• 1.

    LEV Levice
    15-9 39
  • 2.

    INT Inter
    16-11 43
  • 3.

    SNV Spišská N.V.
    16-12 44
  • 4.

    LUC Lučenec
    15-13 43
  • 5.

    SVT Svit
    13-12 38
  • 6.

    PDA Prievidza
    9-16 34
  • 7.

    HAN Handlová
    8-19 35

V polovici januára nahradil na striedačke KB Košice Štefana Sviteka Dražen Brajkovič. Mnohí sprvoti krútili hlavami a na medzinárodne ostrieľaného chorvátskeho trénera pozerali cez prsty. Jeho herná filozofia však postupne priniesla zatraktívnenie herného prejavu a postup do semifinále, v ktorom zvádzajú Býci vyrovnanú partiu s víťazom základnej časti z Prievidze. Aj preto sa vedenie rozhodlo neváhať a 31. marca podpísalo s Brajkovičom predĺženie kontraktu.

 

- Pán Brajkovič, prečo ste sa rozhodli reflektovať košickú ponuku na predĺženie zmluvy?

Dražen Brajkovič: V prvom rade musím povedať, že tu ostanem veľmi rád. Je pre mňa česť, že mi vedenie ponúklo predĺženie zmluvy už počas prebiehajúcej semifinálovej série. Ak nejaký klub ponúkne trénerovi či hráčovi nový kontrakt už 31. marca, tak ide o veľmi, veľmi seriózny klub. Pre mňa ide o maximálny prejav dôvery v moju osobu a ja ako tréner veríme maximálne nášmu pánovi prezidentovi a ľuďom z vedenia klubu. Cítim, že košický basketbalový klub píše úspešný športový príbeh a hoci som tu len tri mesiace, spoločne sme odviedli už kusisko dobrej práce. Začínali sme s pár stovkami divákov v hale, teraz sú tribúny plné. Považujem to za správnosť našej cesty. Dovolím si tvrdiť, že hráme pekný basketbal, ktorý dokážu ľudia v Košiciach oceniť. Tento klub napreduje a preto som sa rozhodol podpísať novú zmluvu veľmi rád. Okrem toho som tu našiel mnoho výborných ľudí a nových priateľov.

- Aký je teda podľa Vás potenciál KB Košice v najbližších rokoch?

Potenciál klubu definujú ľudia na jeho čele. V tomto smere mám skvelý pocit, pretože prezident František Sabol i ostatní členovia manažmentu basketbal milujú. Pôsobil som v Chorvátsku či Gruzínsku a všade sme sa snažili budovať na domácich hráčoch. Poviem úprimne, takto by som to rád robil aj tu na Slovensku. Problém je v tom, že tu nemáme taký široký výber kvalitných domácich hráčov ako v spomínaných štátoch. Buďme realisti. Dnes je slovenský basketbal na nejakej úrovni a my všetci by sme ho chceli posunúť vyššie. Nateraz ale platí, že bez legionárov kluby úspech dosiahnuť nemôžu. Dôležité je, aby sa všetci hráči tímu bili za svoj klub. V tomto smere ma veľmi potešil posledný zápas v Prievidzi. Nehovorím to len ja, ale zhodli sa v tom viacerí – išlo o jeden z najlepších basketbalov v tejto sezóne. Ak ponúkneme ľuďom dobrý basketbal, tak budem spokojný. Košice majú dobrú budúcnosť a zdravý základ.

- Môžu Košice v blízkej budúcnosti reálne pomýšľať na zisk majstrovského titulu a hru v Európe?

Príchod pána Sabola bol pre tento klub božím požehnaním. Je to fanatik a maximalista, ale jeho ciele sú reálne. Vie, že k úspechu sa kráča krok po kroku. Keď sme sa stretli prvýkrát v Bratislave, opýtal som sa ho – aký je cieľ pre túto sezónu? Povedal mi  – chceme semifinále. Na to som mu podal ruku. Cieľ je splnený. Nechýbalo veľa a v tejto chvíli by sme vyhrávali nad Prievidzou 2:1. Plne zdieľam filozofiu prezidenta. Ambície k športu patria. Z hľadiska budúcnosti má pán Sabol taký cieľ ako ja. Dostať sa do finále a dostať Košice do Európy. Tak aby si ľudia v zahraničí povedali – ahá, to sú tie Košice, ktoré hrajú európsky basketbal. Aby si raz mladí hráči z Bosny, Srbska a iných krajín vraveli: Košice? Áno, to je kvalitný slovenský klub, tam by som chcel ísť.

