• 1.

    LEV Levice
    22-14 58
  • 2.

    SNV Spišská N.V.
    22-14 58
  • 3.

    SVT Svit
    20-16 56
  • 4.

    INT Inter
    19-17 55
  • 5.

    LUC Lučenec
    18-18 54
  • 6.

    PDA Prievidza
    14-22 50
  • 7.

    HAN Handlová
    11-25 47

Historicky okamih pre slovenský basketbal, po trénerke Natálii Hejkovej sa do Siene slávy Medzinárodnej basketbalovej federácie (FIBA) dostane aj prvý slovenský hráč. V polovici júna do nej uvedú legendu Interu Bratislava Stanislava Kropiláka.

Kropilák patril počas svojej hráčskej kariéry k najväčším hviezdam európskeho basketbalu. Medzi rokmi 1981 až 1987 sa pravidelne objavoval vo výberoch Európy. V roku 1991 sa dostal do rebríčka 50 najlepších basketbalistov všetkých čias podľa magazínu FIBA. S Interom Bratislava sa stal štyrikrát majstrom Československa (1979, 1980, 1983, 1985), rovnaký počin sa mu podaril s RH Pardubice.

„Zo športových úspechov dávam na prvé miesto prvý titul Interu v roku 1979. Stali sme sa majstrami Československa. Partia bola vynikajúca, v Bratislave plná hala. A bolo to prvýkrát, boli sme mladí. Druhý moment, ktorý mám stále v pamäti a priniesol nám všetkým veľkú radosť, keď sme v roku 1985 získali strieborné medaily na ME v Stuttgarte. Finálový zápas s vtedy fantastickým Sovietskym zväzom bol veľký zážitok. Zdolali sme Juhosláviu aj s Draženom Petrovičom, vyradili Španielov. To už je niečo! To sú také kolektívne úspechy. A z individuálnych by to boli nominácie do výberov Európy. Stretávanie sa s najlepšími trénermi na svete ako Alexander Gomelskij, Antonio Díaz, možnosť hrať proti Michaelovi Jordanovi, hrať po boku Juana Antonia San Epifania, Nikosa Galisa, Mickeyho Berkowitza a s ďalšími najväčšími európskymi hviezdami. Ale vážim si aj pocty, ktoré prišli neskôr: najprv to bola Sieň slávy slovenského basketbalu, potom vyhlásenie za najlepšieho slovenského basketbalistu storočia, ocenenie Športová legenda Slovenska a teraz uvedenie do Siene slávy FIBA,“ citoval Kropiláka oficiálny web Interu Bratislava.

Počas hráčskej kariéry si zahral aj v zahraničí, konkrétne v Belgicku a Luxembursku. Ako funkcionár sa stal postupne generálnym manažérom Interu, členom exekutívy Slovenského olympijského výboru a poslancom Národnej rady Slovenskej republiky. Od roku 2000 je prezidentom basketbalového Interu.

kily sien slavy 2

Stal sa 10-krát najlepším basketbalistom Slovenska (1975 – 1984), česko-slovenskú anketu ovládol päťkrát v rokoch 1979, 1980, 1982, 1983 a 1985. „Kily“ si zahral na siedmich majstrovstvách Európy, medzi najväčšie úspechy patrí striebro z roku 1985 a bronz z roku 1977, 1981. Stal sa najlepším slovenským basketbalistom 20. storočia, uviedli ho tiež do Siene slávy slovenského basketbalu a na galavečeri Športovec roka ho zaradili medzi športové legendy Slovenska.

V mimoriadnej úspešnej kariére si Kropilák spomenul aj na najväčšie sklamanie: „Asi skutočnosť, že som sa po olympiáde v Montreale 1976 nedostal do Ameriky. Chceli ma tri univerzity. Z nich najviac Wake Forest. Všetko bolo dohodnuté s trénerom Jerrym Hegerom a vraj to už mal aj prezident Gustáv Husák podpísať. Mohol som byť prvý športovec od nás, ktorý by študoval a hral na americkej univerzite. Možno by sa celá moja kariéra vyvíjala inak. Nevravím, že by som hral v NBA, ale troška zamrzí, že to nevyšlo. Žiaľ, vyradilo ma zranenie kolena. Tak nešťastne som si ho otočil, že som bol tri mesiace mimo. A to mi zahatalo cestu. Už potom to bolo zložitejšie aj politicky a záujem o mňa už nebol taký – skrátka, nebolo by to oficiálne a ja by som musel emigrovať. Lenže ja som emigrovať nemohol, respektíve ani nechcel.“

Zdroj: bkinter.sk

Foto: Vladimír Dorňák