Slovenská reprezentácia má za sebou ďalší blok zápasov predkvalifikácie, po ktorom si opäť raz skomplikovala cestu za účasťou v ďalšej fáze. Ako vyzerali výkony nášho výberu v porovnaní s ostatnými, kde zaostávajú ligoví hráči a máme sa spoliehať na naturalizovaného hráča, aj to sme sa snažili spýtať odborníkov na slovo vzatých. Na túto tému sme oslovili Radoslava Rančíka, Juraja Suju, Olega Meleščenka a Petra Jankoviča.

Radoslav Rančík – v súčasnosti televízny expert pre RTVS a prispievateľ na basketliga.sk, v minulosti reprezentant Slovenska

- Ako ste videli výkony reprezentácie proti Kosovu a Luxembursku?

„Vidím ich so strašne veľkými skokmi. Keď sa pozriem na štvrtkový zápas proti Kosovu, tak mi kvázi srdce pišťalo radosťou. Videl som agresivitu, s akou chalani nabehli na ihrisko. Videl som tú snahu, energiu a tímovosť, ktorú predviedli. Odzrkadlila sa obrana a nástup následne aj do útoku. Pozície, ktoré si vytvárali, boli dobré a celkovo tak bola vysoká úspešnosť streľby. Keď sa pozriem na zápas s Luxemburskom, tak energia, s ktorou vybehli, tak ani zďaleka nebola taká, čo sme videli vo štvrtok. Dali sme súperovi priestor, aby videli, že dá zdolať aj tím, ktorý je papierovo oveľa silnejší ako oni. Akonáhle zacítili hráči Luxemburska 'krv', tak sme my určitým spôsobom znervózneli a nemali sme pohodu. Strelecky sa nám prestalo dariť, v kombinácii so zónovou obranou, ktorá podľa môjho názoru absolútne nefungovala, sa stalo to, čo som dúfal, že sa nestane. Nechcem povedať, že by chalani podcenili zápas, ale mohli byť oveľa agresívnejší oproti štvrtku. Tým pádom by sme neriešili prehru s Luxemburskom.“

- Čo sú podľa vás slabiny nášho družstva?

„Výkony sú stále také nevyrovnané, nemáme krídlo, ktoré by bolo jednoznačným lídrom, či už streleckým alebo vokálnym. To je ďalšia vec, ktorá mi chýba – líder, ktorý by povedal: 'Chalani, čo bláznime, nerobme blbosti. Poďme na nich tvrdo zatlačiť, byť nekompromisní.' V zápase s Luxemburskom sme sa nechali zbiť, neboli sme to my, kto by tie údery rozdával. To sa mi nepáčilo. Potrebujeme človeka, ktorý chytí celé družstvo, vyhecuje ho, dá mu energiu, zodpovednosť. Vlado Brodziansky je svojím spôsobom lídrom, ale potrebujeme aj vokálneho lídra. Ten by zvýšil koncentráciu, respektíve takú pripravenosť a zodpovednosť v rámci tímu.“

- Kde vidíte v rámci postov problém, kde nás najviac tlačí topánka?

„Jednoznačne nám chýba hráč na pozícii 3. Rozohrávku máme celkom dobrú, pod košom sme silní. Nič proti tým chalanom, ktorí tam hrajú, ale podľa mňa tam musí byť niekto, kto je ochotný zobrať loptu sám na seba, tvoriť a urobiť nejaký drive. Mať 3 hráčov, ktorí dajú zo 77 bodov 90 percent, nie je v poriadku. Potrebujeme krídlo, ktoré by bolo tiež rozhodujúce.“

Juraj Suja - v súčasnosti tréner ženskej reprezentácie Slovenska a Ružomberka, v minulosti bývalý hráč Lučenca, Svitu a Komárna

- Ako ste videli výkony reprezentácie proti Kosovu a Luxembursku?

„V prvom rade, videl som hlavne prvý zápas s Kosovom, z druhého som videl len chvíľku, konkrétne tretiu štvrtinu. Hrali sme totiž v lige zápas (poz. s Popradom). Prvý zápas sa mi páčil, hrali sme dobre, slušne sme bránili, dobre sme si posúvali a zdieľali loptu a zvonku sme strieľali solídne. Vizuálne to z môjho pohľadu vyzeralo dobre. Neviem objektívne zhodnotiť úroveň Kosova, čítal som, že ich chýbali nejakí dvaja kľúčoví hráči, ale podľa mňa sme hrali dobre. Netrúfam si však hlbšie analyzovať tieto zápasy, lebo nemám informácie o hernom pláne, prípravy atď.“

- V čom podľa vás zaostáva reprezentácia Slovenska v porovnaní s ostatnými?

