• 1.

    SNV Spišská N.V.
    7-1 15
  • 2.

    LUC Lučenec
    6-3 15
  • 3.

    LEV Levice
    4-4 12
  • 4.

    INT Inter
    3-6 12
  • 5.

    PDA Prievidza
    3-5 11
  • 6.

    SVT Svit
    3-4 10
  • 7.

    HAN Handlová
    2-5 9

Aj keď slovenský mužský basketbal stále čaká na prenikavejší úspech na reprezentačnej scéne, tak v ére samostatnosti sa pod Tatrami podarilo vychovať množstvo talentovaných hráčov. Kto je však tým najlepším basketbalistom Slovenska od roku 1993? To sme zisťovali v ankete spolu s basketbalovými odborníkmi.

Metodika pri zostavovaní rebríčka bola jednoduchá, oslovení ľudia z basketbalového prostredia mali zostaviť svoju top desiatku hráčov. Hráč na prvom mieste získal 10 bodov, na druhom deväť atď. Na základe zostaveného rebríčka sme následne oslovili odborníkov, ktorí sa pohybujú v slovenskom basketbale už dlhšiu dobu. Svojimi komentármi nám napokon prispel František Rón (ex-tréner Pezinka, Levíc, Komárna a Interu Bratislava), Ivan Kurilla (ex-tréner Spišskej Novej Vsi, Banskej Bystrice, Lučenca a Žiliny) a Peter Torda (bývalý asistent trénera pri mužskej reprezentácii). Do ankety sa podelil so svojimi názormi aj Milan Černický (ex-tréner Komárna, Spišskej Novej Vsi, Pezinka, Svitu a Karlovky) a Michal Ježdík (ex-tréner reprezentácie Česka). Ako teda napokon vyzerá samotný rebríček?

Ďalšie basketbalové články od Lukáša Kubu si môžete prečítať tu.

Na 14. mieste sa umiestnili David Toya a Peter Orgler (obaja získali 11 bodov), 13. miesto obsadil Kyle Kuric (12 bodov), na 12. mieste bol Július Michalík (18 bodov) a na 11. mieste Štefan Svitek ml. (*1977; 20 bodov).

František Rón: Ja som osobne v Davidovi videl skôr „skórerský“ potenciál. Nebol klasický playmaker, ale dokázal udržať a vyviesť loptu a bol univerzálny combo guard. Vystriedal veľké množstvo klubov, trebárs aj v priebehu sezóny. Možno keby bol trpezlivejší a schopný sa viac adaptovať v jednom tíme, tak mohol dosiahnuť omnoho viac.

Peter vynikal skvelým prehľadom. V spojení s basketbalovou inteligenciou a výbornou streľbou bol jedným z najlepších rozohrávačov v ére neskorej ČSSR a Slovenska. Je výborné, že sa dal na trénerskú dráhu, pretože dokáže výborne prenášať svoje skúsenosti na mladých hráčov.

Je škoda, že Kyleovo pôsobenie v reprezentácii SR bolo iba epizódne. Mohol reprezentácii ďalej pomáhať, najmä mladým talentom, ktorí budú repre „ťahať“ v budúcich desiatich rokoch. Bolo by skvelé, keby SBA a hlavný tréner Tabak presvedčili Kurica, aby znovu obliekol slovenský dres a aby jazdil na reprezentačné zrazy. Nemalo by to efekt „iba“ vo zvýšení úrovne hry, ale hlavne v popularizácii basketu. Prečo by se Kyle nemal stať „tvárou“ basketbalu, ako Tomáš Satoranský v Česku? Asi nemá zmysel hovoriť o kvalitách tohto snajpera. Za všetko hovorí jeho súčasný angažmán v FC Barcelona.

S Julom som mal jednu spoločnú, veľmi zaujímavú cestu, keď mal šestnásť rokov. V tej dobe som bol ústredným metodikom Československej basketbalovej federácie a Július vtedy patril k našim najtalentovanejším hráčom. Obaja sme dostali príležitosť vycestovať do USA na letný basketbalový kemp v Cape Cod a turnaj stredných škôl Rhode Island Games. Určite to tomuto skvelému strelcovi pomohlo k prijatiu na Iowa State University a v jeho ďalšej kariére.

