kvalitách hráčov z nezvučných basketbalových destinácií. Keď človek kupuje BMW alebo Mercedes, tak dostáva určitý štandard a automaticky očakáva kvalitu odskúšanú desaťročiami. V basketbalovom svete sú synonymom takejto značky hráči z USA a bývalej Juhoslávie. Ale je tu aj nadupaná Škoda, po čom by ste teda siahli? Vo svete najvyššieho basketbalu majú kluby skautingové listy a len výnimočne siahajú mimo svojich dát. Tu je to skôr o tzv. „push“ - tlačíte, zdôrazňujete až obhajujete, že na to daný hráč má. Pokiaľ neuspejete, tak sa vám už len tak dvere neotvoria.“

pp 4

Neoddeliteľnou súčasťou práce agenta je cestovanie do rôznych kútov sveta, hál a miest. Často ich v publiku nerozoznáte, majú možno po ruke notes alebo tablet, do ktorého si zapisujú svoje poznatky a poznámky. „Bol som v tejto sezóne v USA, Španielsku, Taliansku, Čiernej Hore a Rumunsku. Okolité krajiny už ani nepočítam. Momentálne zvažujem cestu do Valencie na dohrávku španielskej ACB ligy. Máme tam štyroch hráčov (Brodzianskeho, Balvína, Jelínka a Krejčího),“ uvádza Řeřábek.

Ako sme naznačili vyššie, PPGroup je zabehnutou značkou v našich končinách, ktorá za tie roky mala vo svojom portfóliu stovky hráčov. Určite najznámejšou osobnosťou je aktuálne hráč Chicaga Bulls Tomáš Satoranský: „S kolegom Phillipom Parunom sme na zelenej lúke vybudovali rešpektovanú basketbalovú agentúru, ktorá sa stále rozrastá o úžasných kolegov. Držíme si spolu rovnaké priateľské puto, čo je po skoro 20 rokoch spolupráce úspech sám o sebe. Nemá to so mnou jednoduché, som totiž nervák a srdciar, on zase pohoďák a politik (úsmev).“

Na pretrase nie sú len úspešné príbehy, ale v úzadí aj neúspechy. Američania majú preto výraz „What if..“. To platí aj v práci agentov: „Mrzí ma, že sme ďaleko skôr neoslovili jeden z najväčších talentov, s ktorým som kedy pracoval. Bol som však na začiatku kariéry a učil sa. Gabriel Szalay bol basketbalový sen každého človeka, ktorý robí túto prácu a má v tom i trochu srdca. Mal byť v NBA alebo hviezda v Eurolige,“ zaspomínal Řeřábek.

pp 2

Život agenta nie je pre každého, človek je v neustálom pracovnom zhone a veľa cestuje. Nepozná moc časové pásma a vo veľkej miere sa zdržiava v halách a na letiskách: „Žijeme prácu, ktorá nás baví a stále naplňuje. Mne sa otvárajú dvere do najvyšších basketbalových poschodí, kde som sa ako hráč nedostal. Motiváciou je tak ich dostať tam, kde sa mi nepodarilo vstúpiť. Vtedy to bola však úplne iná doba.“

Na záver sme sa pristavili pri téme, či si vôbec dokážu agenti užiť basketbalový zápas. „Veľké akcie si človek samozrejme užije, pokiaľ chce. Záleží len v akej pozícii, či hrá váš hráč a sedíte v sekcii s majiteľmi a vedením klubu, kde je niekedy zložité ovládať emócie. Pokiaľ je možnosť, tak rád splývam kvôli atmosfére a napätí okamihu. Na Final Four Euroligy v Paríži sme darovali dva lístky fanúšikom Partizanu Belehrad, a tí nás za to dostali do súčasti 'kotla', priamo v jeho strede. Inak je bežný zápas kúskovaný, stretávam známe tváre alebo tam mám ďalšie schôdzky,“ uzatvoril Řeřábek.

Foto: archív KR