„Systém je nastavený tak, že z predkvalifikácie do kvalifikácie sa dá dostať za dva - tri roky. Samozrejme, vždy je ľahšie udržať sa, ako postúpiť. Keď to raz zlomíme, tak to bude podľa mňa pre nás jednoduchšie a príde aj tá častejšia medzinárodná konfrontácia. Celkovo sa však konkurencia zvyšuje, už nie je slabé družstvo. Ukázalo sa to napríklad aj teraz, Česko prehralo s Dánskom a Belgickom, a podobne. My sme prehrali s Luxemburskom. Konkurencia je obrovská, možné je už dnes všetko. Všetko je to však v konečnom dôsledku o podmienkach, v akých pracujeme a v akých robí mládež. Je to o tom, čo s nimi môžeme robiť a z čoho môžeme vyberať.“

Oleg Meleščenko - v súčasnosti tréner Interu Bratislava, v minulosti reprezentant ZSSR, tréner mládežníckych výberov Ruska, asistent trénera Chimki Moskva

- Ako ste videli výkony reprezentácie proti Kosovu a Luxembursku?

„Podľa môjho názoru sme zápas s Kosovom odohrali s oveľa väčšou energiou. Už nástup do druhého zápasu naznačoval, že s Luxemburskom to bude ťažké. Proti Kosovu chlapci išli bojovať o výhru, s Luxemburskom mi to pripadalo tak, ako by si boli istí, že nejako sa to podarí. Tak som to videl ja. A ešte jedna vec, my sme sa v podstate prispôsobili Luxemburčanom. Prekvapilo ma, že napríklad Pavelka mal v druhom zápase tak málo herných minút. Chýbalo mi v hre viac vyšších hráčov, možno by sme neprehrali v doskakovaní. Podľa môjho názoru sme mali hrať s podobnou taktikou, ako proti Kosovu. Neviem, prečo sme zmenili taktiku na druhý zápas.“

- Mala by sa naša reprezentácia spoliehať na naturalizovaného hráča?

„V tomto mám jednoznačný názor. Svetový trend chápem, ale keď máte dobrú generáciu hráčov, tak by som to postavil na Slovákoch. Len vtedy vychováme kvalitných slovenských hráčov, keď budeme dôverovať svojim. Ja by som do naturalizácie hráčov nešiel. Časom sa slovenskí hráči zlepšia, len treba mať trpezlivosť a veriť im.“

- Ako by ste potom konkurovali tímom, ktoré možnosť naturalizácie využívajú?

„To je na diskusiu. Samozrejme, že teraz bude asi súper s kvalitným naturalizovaným hráčom alebo hráčmi lepší. Ale všetko je to o čase a o práci. Treba brať do úvahy aj to, že naturalizovaný hráč sa zraní alebo pošle ospravedlnenku a aj tak hráte bez neho. Energia na jeho angažovanie je tak vynaložená nadarmo. Je to všetko subjektívne. Ja zastávam názor, že treba pracovať s tým, čo máme. Ísť krok po kroku a výsledky sa časom dostavia.“

Peter Jankovič - v súčasnosti asistent trénera ženskej reprezentácie Slovenska a kormidelník Lučenca, v minulosti asistent trénera pri mládežníckych výberoch Slovenska, reprezentant Slovenska, hráč Košíc, Svitu, Prostějova, Levíc a Lučenca

- Ako ste videli výkony reprezentácie proti Kosovu a Luxembursku?

„Dva odlišné zápasy. V prvom stretnutí sme hrali s veľkou energiou a veľkou koncentráciou v obrane. K dobrej obrane sa pridal aj seriózny útok, preto bol rozdiel vysoký. Dá sa povedať, že sme jednoznačne predčili vo všetkých aspektoch tím Kosova. V druhom zápase mi osobne chýbala trochu väčšia ľahkosť v útoku. Tím Luxemburska bol dobre pripravený na Brodzianskeho a tým, že nám nepadalo z vonku veľa otvorených striel, tak sme mali problém. Azda najväčším rozdielom v druhom zápase, bola naša hlúpa mentalita. My sa nedokážeme vyhecovať na zápas tak, ako krajiny zo Západu. Nie je to výčitka voči hráčom alebo realizačnému tímu, ale je to slovenská nátura a tú nedokážeme zmeniť.“

- Ukázalo sa, že hráči z SBL mali svoje herné výkyvy, respektíve zaostali za očakávaniami. Čím to podľa vás bolo?

„Ja si myslím, že hráči, ktorí ťahajú svoje tímy aj v SBL, ukázali veľa dobrých momentov. Určite sú tam tie výkyvy, ale na druhej strane treba povedať, že náš tím je fakt veľmi mladý (poz. priemerný vek bol 25 rokov). Majú toho ešte veľa pred sebou a keď budú seriózne pracovať, tak sa snáď ešte dočkáme nejakého dobrého výsledku. Asi najväčším problémom je, že nehrajú prím vo svojich tímoch, asi okrem Levíc, kde je to poskladané na slovenských hráčoch. Zase, je to len o hráčovi, ako sa dokáže vyrovnať zahraničnému hráčovi a chce byť lepší ako on. To je úzko späté s tréningovým procesom.“

- Čo chýba z pohľadu trénera ligovým hráčom? Ak sa to dá porovnať s hráčmi Kosova a Luxemburska, ktorí pôsobia vo svojich domácich súťažiach.

„Mne osobne chýba častejšia konfrontácia s Európou, máme odohraných strašne málo medzinárodných zápasov. Nebavím sa o tejto sezóne, kde všetci dobre vieme, že je to zložitá situácia, ale ani v minulosti, až na pár výnimiek, nehral nikto európske súťaže.“

Foto: Lukáš Droppan