S blížiacim sa koncom základnej časti aktuálnej sezóny sme sa zhovárali s Michalom Madzinom, asistentom trénera družstva BK Iskra Svit.

- Ako by si zhodnotil posledný zápas s Prievidzou?

Myslím si, že posledný zápas, ktorý sme odohrali s Prievidzou, opäť splnil veľa tých pozitívnych vecí, na ktorých pracujeme. Zase raz sme neboli ďaleko od toho, aby sme obrovského favorita v domácom prostredí zdolali. Avšak po niekoľkýkrát sme to do víťazného konca nedotiahli. Tu však treba spomenúť, že dve zranenia nedovolili našim kľúčovým podkošovým hráčom (Young a Božovič) pokračovať v zápase, čo možno ovplyvnilo tú koncovku, ktorá mohla byť tesnejšia, ako nakoniec v tomto zápase bola. V každom prípade, veci ktoré sme si pred Prievidzou pripravili, myslím, že sa chlapci snažili plniť výborne a bojovali tak, aby sme na záver mohli myslieť na víťazstvo.

- Najbližším zápasom s Levicami končí pre nás základná časť ligy a pomaly sa blíži play-off.

Aj keď nás čaká už len jeden, posledný zápas, tak stále nevieme s kým sa v play-off stretneme. V rukách máme možnosť, že naše víťazstvo v Leviciach zabráni Karlovke, ktorá je momentálne náš, dalo by sa povedať, konkurent o umiestnenie na šiestom mieste, sa jej na to šieste miesto dostať. Máme to teda v podstate vo svojich rukách. V každom prípade, očakávané výsledky by nás na šiestom mieste mali udržať. Aj keď, v športe človek nikdy nevie… Ja verím, že do play-off vstúpime zo šiesteho miesta. Kto nás bude potom čakať na treťom mieste, sa ukáže, no na 99% to vyzerá, že to budú Levice. Za ten týždeň sa môže stať všeličo. Nemáme možnosť si vyberať súpera, kto na treťom mieste bude, na toho sa čo najlepšie pripravíme. Chcem však povedať, že určite nejdeme do play-off iba s cieľom zúčastniť sa. Počas ligy sa ukázalo, že každé družstvo malo nejakú mini krízu, väčšiu či menšiu, teda hrať sa dá určite s každým. My sme ukázali, že nielen doma vieme konkurovať týmto súperom.

- Ako sa pozeráš na doterajší priebeh sezóny?

Sezóna je určite kolísavá, začiatok bol ťažký. Počas sezóny sme sa dostali do stavu, že sa naša hra výrazne zlepšila, s veľkým prehľadom sme v tom čase porazili družstvá, ktoré boli v tabuľke blízko nás. V niektorých zápasoch sme vyhrávali aj nad silnejšími súpermi. No potom
nám ušli koncovky, alebo prišli zranenia, ktoré nás zastavili v tomto rozlete, ktorý sme v tom čase mali. Naozaj, tá hra začala naberať tvar, ale vynútené zmeny nás opäť ako keby pribrzdili a museli sme sa zase trošku vrátiť.

- Nie je to začarované, že so silným súperom hráme dobre a so slabším presne naopak?

Je potrebné si uvedomiť, že pre nás žiaden zápas nie je nejaký ľahký, taký, v ktorom si môžeme povedať že dnes to môžeme vypustiť, alebo iba odohrať. Sami sme sa mohli presvedčiť, že zápasy s Karlovkou, Nitrou ale aj Spišskou boli také, že nízka koncentrácia z našej strany spôsobila, že sme v tých zápasoch mali miestami obrovský problém. Je to šport a každé podcenenie súpera sa nám v tejto sezóne vždy vrátilo. Treba ostať na zemi. V každom zápase sme museli a budeme musieť hrať na sto percent a odovzdať všetko čo v nás je.

- Z pozície mládežníckeho trénera si prešiel pred sezónou do role asistenta. Ako sa ti spolupracuje s trénerom Jugom?

