• 1.

    LEV Levice
    23-7 53
  • 2.

    PDA Prievidza
    19-11 49
  • 3.

    SVT Svit
    18-12 48
  • 4.

    KMR Komárno
    18-12 48
  • 5.

    HAN Handlová
    16-13 45
  • 6.

    SNV Rytieri
    16-15 47
  • 7.

    INT Inter
    11-19 41
  • 8.

    LUC Lučenec
    10-21 41
  • 9.

    NIT Nitra
    4-25 33

Pred pár dňami sme s radosťou oznámili, že 27-ročný rozohrávač Richard Grznár sa s BK Inter Bratislava dohodol na ďalšej spolupráci. V žlto-čiernych farbách debutoval počas vlaňajšej víťaznej finálovej série. Jeho návrat na palubovky bol silným príbehom, keďže predtým tri roky pauzoval pre zranenie Achilovky a následné zdravotné komplikácie. Rišo však ukázal nesmiernu vôľu vrátiť sa k profesionálnemu basketbalu, nevzdal sa a vďaka tomu je späť! Má už za sebou kompletnú sezónu 2017/18, v ktorej zasiahol dovedna do 40 stretnutí a pred sebou perspektívu, že sa vráti do takej formy, ktorá mu pred zranením vyniesla pozornosť špičkových európskych klubov i druhé miesto v ankete o najlepšieho basketbalistu Slovenska za rok 2013.

- Richard, máš za sebou prvú sezónu po dlhočíznej trojročnej absencii. Zvládol si ju odohrať celú. Takže spokojný?

„V tomto ohľade spokojný. Noha sa počas sezóny vôbec neozývala, nespôsobovala mi žiadne problémy ani po tréningoch, ani po zápasoch. Takže s tým som spokojný. Zápasy, ktoré som vymeškal, boli pre choroby a menšie zranenia.“

- Ako by si charakterizoval uplynulý ročník? Predsa len, Inter hral po väčšinu sezóny výborne, ale nakoniec skončil bez trofeje.

„Ušlo nám to. So základnou časťou môžeme byť spokojní. Mali sme v nej, ak dobre počítam, šesť prehier. So Slovenským pohárom sedem. To je vynikajúce číslo. Fungovalo nám to. Počas sezóny sme hrali stabilne. Bohužiaľ, ušlo nám finále pohára. To je o jednom zápase, o forme a jednorazovom výkone v danom momente. Žiaľ, Košice boli v tom zápase lepšie. Čo som ale naozaj sklamaný a čo sklamalo nás všetkých, je semifinále play-off. Po úspešnej základnej časti, ktorú sme jednoznačne vyhrali, to bolo o to väčšie sklamanie. Pre hráčov, pre funkcionárov i pre všetkých našich fanúšikov. Pre celý klub. V prvom rade sa ale my, hráči, musíme pozrieť sami na seba, na naše výkony. Nie, že by ma nezaujímalo, či tam boli nejaké konflikty a ako ich disciplinárka vyriešila alebo nevyriešila, ale to je už mimo basketbalu. My sme jednoznačne mali doma vyhrať všetky zápasy. Je to také nepísané pravidlo. Doma nemôžeme prehrávať. Do budúcej sezóny sa to nemôže stať. Stačilo nám udržať si domácu neporaziteľnosť a mohli sme vyhrať 4:3 na zápasy, lenže my sme prehrali druhý domáci zápas a tam sa tá séria zlomila. Mrzí ma to o to viac, že celú sezónu sme na čomsi pracovali a potom prišlo takéto sklamanie. Sebakriticky si musíme priznať, že sme nehrali dobre. Nedá sa nič robiť, Košice boli v tejto sérii lepšie a zaslúžene postúpili do finále. Šport prináša aj prehry, no pokiaľ nejde o život, nejde o nič. Gro hráčov zostávame na Interi a aj takáto negatívna skúsenosť nás môže posunúť ako hráčov, herne i osobnostne, dopredu.“

- Všetci sme videli, že vždy, keď si dostal priestor na palubovke, tak si išiel naplno. Dôsledne si bránil, bojoval si na doskoku a doslova sa bil o každú loptu. Strelecky si však nebol taký výrazný, ako sme si ťa pamätali. V čom tkvela príčina?

