• 1.

    INT Inter
    8-3 19
  • 2.

    SNV Rytieri
    8-3 19
  • 3.

    LEV Patrioti
    6-4 16
  • 4.

    SVT Svit
    5-6 16
  • 5.

    LUC Lučenec
    5-6 16
  • 6.

    KMR Komárno
    4-5 13
  • 7.

    PDA Prievidza
    4-8 16
  • 8.

    HAN Handlová
    3-8 14

Do konca štvrtkového stretnutia Slovensko – Dánsko zostávalo menej ako desať sekúnd, keď sa Jonas Zohore Bergstedt rozhodol, že smečom priblíži hostí, ktorí ešte osemdesiat sekúnd predtým prehrávali o desať bodov, na 72:74. Ktovie, čo by sa bolo následne dialo. Neudialo sa však nič, lebo mohutnému Dánovi nadelil ukážkový blok 18-ročný slovenský talent Timotej Malovec.

 

Ten už nie je povestným Benjamínkom mužstva, ale jeho dôležitou súčasťou, čo po záverečnom klaksóne a víťazstve 74:70 vyzdvihol aj tréner Aramis Naglič. V Srbsku pôsobiaci odchovanec bratislavského Interu odrobil kusisko práce v obrane, odohral takmer 36 minút, počas ktorých nazbieral 8 bodov, 5 doskokov a 3 bloky. A hoci si po stretnutí musel nechať ošetriť šrám na nohe, ako sa na profíka patrí, ochotne odpovedal na naše otázky.

- Cítite po víťazstve nad Dánmi pocit satisfakcie, že konečne všetko klaplo ako malo a Slovensko sa teší z víťazstva 74:70?

„Určite áno. Vedeli sme, že máme 0-2 a že potrebujeme konečne nejaké víťazstvo, aby sme zostali v boji o postup. Dokázali sme to, aj keď musím povedať, že na konci zápasu sme si to dosť sťažili, keď sme pripustili, aby sa Dáni dostali na štyri body. Počas stretnutia sme však dobre bránili, kontrolovali sme doskok, čo bolo veľmi dôležité, pretože mali vyšších a silnejších hráčov. Obrana rozhodla tento zápas v náš prospech.“

- Veľa sa v uplynulých dňoch a týždňoch hovorilo o tom, či budete k dispozícii pre reprezentáciu a ak áno, či odohráte len domáce stretnutie v Leviciach alebo s tímom pocestujete aj do Bergenu. Takže?

„Áno, idem aj do Nórska.“

- Prichádzate zo Srbska, kam ste prestúpili na jar, aby ste mohli rozvinúť váš talent v Mega Belehrad, teda klube, ktorý za posledné roky vyprodukoval viac ako desiatku basketbalistov pre NBA, vrátane dvojnásobného MVP Nikolu Jokiča, a ďalších pre Euroligu. Ako sa s talentami pracuje v takejto renomovanej organizácii?

„Práca je na vysokej úrovni. Rovnako aj starostlivosť o nás, hráčov, je na vysokej úrovni. Trénuje sa veľmi intenzívne. Niet divu, že po takej práci a v takých podmienkach, aké máme v Srbsku vytvorené, vychováva klub také talenty ako bol napríklad Jokič.“

DSC 7126

- Krátko po vašom príchode ste s novým tímom vyhrali finálový turnaj Adidas Next Generation, čo je vlastne juniorská obdoba Euroligy. To je veľká vec a skvelý štart! Aké ciele si však pred seba kladiete v tejto sezóne?

„V prvom rade chcem s tímom odohrať dobrú sezónu a dúfam, že ku konca roka sa v Mege prebojujem do prvého tímu, k mužom, aby som si zahral v Superlige. Takže naďalej trénovať, posúvať sa vpred a vydobyť si stále miesto v prvom tíme.“

- Odišli ste v čase, keď ste sotva dosiahli plnoletosť. Aké to bolo zvyknúť si na iné prostredie, na nový život na Balkáne?

„Tým, že tam nemám školu a musím sa učiť sám, je to možno o čosi viac profesionálnejšie. Jediné, na čo sa musím sústrediť, sú tréningy a zápasy. Je to o dosť viac trénovania, než som zažil na Slovensku, ale v podstate stále žijem študentský život.“

- Vzhľadom na to, že v seniorskej reprezentácii sa objavujete od šestnástich rokov, je ľahké zabudnúť, že ste ešte stredoškolák. Keď sme načali túto tému, ako sa vám darí skĺbiť prácu profesionálneho basketbalistu so študijnými povinnosťami?

„Mám individuálny študijný plán, musím teda študovať on-line, doberať si učivo a dúfam, že sa dostanem na maturitu a zmaturujem doma, na Slovensku.“

Zdroj: slovakbasket.sk

Foto: Lukáš Droppan