Dva roky si fanúšikovia Interu Bratislava museli zvyknúť na to, že zápasy sa odohrajú na inej adrese, ako sú legendárne Pasienky. Ikonická stavba prechádzala komplexnou rekonštrukciou na Národné basketbalové centrum (NBC), ktoré sa po otvorení stane nielen strechou pre reprezentáciu a Inter, ale aj pre nebasketbalové podujatia. Generálny manažér „žlto-čiernych“ Michal Ondruš nám v rozhovore poodhalil fungovanie klubu mimo Pasienkov a tiež aktuálny stav NBC.
Pasienky, respektíve ich posledný komerčný názov – Eurovia aréna, stoja na svojom mieste od roku 1962. Počas tohto obdobia prešli drobnými rekonštrukciami, ale vek sa na multifunkčnom športovom stánku podpísal. Architektonicky významné dielo najmä z pohľadu konštrukcie, prešlo od roku 2021 kompletnou renováciou, ktorá sa blíži ku svojmu zdarnému koncu.
„V hale finišujú posledné úpravy v rámci rekonštrukcie športovej časti, plánujeme v najbližších dňoch požiadať o kolaudačné konanie. Keď bude toto konanie ukončené, môže ísť hala do prevádzky. Športová hala je v podstate pripravená na používanie. Hľadiská sú dokončené, palubovka položená, robia sa posledné úpravy. V najbližších dňoch sa bude riešiť vybavenie bufetovej časti a reštaurácia. Netreba čakať, že je to otázka pár dní, skôr pôjde o niekoľko mesiacov. Nedá sa povedať, kedy bude spustená plnohodnotná prevádzka haly,“ prezradil nám generálny manažér Interu Michal Ondruš.
Samozrejmosťou nových Pasienkov bude spĺňanie parametrov Medzinárodnej basketbalovej federácie (FIBA) pre organizáciu reprezentačných zápasov, respektíve významných medzinárodných akcií. Kapacita haly zostane totožná ako pred rekonštrukciou – približne 3500 divákov. Počas tohto obdobia si Inter musel nájsť dvakrát prechodný domov, najskôr si vybral Pezinok a v tomto ročníku to bola športová hala na Vietnamskej.
„My sme na začiatku rozmýšľali nad dvomi variantmi. Jedným bolo bratislavské pôsobenie, druhým odchod do Pezinka. Rozhodli sme sa pre pezinský azyl. Keď to porovnáme so sezónou, ktorá sa teraz pre nás skončila a hrali sme ju na Vietnamskej ulici v Bratislave, uvedomujeme si, že rozhodnutie ohľadom Pezinka nebolo správne. V Pezinku sme boli spokojní so všetkým, čo nám tá hala a ľudia poskytli, ale každý, kto bol tento rok na basketbale na Vietnamskej, cítil rozdiel a cítili sme ho aj my,“ zhodnotil Ondruš dva roky Interu v exile.
Počas tohto obdobia sa významne zmenila aj filozofia klubu, ktorý začal ťažiť najmä z vlastných zdrojov. Mládežnícke kolektívy Interu zbierajú v posledných rokoch úspechy ako na bežiacom páse, nielen doma, ale aj v zahraničí. Stačí spomenúť bratov Malovcovcov, Martina Kollera, Róberta Hudeca alebo Maroša Goliana. Všetky tieto mená sú alebo boli plnohodnotnou súčasťou A-tímu a patria k budúcnosti bratislavského klubu.
„Počas pandémie sme začali pociťovať nedostatok finančných prostriedkov. Ale keďže máme dobre rozbehnutý mládežnícky program, tak sme sa rozhodli ísť cestou, dať aj v najvyššej súťaži šancu vo zvýšenej miere našim odchovancom. Myslím, že sme ukázali, že sa dá úzko prepojiť fungovanie seniorského a juniorského tímu. Dajú sa mladí hráči aj vo väčšom pocte zapracovať do seniorského basketbalu,“ myslí si funkcionár bratislavského klubu.
Foto: archív, Vladimír Dorňák