• 1.

    LEV Levice
    23-7 53
  • 2.

    PDA Prievidza
    19-11 49
  • 3.

    SVT Svit
    18-12 48
  • 4.

    KMR Komárno
    18-12 48
  • 5.

    HAN Handlová
    16-13 45
  • 6.

    SNV Rytieri
    16-15 47
  • 7.

    INT Inter
    11-19 41
  • 8.

    LUC Lučenec
    10-21 41
  • 9.

    NIT Nitra
    4-25 33

Pred vianočnými sviatkami sa uzatvorila prvá polovica základnej časti, v ktorej nás zaujali tri príbehy. Začneme najskôr tabuľkovým lídrom, ten je rovnaký ako pred rokom – Inter Bratislava. „Žlto-čierni“ úspešne prebudovali káder a ich sen o zisku double (ligový titul a Slovenský pohár) má stále reálne kontúry.

Zverenci trénera Olivera Vidina pokračujú v nastolenom trende. Zo 16 zápasov prehrali len v troch prípadoch, doma sú bez prehry, majú najlepšiu obranu v lige a druhý najlepší útok v súťaži. „Určite nás teší, že sme po prvej polovici základnej časti prví. Slovenská liga je oveľa kvalitnejšia, ako si niektorí ľudia myslia. Má svoju úroveň a vôbec nie je jednoduché byť v tejto lige na prvom mieste. Je to výsledok dobrej práce manažmentu, hráčov a trénerov, ktorí v klube pracujú a robia všetko pre to, aby bol Inter na prvom mieste aj na konci sezóny,“ začal s hodnotením tréner Interu Oliver Vidin.

Pohľad na výsledky môže byť o to cennejší, keďže Inter opäť neobchádzali zranenia. Plnú porciu zápasov odohrala len štvorica hráčov – Arik Smith, Goran Bulatovič, Lee Skinner a Michael Fusek. „Od začiatku sme mali veľa problémov. Nemanja Barač preskočil celú prípravu, k tréningovému procesu sa pripojil tesne pred začiatkom sezóny. Taktiež rovnako pred začiatkom prišiel James Kinney. To sú dvaja hráči, ktorí sú spolu s ostatnými ťahúňmi tohto družstva. Na začiatku prípravných zápasov sa zranil Richard Grznár, deň pred začiatkom sezóny vypadol Miro Páleník. Marek Kozlík absolvoval podobnú operáciu, ako mal v lete a tiež vypadol. Zatiaľ ani v jednom zápase sme teda nenastúpili úplne zdraví a kompletní, ale aj v takejto situácii sme uhrali solídny výsledok v prvej polovici základnej časti. Postavenie v tabuľke je s ohľadom na okolnosti oveľa cennejšie,“ myslí si skúsený kouč.

Na prvý pohľad je zrejmé, v čom tkvie najväčšia sila interistického kolektívu. Žiaden z hráčov na súpiske nehrá na seba, ale podriaďuje sa tímu. Preto len málokedy niekto vynikne osobnými štatistikami, no každý jeden jednotlivec môže byť veľkou hrozbou a ťahúňom družstva v danom zápase. „Prvá vec je skladba tímu, druhou vecou je to, že ide o skupinu nielen kvalitných basketbalistov, ale aj dobrých ľudí, u ktorých som predpokladal, že sa vytvorí z nich dobrá partia. Tretia vec je práca, tréning, príprava na zápasy a taktika. Naša najväčšia zbraň je obrana, za čo som osobne rád, pretože útok vyhráva zápasy, ale obrana tituly, to si myslím ja. Ja som tréner, robota trénera je komplexná, nie je to len o tom zobrať najdrahších hráčov alebo takých, čo majú najlepšie štatistiky a určite vyhrajú titul. Sú rôzni tréneri, napríklad hlavne dve vrstvy trénerov – tí, ktorí vytvárajú hráčov do A-tímu a tí, ktorí len naháňajú výsledok. Som toho názoru, že tým, že som 12 rokov robil len mládež a 11 len mužov, mám z oboch typov niečo. Konkrétne na Interi okrem toho, aby som získal titul, mám osobnú úlohu aj posunúť Fuseka s Abrhámom minimálne o stupienok vyššie. Naučiť ich hrať tímovo a kolektívne, lebo basketbal na vysokej úrovni sa dá hrať len tak, ináč ste odsúdení na prepadnutie. Preto moji hráči hrajú kolektívne, pretože viac verím v tímový výkon ako individuálny,“ zhodnotil Vidin svoje aktuálne družstvo.

V lete nezostal na Pasienkoch kameň na kameni. Skončila sa éra Rančíkovcov v žlto-čiernom drese, tím prešiel dosť podstatným „faceliftom“. Čím je Inter v porovnaní so sezónou 2017/2018 iný? „Tento Inter je v prvom rade oveľa mladší, rýchlejší, atleticky je inde, ale je menej skúsený. Keď poviem menej skúsený, tak myslím pri riešení herných situácií, pretože treba vedieť vyhrávať, aj keď sa nedarí. Verím, že sa aj v tomto posunieme a budeme o krok bližšie k cieľom,“ odpovedal kouč tímu.