Peter Torda: Z malého nebasketbalového mesta sa Štefan vypracoval na hráča, ktorý patril k oporám bundesligového družstva z Karlsruhe. Dominantný bol svojou hrou chrbtom ku košu, kde výborne čítal obrancov, a pri doskokoch. Hráč, na ktorého sa dalo spoľahnúť v obrane aj útoku.

Do elitnej desiatky sa dostalo nasledovných desať basketbalistov:

10. ANDREJ LUKJANEC - 21 bodov

Profesionálna kariéra: 1989 - 2011

Tituly/ocenenia: 9x majster Slovenska (1993, 1997–2002, 2008, 2010)

Rón: Najtalentovanejší skórer, akého som kedy trénoval a moc ma mrzí, že sa na nás pozerá už len z basketbalového neba. Veľmi som si ho vážil a asi najviac to vystihuje moja nasledujúca citácia spred pár rokov: „Keď som prišiel do Pezinka, chalanov v tíme som veľmi nepoznal. Snažil som sa v prípravnom období utvoriť hráčom dobré pozície, aby mali priestor na voľné strely. Po čase som zistil, že Andrejovi to veľmi nesedí. Totiž, čím lepšie ho bránili, tým mal vyššiu úspešnosť streľby. Vedel skórovať z neuveriteľných pozícií. Vyhral Pezinku množstvo kľúčových zápasov.“

Milan Černický: Andrej bol basketbalový bohém, ktorý ťažil z obrovského talentu a hral aj za juniorský tím ZSSR. Nerobilo mu žiadny problém dať 40 bodov.

lukjanec anketa 

9. ŠTEFAN SVITEK st. (*1966) – 22 bodov

Profesionálna kariéra: 1986 - 2008

Tituly/ocenenia: majster Slovenska (2007)

Rón: Štefana si pamätám skôr ako mladého hráča ešte v reprezentácii ČSSR. Vysoké krídlo s výbornými streleckými dispozíciami. V 90. rokoch hrával v Nemecku, v jednom ročníku bol tretím najlepším strelcom Bundesligy, zahral si aj vo finále Bundesligy a bol víťazom Nemeckého pohára. V súčasnosti som s ním v kontakte ako s trénerom českej reprezentácie žien. Páči sa mi jeho trénerská filozofia – priamočiarosť a jednoduchosť v útočnej fáze.

Ivan Kurilla: Ako ho mi voláme – „Pišta“. Patril medzi centrov reprezentácie. Jeden z mála hráčov, ktorý sa presadil nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. Veľký srdciar, bojoval o každú loptu – bojovník telom aj dušou na ihrisku, a to isté neskôr aj na pozícii trénera. Je to človek, ktorý basketbalom žije.

 svitek anketa

8. PETER MIČUDA – 24 bodov

Profesionálna kariéra: 1993 - 2012

Tituly/ocenenia: 9x majster Slovenska (1996–2002, 2008, 2010)

Rón: S „Mičim“ (i ďalšími hráčmi v ére Pezinka) sme zažili veľa. Nemyslím tým len tituly, ale taktiež celkovú atmosféru pezinského basketbalového „šialenstva“ a hlavne výborných zápasov v Saportovom pohári. Pre mňa bol „Miči“ hráč, na ktorého som sa mohol vždycky spoľahnúť. Veľmi dobre čítal hru, mohol skórovať zo všetkých pozícií, výborne doskakoval a vždy sa odovzdal tímovému výkonu. A keď bolo potreba pritvrdiť pod košom, tak bol veľmi nepríjemný protivník.

Kurilla: Peťo Mičuda. Keď dnes niekto spomenie meno Mičuda, všetci vedia, o kom je reč a o aký šport ide. Tým je povedané všetko. Patril medzi generáciu hráčov slávneho Pezinka a slovenskej reprezentácie.

 micuda anketa

7. MAREK ANDRUŠKA – 25 bodov

Profesionálna kariéra: 1992 - 2006

Tituly/ocenenia: 6x majster Slovenska (1996–2001), majster Poľska (2003), Basketbalista roka (1997)

Rón: Mareka som trénoval v hviezdnej ére Slovakofarmy Pezinok – sezóny 1998/99 a 1999/2000. Pivot, ktorý odovzdal neskutočné kvantum práce pod obidvoma košmi. Silovo tak vybavený, že s ním mali problémy pivoti zvučných mien európskych veľkoklubov. Neskôr solídne legionárčil v Poľsku, v nemeckej Bundeslige či českej lige.