„Minulé leto by som potreboval možno o tri mesiace dlhšiu prípravu. Krátko po zisku titulu som začal trénovať. Mal som dva a pol mesiaca, aby som sa pripravil na letnú prípravu. Tá moja pauza bola taká dlhá, že som sa doslova odznova učil behať. Tomu som obetoval časť leta. Aj počas fyzickej prípravy som ešte mal nejaké bolesti, podstupoval som ožarovanie. Moja príprava teda bola skôr fyzicko-kondičná, aby sa moje telo vzchopilo a dostal som sa na úroveň zodpovedajúcu profesionálnemu športovcovi. Samozrejme, robil som počas prípravy aj basketbal, ale nie toľko, ako by som chcel. To preto, že som ho ešte nebol schopný robiť. Bola v tom jasná postupnosť: najmä som sa musel fyzicky pripraviť tak, aby som sa hneď nezranil. Obvykle sa totiž stáva, že hráči, ktorí neabsolvujú adekvátnu kondičnú prípravu a hneď vhupnú do basketbalu, rýchlo skončia so zranením, lebo ich telo nie je pripravené. Tomuto som sa chcel vyhnúť. Fyzicky som sa pripravil super, ale cítil som, že mi chýbala tá basketbalová časť. Postupne sa to ale zlepšovalo. No a potom mi chýbalo herné sebavedomie. To je ťažké natrénovať. Celú sezónu som chodil skôr do haly a odchádzal neskôr po tréningoch. Nehovorím, že mi to nepomohlo. Ale to herné sebavedomie – to si doslovne musíte odžiť na palubovke a odsr... počas zápasov. Inak ho nezískate. Hlavne začiatok sezóny bol ťažký. Nie po fyzickej stránke, ale skôr v hlave - opäť sa do toho dostať. Každý mesiac som cítil o troška väčšiu hernú pohodu. Išlo to pomaly, ale postupne sa to zlepšovalo. Teraz som rád, že som zdravý a celé leto sa môžem venovať basketbalu.“

- Takže sa môžeme tešiť, že budeš opäť atakovať nielen 20 a 30-bodovú hranicu, ale občas aj 50-bodovú?

„Takto by som to nehovoril. Pre mňa je prvoradé, aby som mojimi výkonmi pomohol Interu k víťazstvám. Inter má silný tím, takže si nemyslím, že to bude o bodoch jedného hráča.“

- Kvalitní Slováci sú na našom hráčskom trhu nedostatkový tovar. Je jasné, že inde by si mal automaticky viac priestoru, kým na Interi musíš bojovať o minutáž. Napriek tomu si nedávno podpísal s klubom z Pasienkov novú zmluvu. Prečo? Čo by si na Interi chcel dokázať?

„Mal som aj nejaké ponuky odinakiaľ. Ale jeden z hlavných dôvodov, prečo som zostal v Interi, je, že klub mi pomohol s návratom. Pre mňa ako pre hráča aj ako pre človeka znamená nesmierne veľa, že mi dali šancu a pomohli mi. Keď bolo najhoršie a všetci dávali odo mňa ruky preč, Inter mi pomohol s návratom, dal mi šancu, utvoril podmienky, zabezpečil fyzioterapeutov a celý ten proces. Verili mi aj počas minulej sezóny, hoci moje výkony boli katastrofálne. Nemám problém si to priznať a povedať to na rovinu. Oni mi však verili a sami ma oslovili, či zostanem. Takže pri mojom rozhodovaní bol prvoradý tento vzťah. Dúfam, že sa vrátim k dobrým, stabilným výkonom a Interu to vrátim. Druhý dôvod je, že som si vedomý, že tu bude tvrdá konkurencia a o každú minútu budem musieť zabojovať. A to je dobré, hráča to núti, aby makal naplno. No a osobné ciele? Teraz som síce ešte doma, ale čoskoro sa vrátim do Bratislavy, kde budeme mať k dispozícii halu. Basketbalu sa budem venovať celé leto. Chcel by som, aby sa mi v novej sezóne zdvihla minutáž. Chcel by som sa dostať aspoň na 20 až 25 minút na zápas a byť vďaka výkonom stabilným hráčom v zostave Interu. Pokiaľ ide o klubové ciele, o tých sa asi ani nemusíme baviť. Opäť budú najvyššie.“

- Basketbal nielen hráš, ale trocha si už „ochutnal“ aj trénerský chlebíček a je známe, že pozorne sleduješ aj zámorský basketbal. Povedz, ako to vidíš, dočkáme sa v NBA štvrtý rok po sebe finále Golden State – Cleveland?

„Myslím si, že z Východu pôjde do finále NBA Cleveland. To, čo momentálne predvádza LeBron, by malo stačiť, aby vyradili Boston, ktorý hrá bez Irvinga. Teším sa na finále Západnej konferencie Houston – Golden State. Podľa mňa z nej postúpi Golden State. Tá štvorica Green – Durant – Thompson – Curry... to je príliš pre každého súpera. Pre mňa sú to štyri superhviezdy. Ešte aj Greena radím do tejto kategórie. Nezabúdajme, že táto štvorica je doplnená ďalšími dobrými hráčmi z lavičky. A ich herný prejav je neindividualistický. Veľmi dobre sa na to pozerá. Myslím si, že by mali potom zdolať aj Cleveland, kde to všetko ťahá LeBron. On dokáže zariadiť víťazstvo, možno aj dve. Tri? To neviem. Ale štyri víťazstvá proti Golden State, ktoré potrebujú na titul, asi nie.“

Autor: Adam Solga, zdroj: bkinter.sk

Foto: Vladimír Dorňák