• 1.

    LEV Levice
    23-7 53
  • 2.

    PDA Prievidza
    19-11 49
  • 3.

    SVT Svit
    18-12 48
  • 4.

    KMR Komárno
    18-12 48
  • 5.

    HAN Handlová
    16-13 45
  • 6.

    SNV Rytieri
    16-15 47
  • 7.

    INT Inter
    11-19 41
  • 8.

    LUC Lučenec
    10-21 41
  • 9.

    NIT Nitra
    4-25 33

Pred sezónou som s ním vedenie Spišskej Novej Vsi rátalo ako s jednou z opôr tímu trénera Ericha Korfantu. Vinou dlhodobej absencie sa však dostal na palubovku prvýkrát v aktuálnom ročníku až na začiatku februára. Návrat do bielo-modrého dresu nebol pre Viktora Juríčka vôbec jednoduchý.

Ešte stále len 24-ročný pivot mal za sebou výbornú prípravu. Pod taktovkou Martina Blaha predvádzal v prípravných dueloch výborné výkony. Po českom tripe však prišla nečakaná stopka, ktorá ho odstavila na viac ako polroka. „Bolo to asi najťažšie basketbalové obdobie, odkedy som sa tomu začal naplno venovať, hlavne vzhľadom na očakávania a prípravu, akú som mal cez leto. V prvom rade som bol dosť frustrovaný a nahnevaný. Najhoršie na tom bolo to, že nik nevedel presne povedať, kedy môžem pomaly začať. Najskôr to boli tri týždne, potom dve mesiace, potom tri a nakoniec z toho boli štyri. Snažil som sa to brať pozitívne, ale vždy, keď som sa naladil na to, že výsledky budú už dobré, tak opak bol pravdou. Celé leto som sa v Prievidzi pripravoval s Martinom Blahom a Samuelom Bahnom, či už po basketbalovej alebo fyzickej stránke. Veľmi som sa na sezónu tešil a cítil som, že po mojej stránke som urobil všetko, aby som bol v najlepšej možnej pozícii mať výbornú sezónu individuálne, ale aj tímovo. Verím tomu, že keby neprišlo nielen moje zranenie, ale aj viacerých hráčov, tak by bolo naše postavenie niekde v strede tabuľky,“ zamyslel sa Juríček nad nedávnou minulosťou.

Jeho absencia sa žiaľ prejavila aj na výsledkoch tímu, vedenie totiž muselo urýchlene hľadať náhradu na jeho poste. To sa síce podarilo, ale zranenia a časté zásahy do družstva sa podpísali na tom, že Spišiakom opäť postupne odchádzala nádej na účasť vo vyraďovacích bojoch. Najhoršie na tom však bolo, že slovenský reprezentant sledoval nelichotivé výsledky tímu často len z lavičky. „Nemyslím si, že ma dlhá pauza nejako zmenila. Určite mi to dodalo chuť do ďalšej sezóny a letnej prípravy. Veľmi mi to chýbalo. Uvedomil som si, že takéto veci sa v živote športovca stávajú. Človek sa však musí z toho otriasť a ísť ďalej. Je to súčasť života športovca. Nik vás nebude ľutovať,“ uviedol hráč Spišskej Novej Vsi.

Ako trávil Juríček nečakaný prebytok voľného času mimo paluboviek? „V prvom rade, musel som mať kľudový režim a oddychovať. Chodil na prechádzky, na kávu, pozeral som NBA, veľa času som strávil s kamarátmi. Taktiež som vypomáhal v jazykovej škole na novom kurze basketbalovej angličtiny a tiež som trávil čas s rodinou,“ odpovedal nám hráč.

Nový kalendárny rok však priniesol pozitívnu správu: „V polovici januára prišla od lekárov zelená. Postupne môžem skúšať ísť naplno. Nevedeli však ako moje telo zareaguje na záťaž, preto aj moja minutáž bude do konca sezóny menšia.“ K debutu prišlo 3. februára na palubovke Žiliny, v zápase odohral Juríček necelých päť minút, počas ktorých zaznamenal dva body a rovnaký počet doskokov. „Pocitov bolo veľa, v prvom rade som bol rád, že som si po tak dlhej dobe mohol obliecť dres a cítil som sa opäť ako súčasť tímu. Aj keď tie okolnosti, v akej situácii sa nachádzame nie sú najlepšie, snažil som sa to brať pozitívne, niekde treba začať. Do dvojfázového tréningu s tímom som sa zapojil len v pondelok pred samotným zápasom. V podstate som dosť rýchlo pocítil, že som na nule, čo sa týka fyzickej prípravy a zápasovej kondície. Osobne som si myslel, že odohrám 10 – 15 minút, ale nakoniec z toho bolo štyri. Nemám však teraz už dôvod siliť to,“ vyjadril sa Juríček k svojmu debutu.

Päť kôl pred koncom základnej časti je Spišská Nová Ves na poslednom mieste tabuľky so stratou štyroch víťazstiev na ôsmu Handlovú. Aj preto sú šance na play off len v divokých rovinách teórie. „Myslím si, že si otvorene môžeme povedať, že šanca na play off už nie je. Treba dohrať sezónu so cťou a začať rozmýšľať nad tou ďalšou. Mrzí ma to, ale taký je život. Boli momenty, kedy som si myslel, že v tejto sezóne už ani nenastúpim. Beriem to však skromne a som rád, že mám možnosť zahrať s niektorými chalanmi možno poslednýkrát. Mali sme obrovské nešťastie na zranenia u kľúčových hráčov. Aktuálne sa budem snažiť pomôcť a basketbalovo usmerniť niektorých mladých chalanov v tíme,“ pomenoval Juríček aktuálne ambície.

Foto: Jakub Ruman