Černický: Do pätnástich rokov skákal do výšky, čo sa prejavilo aj v basketbale. Využíval atletické danosti a rýchlosť; je škoda, že ho pribrzdilo zranenie kolena.

Kurilla: Disponoval na tú dobu veľmi dobrou fyzickou pripravenosťou. Na svoju výšku veľmi aj pohyblivý, s výbornou koordináciou. V ročníku 1996/97 spravil výrazný výkonnostný skok. Práve typy, akým bol Marek, nám dnes v našej reprezentácii veľmi chýbajú.

 andruska anketa

6. VLADIMÍR BRODZIANSKY – 27 bodov

Profesionálna kariéra: 2018 -

Tituly/ocenenia: Basketbalista roka (2019)

Rón: Vlado je veľmi mladý podkošový hráč, ktorý má kariéru pred sebou. Na jeho príklade je vidieť, ako je veľmi dôležité zvoliť správnu univerzitu, resp. zmenu univerzity (z Pratt na TCU), pokiaľ sa hráč rozhodne ísť touto USA college cestou. Je vidieť, že mu program TCU sadol a rozvíjal jeho talent tak, že je mladou hviezdou španielskej ACB ligy. Ako je v Španielsku cenený, ukazuje jeho prestup do veľkoklubu Juventut Badalona. Momentálne najlepší slovenský basketbalista, má potenciál hrať v Eurolige.

Kurilla: Mal som možnosť s ním pracovať v reprezentácií „U20“. Vlada som stále pokladal za veľmi pracovitého a poctivého hráča. Jeho pracovitosť bola extrémna. Vedel ako jeden z mála pracovať na svojich nedostatkoch, tak aby ich odstránil. Práve to ho posúvalo, kde je a môže ho posunúť ešte vyššie. Hráčov, ako je on, je dnes na Slovensku len veľmi málo.

brodziansky anketa 

5. OTO MATICKÝ – 84 bodov

Profesionálna kariéra: 1983 - 2005

Tituly/ocenenia: 3x majster Rakúska (1991, 1994, 2000), 6x Basketbalista roka (1987–1989, 1994–1996), striebro z ME (1985), striebro z Družby 1984

Rón: Netrénoval som ho osobne, ale bol som v realizačnom tímu reprezentácie ČSSR Pavla Peteru a stretával som sa tam s ním – Oto bol pre mňa na tú dobu moderný, veľmi univerzálny pivot. V 90. rokoch pôsobil v rakúskej Bundeslige a aj ako tridsiatnik bol oporou mužstva v európskych klubových súťažiach. Mimochodom, pamätám si jednu historku, keď sa Oto zachytil prstienkom o zariadenie koša na Pasienkoch pri reprezentačnom sústredení. Bolo z toho len pár stehov na prste a šťastie, že si ho neutrhol...

Černický: Oto ťažil z podkošovej hry, kde mal vynikajúci doskok. Okrem klubovej kariéry mal bezpochyby aj vynikajúcu kariéru v reprezentácii.

maticky anketa 

4. MARTIN RANČÍK – 108 bodov

Profesionálna kariéra: 2001 - 2016

Tituly/ocenenia: majster Talianska (2005), 2x majster Slovenska (2013, 2014), 2x Basketbalista roka (2001, 2002)

Rón: Hral za slávnu Olimpiu Miláno, vyhral taliansku Seriu A s Fortitudom Bologna a predstavil sa i v Eurolige. Martina som okrem reprezentácie trénoval aj moju poslednú sezónu v Interi. Bol nekompromisný k sebe, ale tiež k mladším spoluhráčom, u ktorých mu vadilo, že nechcú dať do trénovania a basketbalovej kariéry VŠETKO. Tréningy boli často vďaka Martinovi ťažšie a tvrdšie ako zápas. K Martinovi sa viaže taktiež jedna príhoda, keď bol na druhej strane „barikády“. Trénoval som Komárno a hrali sme vo finále game 7 proti Interu. Viedli sme o päť - sedem bodov päť minút do konca, keď Marek Kozlík neúmyselne roztrhol Martinovi obočie. Ten se nechal ošetriť a s oviazanou hlavou a hlavne správne nahecovaný (nielen s krvavou ranou, ale aj s očami) sa vrátil do zápasu, aby ho nakoniec otočil a Interu vyhral titul.