- Ako dlho môže trvať takáto cesta na vrchol?

Chorvátsky klub Cedevita Záhreb vlastnili najbohatší ľudia v Chorvátsku. Trvalo im desať rokov, kým sa dostali na vrchol a to pritom disponovali miliónmi. Daj Bože, aby sme uspeli už teraz či o rok. Všetko chce ale svoj čas. V tejto sezóne sme len nováčikmi a už sme v semifinále. Vážme si to. Ľudia na čele tohto klubu vedia čo robia a snažia sa tu vybudovať seriózny klub.

- Aký je Váš osobný plán z pohľadu posúvania Košíc nahor?

Každý tréner má svoju filozofiu. Preferujem veľmi rýchly basketbal a dobrú obranu. Celý športový svet tlačí na pressing. Pozrite sa na Bayern Mníchov či Barcelonu. Vyvíjajú tlak na loptu a snažia sa hrať rýchlo a útočne. Načo hrať basketbal na 24 sekundové akcie? Robiť samé screeny, pochodovať piati proti piatim a búchať si loptu tri sekundy na jednom mieste o zem? To nie je basketbal, ktorý ľudí baví. Lopta a hráči musia po palubovke lietať. Nahrávka, nahrávka a strela. To je to čo sa ľuďom páči.

- V premiérovej sezóne Býkov v extralige sa káder často menil. Plánujete ho teraz stabilizovať?

Musím zdôrazniť, že veľmi podstatné je to, čo potrebuje tento klub. Nie to čo potrebuje Dražen Brajkovič. Iste, spoločne s vedením o všetkom komunikujeme a káder bude výsledkom našej dohody. Sme radi, že máme v tíme dvojicu výborných slovenských hráčov Baťku s Baldovským. Tí tu určite ostanú. Okrem toho sme získali ďalšieho výborného Slováka Milana Žiaka. Verte mi, ja budeme len rád, ak bude tím postavený na domácich hráčoch. Určite budeme rokovať s Galatom. Ak povie, že mu moja filozofia vyhovuje, podáme si na to ruku. Mojou predstavou je mať pre novú sezónu v prvej fáze štyroch cudzincov. Možno piatich. Šiestich v prvej fáze určite nie. Ak by sme potom niekedy v decembri cítili potrebu vylepšenia tímu, potom môžeme angažovať šiesteho legionára. Ale až v decembri, nie v auguste. Nech hrajú Slováci a mladí hráči. Mňa nezaujímajú starí basketbalisti za zenitom. Chcem hrať rýchly basketbal, ktorý je určený pre hráčov s energiou.

- Košickým divákom sa súčasná hra Býkov páči. Sprvoti sa im ale nepáčili niektoré kroky. Vnímali ste tlak spojený napríklad s odstavením niektorých hráčov zo zostavy?

Pozrite sa, ako skúsený tréner musím robiť rozhodnutia, ktoré pomáhajú tímu. Mám rád domácich hráčov, ale hrať musia tí, ktorí majú potrebnú hernú kvalitu. Mám syna, ktorý hral basketbal za Cibonu. Keď som ho videl hrať v jednom zápase, osobne som prišiel za trénerom a povedal som mu – vyraď ho zo zostavy. Von s ním! Tréner nemôže rozhodovať srdcom, ale hlavou. Viem, že narážate hlavne na Roba Nubera. Skvelý chlapec. Ak by som mal dať niekomu svoju dcéru, tak mu ju dám. Je to naozaj výborný človek. On sám ale vie, akú úroveň požadujem a čo je dobré pre tím. Môj level je vysoký myslím si, že Robo je natoľko inteligentný aby to pochopil. Keď som prišiel, tak ľudia kričali – kto je to Brajkovič? Prečo nám vyhodili Sviteka, prečo nehrá Nuber? To všetko považujem za normálne. Basketbal je ale biznis a potrebujeme výsledky. Teraz nám tlieskajú a to je podstatné.