Nemenej zaujímavou zmenou je aj rozloženie legionárov, v aktuálnom kolektíve sú traja Američania (Arik Smith, James Kinney a Lee Skinner) a dvaja hráči z balkánskych krajín (Nemanja Barač a Goran Bulatovič). Je dôležitá národnosť pri tvorbe tímu? „Pre mňa nie je podstatné, či je niekto Američan, Slovák, Srb, mladý alebo starý. U mňa sú hráči rozdelení na môže, nemôže, možno niečo môže a nemôže nič. Čo sa týka mentality, Balkánci majú svoj temperament, čím sú známi. Balkánska drzosť, ktorá je v športe veľmi dôležitá, je u Balkáncov normálna vec. Inat je správne slovo pre balkánsku mentalitu – dokázať druhému, že nevie nič a že si lepší. Na druhej strane Američania sú vychovávaní tak, že keď je niečo zlé, napríklad zápas, tak po ňom už nad tým nerozmýšľajú, ale riešia čo v ďalšom stretnutí, v ďalšom útoku, obrane. Vôbec sa nepozerajú a neplačú nad tým, čo bolo. V tomto sa máme od nich čo učiť, aspoň si to ja myslím,“ porovnal Vidin jednotlivé nátury.

Inter, to sú však v prvom rade Slováci. Už niekoľko rokov sa vedenie klubu snaží priniesť na Pasienky to najlepšie, čo behá po palubovkách a je súčasťou reprezentačného výberu. Z predchádzajúceho tímu zostal Tomáš Praženka, Miroslav Páleník, Tomáš Mrviš, Michal Baťka, Richard Grznár a Marek Kozlík. „Myslím si, že každý slovenský hráč by sa mohol naučiť od svojho trénera niečo, či dobré alebo zlé. Myslím si, že moji slovenskí hráči sa so mnou posunuli v tímovej hre a v spôsobe rozmýšľania, ale hlavne v obrane. Čas ukáže, čo sa naozaj naučili a v čom sa zlepšili,“ hovorí kormidelník Interu.

Už k tak silnému slovenskému jadru sa pridala dvojica talentovaných mladíkov, z Karlovky David Abrhám a hosťovanie si na Slovensku predĺžil Michael Fusek. Na ich adresu však často zaznie kritika, že v zápasoch dostávajú málo priestoru, priemerne obaja hrávajú v zápasoch približne 15 minút. Ako to vidí samotný tréner? „Nemyslím si, že kritický názor na ich minúty niečo spraví. Minúty nie sú určené pre nikoho, nič netreba dostávať, pretože vždy sa mi to vypomstilo, hlavne pri výchove mladých hráčov. Každý bude hrať toľko, koľko si zaslúži a koľko ho tím potrebuje. O tom rozhoduje tréner. Keď si niekto iný myslí, že to nie je dobré a vie to lepšie, tak nech si spraví školu, licenciu a nájde si klub, ktorý ho bude platiť, bude mu veriť a na dôveru mu dajú rozpočet od 300 do 400 tisíc eur. Nech dokáže, čo vie spraviť. Keď bude mať v takej situácii lepší výsledok ako ja, tak názor a kritiku zoberiem ako od odborníka, ktorý niečo dokázal a veľmi si to budem vážiť. To, že niekto od brucha pri pive v krčme tára, že Fusek alebo Abrhám málo hrajú, tak to vôbec neberiem do úvahy. Fusek s Abrhámom sú prvým rokom u mňa na Interi, ledva ich poznám pár mesiacov. Na to, že je to tím, ktorý hrá o titul a má takýto káder, tak ich 15 minút na zápas je veľmi dobrá minutáž, keďže Kinney a Barač hrajú v priemere 20 minút. Keď si niekto myslí, že majú hrať Fusek s Abrhámom viac ako Kinney s Baračom, tak je vidieť, čo vie a o čom rozpráva. Fusek s Abrhámom trénujú viac ako ostatní hráči, skoro každé ráno, keď je pracovný deň alebo nie je deň zápasu, tak trénujú so mnou a Romanom Ivanom individuálne. O ich kondíciu sa stará Branislav Žitný. Hlavné je, že chcú a ich pracovná morálka sa posunula. U Fuseka je to veľmi vidieť, hneď sa to prejavilo aj v jeho dobrých výkonoch v zápasoch,“ odpovedal Vidin.

Aktuálny ročník SBL je nesmierne vyrovnaný. Svedčia o tom aj mnohé prekvapenia, ako aj prehra Interu na žilinskej palubovke. Tréner „žlto-čiernych“ má v tom jasno: „Naozaj nechcem nikoho očierňovať, lebo to niekto zle pochopí, ale pochválim prácu môjho kolegu Tea Hojča, Ivana Kurillu a Michala Madzina. Dobre pracujú a každý z nich posúva svoje družstvo z roka na rok na lepšiu úroveň.“

Už o necelé dva mesiace čaká zverencov trénera Olivera Vidina prvý vrchol sezóny, v domácom prostredí zabojujú o prvú trofej sezóny – Slovenský pohár. Inter prehral predchádzajúce dva finálové duely s Košicami, teraz by radi túto minisériu doma radi pretrhli. „Je to jeden z cieľov, ale nie hlavný. Vieme, že najskôr musíme vyhrať nad Holíčom a zostať svieži, pretože na druhý deň na nás čaká Prievidza alebo Žilina. Najskôr musíme rozmýšľať o semifinále a potom ďalej. Nič dopredu, čo sa týka pohára. Vždy vyhrá to družstvo, ktoré v tom týždni má najlepšiu formu a najviac šťastia, no samozrejme musí mať aj určitú kvalitu,“ myslí si Vidin.

Rodák zo Skopje získal na Slovensku takmer všetko, na čo sa dá dosiahnuť. Čo ho tu motivuje do ďalšej práce? „Motivuje ma to, že na každú sezónu sa pozerám tak, ako keby bola moja prvá a robím to s rovnakou chuťou. Milujem moju prácu, basketbal je môj život. Nevedel by som si predstaviť, že by som nebol tréner. Možno o takých 30 rokov s tým skončím (úsmev),“ zakončil hodnotenie tréner Interu.

Foto: Lukáš Droppan