Torda: Podľa mňa bol Martin už v tej dobe hráčom na pozícii štyri, ktorý bol nesmierne pohyblivý a zároveň dobrý strelec. Už vtedy hral basketbal, ktorý sa od dnešných hráčov na tejto pozícii vyžaduje.

 mrancik anketa

3. RADOSLAV RANČÍK – 116 bodov

Profesionálna kariéra: 2002 - 2018

Tituly/ocenenia: 6x majster Česka (2006–2008, 2013–2015), 3x MVP českej ligy (2007, 2008, 2013), majster Slovenska (2017), MVP slovenskej ligy (2016), 8x Basketbalista roka (2007–2009, 2013–2017)

Michal Ježdík: Naše basketbalové životy sa stretli dvakrát, vždy v Nymburku. Prvýkrát, keď som ho priviedol ako tréner do kľúčovej pozície menšieho pivota s výbornou strelou za tri body, skvelým vnikom a z môjho pohľadu hlavnou devízou, ochotou ísť do kontaktu v hre jeden na jedného a získať na seba fauly a tým sa dostávať často k streľbe trestných hodov. Všetko sa splnilo. Pridal k tomu skvelú rétoriku smerom k médiám a komunikáciu s divákmi, čím sa stal „miláčikom“ oboch týchto strán. Pred Nymburkom hral za francúzske kluby, po pôsobení v ňom v talianskej či tureckej najvyššej súťaži. Druhýkrát sme sa stretli, keď som bol športovým riaditeľom Nymburku a priviedli sme Rada do rovnakej rieky druhýkrát, v roku 2012. Zapadol opäť veľmi dobre. Po zmene trénerského tímu sme upravili aj herný koncept, ktorý Radovi, a nielen jemu, už toľko nevyhovoval. Obdivujem ale, ako sa dokázal vrátiť na ihrisko po zranení a operácii kolena. Takisto, koľko energie bol schopný a ochotný dávať svojej rodine, keď sa im narodila dcéra. Nie je ale divu, mal vynikajúci vzor v svojich rodičoch, na ktorých bol a je pyšný.

Kurilla: Bratia Rančíkovci boli veľmi súťaživí a to im vydržalo až do konca kariéry. Videl som to v každom zápase, keď som viedol tím proti ich družstvu. Myslím si, že v mladom veku ich aj táto jedinečná vlastnosť posúvala vpred. Obaja si zaslúžia rešpekt, keďže ich hráčska kvalita ich posunula do renomovaných tímov, či už Euroligy alebo ULEB Cupu.

 rrancik anketa

2. ANTON GAVEL – 122 bodov

Profesionálna kariéra: 2001 - 2018

Tituly/ocenenia: 5x majster Nemecka (2010–2013, 2018), MVP finále nemeckej ligy (2013), 4x Basketbalista roka (2005, 2010–2012)

Rón: Gavela aj oboch Rančíkovcov som mal v reprezentačnom tíme Slovenska v jednom kvalifikačnom bloku. Môžem všetkým trom dať ten nejvyšší kredit. V ich prístupe, profesionalite, súťaživosti a túžbe vyhrávať. Po každom tréningu vymýšľali rôzne strelecké súťaže a „hecovačky“, pridávali si dávky v momente, keď ostatní boli v šatni.