- Kde vidíte hlavný problém slovenského basketbalu?

Som človek, ktorý hovorí veci priamo a úprimne. Nebojím sa teda vysloviť názor, že hlavným problémom slovenského basketbalu sú tréneri. Dva roky som bol hlavným trénerom Gruzínska plus Dinama Tbilisi. Mám skúsenosti zo všetkých mládežníckych kategórií a pracoval som s hráčmi, ktorí niečo dokázali. O basketbale sa bavím na každodennej úrovni s pánom Benninhausom, ale ani jeden z trénerov zatiaľ neprejavil záujem o nejakú radu či konzultáciu. To je tragédia. Pán Benninghaus sa vyzná do basketbalu viac ako všetci zvyšní tréneri dohromady. Za tri mesiace tu nestál ani jeden tréner o nejaké moje poznatky z medzinárodného basketbalu. Keď som pôsobil v Chorvátsku či Gruzínsku, tak som deň čo deň komunikoval s desiatkami trénerov. Spoločne sme sa bavili o basketbale a možnostiach napredovania. Aktivita v tomto smere je na Slovensku nulová. Neexistuje tu osobná edukácia trénerov.

- Vráťme sa k aktuálnej semifinálovej sérii proti Prievidzi. V poslednom stretnutí ste siahali po cennom víťazstve na palubovke súpera. Prečo to nevyšlo?

Pozrite sa, nechcem sa vyhovárať  na rozhodcov. Bol to obojstranne perfektný zápas. Ako inštruktor FIBA ale musím povedať jedno, ten záver nás rozladil. Tridsaťosem sekúnd pred koncom som vzal oddychový čas a pokyn znel, pick and roll, pas na Baťku a strela za dva body. Presne to sme urobili. Rozhodcovia tu ale bohužiaľ nepoznajú pravidlá. Baťka sa pohol z jednej nohy, stúpil na druhú a vystrelil. Všetko v poriadku. Na to rozhodcovia odpískali kroky. Mohli sme mať vyhraný zápas a takýto moment nám to všetko zmaril.

- Séria sa ale ešte neskončila. Čo ďalej?

Samozrejme, nič sa ešte neskončilo. Musím zdôrazniť, že táto séria prináša špičkový slovenský basketbal. Čelíme výbornému trénerovi, výbornému mužstvu a skvelí sú aj fanúšikovia. Má to všetko, čo má séria mať. Ja ale vždy vravím – starám sa len a len o svoj tím. Týmto hráčom plne dôverujem. V sobotu sme boli blízko k víťazstvu. Nevyšlo to, ale teraz hráme doma a chceme to vyrovnať na 2:2. Potom budeme mať ďalší pokus vonku. Nikto si predsa nemyslel, že Košice vyhrajú túto sériu nejakým hladkým spôsobom. Nie sme favoritom, ale teraz už všetci cítime, že aj Prievidza má maximálny rešpekt pred nami. Získali sme si ho len svojou hrou a to ma teší.

- Váš prejav počas tréningov i zápasov je veľmi emotívny. Dokážete sa po nich upokojiť?

To je môj systém. Schudol som tu už sedem kíl. Ak niekto videl moje tréningy, tak v nich sa musí ísť na 150 percent. V zápasoch potom na 200 percent. Po zápasoch som mŕtvy. Úplne vyšťavený a nemám chuť ani na večeru. Keď sme sa vrátili z Prievidze, tak som pil iba vodu a po návrate domov som analyzoval video. V takých chvíľach nemôžem spať. V tomto prípade som zaľahol asi o šiestej či pol siedmej ráno. Basketbal je môj život.

- Ako ste si zvykli na Košice?

Košice sú už moje mesto. Nie Záhreb, ale Košice. Našiel som tu skvelých priateľov a samotné mesto je krásne. Som typom človeka, ktorý sa dokáže aklimatizovať a necíti sentiment za domovom. V Chorvátsku mám dom päť metrov od mora, ale na môj vkus je tam až príliš teplo. Záhreb je neskutočne rušný, Košice sú ale veľmi príjemné mesto. Ja si to tu užívam a aj preto som rád, že mi vedenie ponúklo nový kontrakt.

Autor: Peter Jesenský, Zdroj: kbkosice.sk

FOTO: PETER JESENSKÝ