Len hŕstka hráčov zanechala v histórii slovenského basketbalu takú výraznú stopu ako Martin Rančík. Dnes je ikonou BK Inter Incheba Bratislava a zrejme najvýraznejšou hráčskou osobnosťou pôsobiacou v Eurovia SBL.
Rodák z Nitry (nar. 5. júna 1978) odišiel do zámoria už ako stredoškolák, absolvoval kvalitnú prvodivíznu univerzitu Iowa State, prešiel si viacerými poprednými európskymi klubmi, svoje kvality dokazoval najmä v Taliansku a Španielsku, ale potvrdil ich aj v prestížnej Eurolige, kým v roku 2012 debutoval v slovenskej najvyššej súťaži. Odvtedy – s malou prestávkou, keď si počas uplynulého ročníka „odskočil“ do Nymburku – je najvýraznejšou postavou našej ligy. S Interom vybojoval dva majstrovské tituly a tretí sa pokúsi pridať v aktuálnej sezóne, do ktorej však zasiahol len pred desiatimi dňami.
Martin, v Eurovia SBL si v tomto ročníku stihol odohrať ešte len tri zápasy. Predtým si si doliečoval zranenie...
„Potreboval som vyčistiť koleno. Mal som tam rôzne veci, ktoré bolo treba riešiť. No a operácia bola jediný spôsob, ako ich vyriešiť. Bola to už moja štvrtá operácia na tom kolene, takže rekonvalescencia trvala troška dlhšie. Vlastne ešte stále pokračuje.“
Bol si, možno aj vzhľadom na to, koľko už máš odohrané, teraz opatrnejší pri návrate na palubovky?
„Ale áno... A zas ja som bol vždy opatrný pri návratoch. Nedá sa povedať, že keď mám teraz viac rokov, tak to naťahujem. Opatrnosti ale nikdy nie je dosť a ja som sa nikdy nesnažil veci unáhliť.“
Interu sa darí, je na čele tabuľky. Nemáš pocit, že po mesiaci a pol od začiatku súťaže nastupuješ takpovediac do rozbehnutého vlaku?
„Všetci sme späť. S Peťom Sedmákom sme hrávali pred dvomi rokmi... azda okrem Vila Kosu sú tam všetko chalani, s ktorými som hrával v minulej sezóne. Nemal som problém zapadnúť. Aj keď som nehrával, bol som na každom večernom tréningu a na každom zápase. Súčasťou tímu som bol, len som nehrával zápasy. Moja adaptácia preto nie je komplikovaná ani nijako zložitá. Chalani sú na mňa zvyknutí a ja na nich tiež. Myslím, že to je veľmi v pohode.“
Premiéru si absolvoval proti Handlovej a uviedol si sa 8 bodmi, v Nitre aj teraz doma proti Spišskej Novej Vsi si nastrieľal po 16. Napohľad vidno, že hráš s veľkou chuťou. Bol si už hladný po basketbale?
„Basketbal milujem. Je to moja veľká láska. Tá pasia, vášeň – stále to vo mne je. Samozrejme, že sa ešte musím dostať do rytmu. Najväčší problém mi robí priestorové vnímanie ihriska a hľadanie si svojho miesta na palubovke. Postupom času, čím viac budem hrávať, tým to bude ľahšie. Podstatné je, že tímu sa darí a máme správne smerovanie.“
Patríš medzi najvýraznejších slovenských basketbalistov v histórii, máš veľa fanúšikov, ktorí obdivujú tvoj kumšt. Ale je aj dosť takých, ktorí ti nevedia prísť na meno, vypiskujú po tebe. Vždy sa však zdá, akoby ťa to ešte viac motivovalo, zdravo nasrdilo a ty si tie negatívne emócie dokázal premeniť na pozitívnu energiu...
„Nikdy mi to nevadilo. Historicky, keď sa bavíme o Slovensku, v kľúčových zápasoch, keď ma tím potreboval a hrali sme v prostredí, ktoré nám neprialo, nikdy som ho nenechal v štichu. Práve naopak, vždy som sa vedel vyburcovať a vygradovať môj výkon ešte k lepšiemu, alebo do nejakého ďalšieho levelu. Vravím, nejako mi to nevadí a viem to využiť ako extra motiváciu pre seba. Problém s tým nemám. Nemôžem sedieť každému, nemôžem každému vyhovovať. Ani voči ľuďom, ktorí ma nemajú moc v láske, alebo mi neprajú, v podstate nič nemám. Majú na to plné právo a beriem to v pohode.“
Teraz Inter zavíta do Komárna, kde hosťujúce tímy nikdy nemajú na ružiach ustlané. Navyše sa hrá o čelo tabuľky. Čo si predstavuješ, že vás tam čaká, napríklad aj v porovnaní s predošlými rokmi?
„Veď Komárno – klasika, nie? Majú výborných fanúšikov. Mám voči ním obrovský rešpekt, lebo vytvárajú neuveriteľnú kulisu a svojmu tímu doma pomáhajú ako šiesty hráč. Očakávam ťažký zápas, ale na druhej strane sa na to teším. Viem, že to bude dobrý duel aj na hranie. V takom prostredí sa vždy dobre hrá, vždy to je zaujímavé a takmer vždy sú tie duely vyrovnané. Aj pre hráča je to čosi pozitívne. Predsa len my sme posledné tri – štyri zápasy vyhrali v podstate jednoducho, takže aj pre nás to bude oživenie.“