Ježdík: Ak sa presadí hráč zo strednej Európy v nemeckej BBL, tak musí byť v niečom mimoriadny. A okrem toho hral aj v španielskej a gréckej lige, v 70 euroligových zápasoch (strelecký priemer 9,4 bodu na zápas) a za Nemecko na majstrovstvách Európy 2015. V čom tkvela jeho mimoriadnosť, by nám lepšie povedali ľudia z Brose Bamberg a Bayernu Mníchov. V mojich očiach vidím najväčšie hráčske hodnoty Tona takto: koučovateľný, vždy pripravený dať 100 % svojmu tímu, trénerovi a spoluhráčom. Vždy zodpovedný za výkon tímu, svoj osobný výkon a výsledok družstva v stretnutí, turnaji či sezóne. Fyzicky na skvelej úrovni, schopný hrať obranu po celom ihrisku, ale zároveň sa aktívne zapojiť do útočnej fázy, vrátane uptempo game. Nemal žiadnu veľkú slabinu. Nebol spektakulárny, ale keď bolo treba a spoluhráčom sa nedarilo, bral zodpovednosť na seba, veľmi často úspešne pre neho aj pre tím. Ak chcel Bayern zosadiť Bamberg z trónu, musel Tona obliecť do svojho dresu. Z môjho pohľadu to bol kľúčový prestup v kontexte smeru, kam chcel Bayern v tej dobe kráčať.

gavel anketa 

1. RICHARD PETRUŠKA – 134 bodov

Profesionálna kariéra: 1986 - 2003

Tituly/ocenenia: víťaz NBA (1994), víťaz Koračovho pohára (2001), 3x Basketbalista roka (1998–2000)

Rón: Jedna z najväčších legiend slovenského basketbalu. S Richardom sa samozrejme poznáme a jeho kariéru som sledoval. Dosť skoro „zmizol“ z československého basketbalu (v Interi vytvoril s Matickým obávanú podkošovú dvojicu) do univerzitného basketballu (Loyola, UCLA) a to sa ukázalo v tej dobe ako správna cesta do NBA. Jeho silové pojatie hry a presná ľavačka v blízkosti koša mu zaistili sezónu v najlepšej basketbalovej lige sveta, plus kariéru v top európskych tímoch (Cagiva Varese, Galatasaray Istanbul, Unicaja Malaga, Tau Cerámica).

Ježdík: Osobne si myslím, že vyťažil zo svojho talentu a driny maximum, čo sa dalo a musí byť so svojou kariérou spokojný. Otázkou je, či by sa dostal ďalej, nebyť jeho operácie chrbtice. Má prsteň pre víťaza NBA, veľmi solídnu kariéru v Európe. Čo si na ňom cením najviac? Asi rovnako ako u Jiřího Zídeka juniora, tak nesmierne zameranie sa a podriadenie sa potrebám k dosiahnutiu konečného cieľa, ktorým bolo NBA. Zaujímavé bolo, ako sa dokázal adaptovať na „run and gun“ v Loyola University, hoci nepatril k najlepším atlétom, ako zvládol prechod na UCLA a potom do NBA. Vzor by si z neho mohli vziať súčasní mladí hráči v tom, ako dokázal pracovať na svojom tele a zručnostiach, aby bol konkurencieschopný pre prechod na najlepší svetový basketbal. Veľmi dôležitý bol jeho prestup do UCLA, kde sa stretol so Zídekom. Dôležitý mimo iného preto, že bol omnoho viac na očiach všetkých, ktorí regrutovali hráčov do NBA. Celá stredná Európa by potrebovala, aby sa Richard stal jednou z jej basketbalových tvárí, podobne ako Detlef Schrempf a Dirk Nowitzki pre Nemecko. Jedna veta na záver k Radovi, Tonovi a Richardovi: všetci traja behom svojej kariéry milovali basketbal. To je základný atribút na ceste k úspechu.

petruska anketa

Rón: A na záver ešte chcem spomenúť hráča, ktorý by si tiež zaslúžil top ten – Marek Kozlík. Mám jeden hlavný dôvod. On by mal byť veľkým príkladom pre mladých hráčov. Začínal ako hráč s obrannými úlohami, ale je to hardworker a vypracoval sa (až v dospelom veku) na strelca za tri body. Nikdy nepoľavoval zo svojho prístupu k tréningu a v zápase, aj keby mal hrať iba päť minút, odovzdal 200 %. Takého hráča chce mať v tíme každý tréner.

Kurilla: Keď píšem o hráčoch ako Petruška, uvedomujem si, akú generáciu hráčov sme mali a kde sa momentálne v basketbale nachádzame... Nech nám práve títo vynikajúci hráči pripomenú, koľko času museli obetovať basketbalu dennodenne, aby sa dostali aj do kvalitných zahraničných líg, lebo toto by mala byť motivácia každého slovenského basketbalistu.

Foto: rôzne