Prešiel som síce z pozície mládežníckeho trénera do seniorského tímu, no stále pokračujem s jedným družstvom pri mládeži (žiaci ročník 2002), s ktorým som už tretiu sezónu. Z tohto pohľadu to nie je až taký výrazný skok, s mládežníkmi mám úzky kontakt, rovnako aj s hráčmi, ktorých som predtým trénoval, sa každý deň stretávame v hale. Takže až tak veľa sa nezmenilo. Na druhej strane, z pohľadu trénerského, je to obrovský rozdiel trénovať mládež a seniorský tím, aj keď je to iba z pozície asistenta. Je stále cítiť rozdiel. Povedal by som, že viac pozitívnejších vecí je na trénovaní mládeže. U detí vidno väčšiu snahu a nasadenie na svoje zlepšenie, tú radosť, ktorú dávajú do každého tréningu a tú radosť, ktorú z basketbalu dostávajú a ktorú potom dávajú na tréningoch a na zápasoch zo seba, tá mi, poviem pravdu, veľmi chýba. Preto som strašne rád, že som stále pri mládežníckom družstve, kde si ju ako keby naspäť pripomínam a vraciam počas tých dní, ktoré s nimi trávim. Čo sa týka spolupráce s trénerom Jugom, ja som si veľmi prial, ak budem v pozícii asistenta, aby hlavným trénerom bol práve Rudolf Jugo. Myslím, že je to top tréner, ktorý v súčasnosti pôsobí na Slovensku (ale aj celkovo z pomedzi trénerov, ktorí pôsobili v našej lige aj uplynulých sezónach). Je obrovský profesionál a obdivujem jeho prístup. Som rád, že môžem každý deň vidieť, ako pracuje s družstvom top tréner. Ja síce idem každý deň do práce, ale zároveň idem každý deň ako keby do školy naučiť sa niečo nové. Dávam pozor, aby z tých vecí, ktoré tréner s tímom robí a z taktiky, ktorú pripravuje, som pochytil čo najviac. Aby som čas, ktorý som s ním trávil, využil aj pre svoje zlepšenie. Musím povedať, že počas sezóny sa stalo viacero vecí, pri ktorých som rád, že som mohol byť, lebo situácie a ich riešenie boli také, ktoré by som si rád zapamätal a využil v budúcnosti, keď na to budem mať samostatný priestor. Na druhej strane, je to tréner, ktorý je aj mimo basketbalu človek, s ktorým sa dá naozaj porozprávať o všeličom, je skromný človek, ktorý pôsobí aj na ľudí tu vo Svite veľmi príjemne a nedáva pocítiť samotnú veľkosť trénera, akým v skutočnosti je.

- Aké máš plány po sezóne?

Plán vedenia je, že sa aj po sezóne bude pokračovať v tréningovom procese, čo je dosť výrazná zmena oproti predošlým sezónam, kedy sa viac menej s trénovaním končilo. Ak budeme pokračovať takto, tak očakávam, že aj moja práca bude pokračovať. Ďalšie plány sú teda prirodzene spojené s basketbalom, aj v období po sezóne, aj v lete. S mojím mládežníckym družstvom postúpime na majstrovská SR a teda máme zápasy až do konca mája, čiže môj denný stereotyp sa určite nezmení.

- Stíhaš vlastne vo voľnom čase ešte niečo okrem basketbalu?

V hale trávim čas od rána do večera, počas celého dňa. Medzi tréningami je nutné stihnúť manažérsku robotu pre mládežnícky klub. Je to síce práca, je to časovo aj psychicky namáhavé, ale robím to, čo ma baví. Chodím do haly, lebo sa na to teším, že sem druhý deň znova môžem ísť a napĺňa ma to. Aj keď mám voľnejší víkend, prídem sledovať ostatné tímy, ako sa im darí v zápasoch počas víkendov. Všetko teda podriaďujem basketbalu a nemám pocit že by ma to zaťažovalo. Skôr naopak.

Zdroj: iskrasvit.sk

FOTO: DANIEL FAIX