• 1.

    LEV Levice
    23-7 53
  • 2.

    PDA Prievidza
    19-11 49
  • 3.

    SVT Svit
    18-12 48
  • 4.

    KMR Komárno
    18-12 48
  • 5.

    HAN Handlová
    16-13 45
  • 6.

    SNV Rytieri
    16-15 47
  • 7.

    INT Inter
    11-19 41
  • 8.

    LUC Lučenec
    10-21 41
  • 9.

    NIT Nitra
    4-25 33

Ako blesk z čistého neba prišla tesne pred štartom nového ročníka správa o návrate Nenada Miloševiča do tímu MBK Handlová. S reprezentačným rozohrávačom sme sa rozprávali o dôvodoch návratu, ale aj o tom, ako sa „Nešo“ sa šesť rokov zmenil.

- Nečakaný návrat do Handlovej po piatich rokoch, čo bolo motívom tohto návratu?

„Ja som nikdy nepotreboval motív ísť hrať za Handlovú. Dosť rýchlo sa to zomlelo, dohodli sme sa. Počas leta a reprezentácie som čakal na fakt dobrú ponuku zo zahraničia. Všetky ponuky, ktoré som mal, tak neboli to pravé orechové. Nechcel som ísť za každú cenu. Vyčkával som, ale nič také, čo som ja chcel neprišlo. Od Handlovej som dostal takú ponuku, že sme sa dohodli na určitých veciach a prijal som to. Nikdy mi nechýbala extra motivácia hrať za Handlovú. Začínal som tu na Slovensku, vykryštalizoval som sa tu ako hráč, preto dúfam, že sa určitým spôsobom odvďačím a pomôžem tomuto tímu.“

- Zavážila pri tvojom rozhodovaní prijať ponuku od Handlovej aj rodina?

 „Je to proste život športovca, nech by som kdekoľvek išiel. Máme určitú dobu, pokiaľ môžeme hrať a treba to využiť. Ja som mal ešte obrovskú motiváciu ísť do zahraničia, zvlášť po kvalifikácii, kde som bol pripravený. Čakal som na správnu ponuku. Čo sa týka rodinných dôvodov, tak to nemalo nič spoločné s tým, či som v Handlovej alebo zahraničí. V každom prípade by sme to nejako zvládli.“

- Ako dlho sa usilovalo vedenie Handlovej o tvoje služby?

„Prebiehali určité rokovania. Dohodli sme na takých veciach, ktoré mi iné slovenské kluby nechceli umožniť a Handlová mi to umožnila. Dosť to zavážilo pri mojom zotrvaní na Slovensku.“

- Čo si sľubuješ od tohto návratu?

„Sľubujem si hlavne veľkú podporu fanúšikov. Chceme handlovských fanúšikov vrátiť do haly po ročnej pauze. Určite sú hladní a ja sa na nich teším. Sme nový tím, hlavne potrebujeme ich podporu na každom kroku, v každom zápase, aby sa vytvorila taká atmosféra, akú si ja pamätám za čias svojho posledného pôsobenia. Vtedy bolo takmer nemožné prehra doma, pretože nás nosili do takých výkonov, že to niekde inde nebolo možné. Mojim hlavným cieľom je, aby sme hrali dobrý basketbal. Nakoľko to bude stačiť, to uvidíme. Pôjdeme krok po kroku. Nerád by som hovoril o cieľoch. Som maximalista, nerád prehrávam. Čo sa tohto týka, mám s tým veľké problémy. Je to možno aj moja životná chyba. Veľkú zásluhu na mojom príchode má aj tréner Růžička, bez ktorého by som tu nehral.“

- Naposledy si sa lúčil s handlovským dresom bronzovou medailou. Asi by nebolo na škodu zopakovať tento úspech?

„Nerád by som hovoril, či tento tím má alebo nemá na bronz. Závisí to od mnohých vecí, potrebujeme ísť krok po kroku. Od každého je potrebné nájsť si svoju úlohu v tíme a hrať rozumný a inteligentný basketbal. Máme aj fyzický potenciál, máme dvoch mladých Američanov a chalana z Čiernej Hory.“

- Ako za šesť rokov od pôsobenia v Handlovej zmenil Nenad Miloševič z basketbalového a ľudského pohľadu?

„Zmenil som sa určite v mnohých veciach. Ja som inak strašne výbušná povaha a som taký človek, ktorý neznáša krivdu. Aj do dnešného dňa si poviem to, čo si myslím, aj keď sa to mnohým ľuďom nepáči. Poviem si svoj názor a stojím si za ním. Radšej mám otvorené karty na stole, ako keby som mal so všetkými vychádzať a potom si myslieť niečo zlé. V týchto veciach som sa určite nezmenil. Mám svoje určité princípy, za ktorými stojím, ale na druhej strane som otec, mám dve deti. V iných veciach zase inak žijem, inak sa k nim staviam. Určite nie som ľahká povaha, moja žena to nemá so mnou ľahké (úsmev). Funguje to však a užívam si rodinný život.“

Foto: Vladimír Dorňák a Peter Peniaško