• 1.

    LEV Levice
    23-7 53
  • 2.

    PDA Prievidza
    19-11 49
  • 3.

    SVT Svit
    18-12 48
  • 4.

    KMR Komárno
    18-12 48
  • 5.

    HAN Handlová
    16-13 45
  • 6.

    SNV Rytieri
    16-15 47
  • 7.

    INT Inter
    11-19 41
  • 8.

    LUC Lučenec
    10-21 41
  • 9.

    NIT Nitra
    4-25 33

Prievidzský krídelník a slovenský reprezentant Richard Körner získal vo svojej kariére prvý majstrovský titul. V rozhovore sa rozrozprával aj o tímovej súdržnosti, ktorá potiahla družstvo v ťažších časoch počas sezóny.

- Toto je tvoj prvý mužský titul, aké sú dojmy z tohto úspechu?

„Dojmy sú krásne. Pocit je to neopísateľný. Popravde, celú sezónu som cítil, že máme v našom tíme niečo špeciálne, ale dostať sa až na vrchol, bola čerešnička.“

- Máte za sebou náročné play off, kedy ste začali cítiť, že by ste mohli na titul dosiahnuť?

„Celé play off nás tréner pripravoval na to, že najdôležitejší zápas je vždy ten najbližší. Človek sa potom dokáže sústrediť na detaily a nerozmýšľa nad celkovým obrazom.“

- Nad Komárnom ste vyhrali 4:1 na zápasy, rozhodla príprava na súpera, prekvapili vás niečím?

„Neprekvapili nás ničím. Vedeli sme, že hrajú rýchlo, behajú do rýchlych brejkov, strieľajú veľa trojek a pod košom sú agresívni na útočnom doskoku. Tréner nás ale dobre pripravil, aby sme vedeli reagovať na každú z ich silných stránok.“

- Ktorý finálový zápas sa ukázal ako najdôležitejší?

„Všetky zápasy mali svoju váhu, ale myslím si, že druhý zápas, kde sme dokázali poraziť Komárno na ich palubovke. Tréner vymyslel dobrú taktiku a zónovú presingovú obranu, ktorá sa v tom zápase osvedčila.“

- Počas sezóny ani jeden z vás výraznejšie vyčnieval nad ostatnými, zohrala taká súdržnosť a kompaktnosť svoju úlohu?

„Nesebeckosť bolo naše motto. Tréner nám pred každým zápasom hovoril, že nie je dôležité kto dá body a kto bude hrdinom toho konkrétneho zápasu. Najdôležitejšie bolo víťazstvo.“

- Tréner Čurovič ťa pasoval do role najvyťaženejšieho Slováka v tíme, očakával si takúto úlohu?

„Myslím si, že naše minúty boli rozložené vcelku rovnako. Celú sezónu sme ťahali na deväť hráčov, čo bola veľká výhoda v ťažkej finálovej sérii.“

- Často si bol na ihrisku "all-rounderom", vyhovovalo tímu, že ťa dokázal všestranne využiť?

„Neviem či to tímu vyhovovalo, to už musí posúdiť basketbalový fanúšik (úsmev). Snažil som sa plniť všetko, čo odo mňa tréner chcel a myslím si, že to bolo vcelku platné.“

- Hovorí sa, že prievidzské publikum je najnáročnejšie. Pociťoval si po Slovenskom pohári a Alpsko-adriatickom pohári tlak na úspech vo finále?

„Pociťoval som pozitívny tlak. Naši fanúšikovia boli našou veľkou oporou. V živote som niečo také nezažil, aby ste po zápase išli na večeru a spolu s fanúšikmi preberali zápas. Atmosféra tu bola magická.“

- Sú touto trofejou zabudnuté predošlé neúspechy?

„Vyhrať ligu bolo asi celkovo najnáročnejšie, čiže sa to môže považovať za najväčší úspech. Škoda Slovenského pohára, ktorí sme mali dobre rozbehnutí a nakoniec ho nešťastne prehrali. V Alpsko-jadranskom pohári sme boli celú súťaž dominantným tímom. Škoda toho Final Four, kde sa nám viacero hráčov zranilo a trápili nás aj choroby. Celé to mohlo skončiť aj inak, ale dovolím si tvrdiť, že nás to všetko ešte viac spojilo ako tím a dodalo nám sebadôveru, že to robíme dobre.“

- Viacerí hráči pokračujú v tíme aj ďalším rokom, je dobré, že jadro ostane pokope?

„Vždy je dobre, ak sa tím buduje na pevnom základe. Hlavne, keď si hráči dobre rozumejú. Myslím si, že medzi nami v Prievidzi boli nadštandardné kamarátske a profesionálne vzťahy. To nám pomáhalo dostať sa aj cez ťažšie časti sezóny.“

FOTO: VLADIMÍR KRÁLIK