• 1.

    LEV Levice
    23-7 53
  • 2.

    PDA Prievidza
    19-11 49
  • 3.

    SVT Svit
    18-12 48
  • 4.

    KMR Komárno
    18-12 48
  • 5.

    HAN Handlová
    16-13 45
  • 6.

    SNV Rytieri
    16-15 47
  • 7.

    INT Inter
    11-19 41
  • 8.

    LUC Lučenec
    10-21 41
  • 9.

    NIT Nitra
    4-25 33

V úvode tohto týždňa Slovenská basketbalová asociácia oznámila dvanásťčlennú nomináciu pre záverečné dve stretnutia predkvalifikácie MS 2023. Naša reprezentácia ich odohrá budúci týždeň v Prištine, kde si vo štvrtok najprv zmeria sily s Islandom a potom v sobotu s domácim Kosovom. Nechýba v nej ani Stanislav Baldovský. Krídelník Iskry Svit, odchovanec Spišskej Novej Vsi, ktorý si v minulosti prešiel aj Interom Bratislava a KB Košice, bude vo výbere trénera Žana Tabaka patriť medzi najskúsenejších. V nedeľu, na Valentína, oslávi „Baldy“ už 32. narodeniny.

- Ako ste zareagovali, keď prišla pozvánka a vy ste zistili, že tréner Tabak s vami počíta do dvanástky, ktorá v pondelok odcestuje do Kosova?

„Bol som maximálne šťastný, že mi po dvoch rokoch prišla táto pozvánka. Na jeseň som nemohol, po prvýkrát som bol dlhšie zranený. Momentálne som však veľmi rád, že som v tej dvanástke a idem do Kosova. Teda… pevne verím, že idem, že môj chrbát vydrží.“

- Sám ste naznačili, že po včerajšom zápase v Handlovej nie ste stopercentne fit. Stihnete sa dať do poriadku?

„Je ešte len štvrtok, mám tri či štyri dni na oddych a myslím, že to bude v poriadku. Presne to isté sa mi stalo minulú stredu v Lučenci, že ma buď seklo, alebo mi niekto dal lakťom – to ani sám neviem. Ale za štyri dni pokoja, masáží a nejakých liekov, som bol OK. Včera počas zápasu som vôbec necítil, že by ma niečo bolelo. Až na konci, keď som dostal, ako keby sa mi to vrátilo.“

- Už ste naznačili, že na jeseň vás z nominácie vyradilo zranenie. Vlastne vaša prvá dlhšia absencia, nie?

„Bola prvá. Mal som mikrofraktúru chodidla. Únavová zlomenina, ktorá prišla už na ôsmom či deviatom tréningu letnej prípravy. Čosi mi tam prasklo a viac som nemohol. Mikrofraktúra patrí medzi tie najnepríjemnejšie veci, ani som nemohol došliapnuť, len sa to zhoršovalo. Bolelo to, trápil som sa s tým a tri a pol mesiaca som bol mimo hry. Bohužiaľ, ale stane sa.“

DSC 6123

- Aby toho nebolo málo, na jeseň zaúradoval v kádri Svitu aj covid-19. Ako ste si nákazou, ktorá už takmer rok traumatizuje nielen našu spoločnosť, prešli vy osobne?

„Mali sme to takmer celý tím aj s vedením, tuším okrem štyroch hráčov. Mňa to tiež neobišlo. Nemal som však vážne ťažkosti, akurát som na osem dní stratil čuch a chuť. Na začiatku som mal mierne zvýšenú teplotu: 37,2, možno 37,3. Nebolo to nič hrozné, za tri dni som sa cítil fit, ale musel som zotrvať v karanténe.“

- Od týchto nepríjemných tém späť k basketbalu: v slovenskej reprezentácii patríte medzi najskúsenejších. Spomeniete si ešte na prvú pozvánku a debut v seniorskej reprezentácii?

„Fúha… Nie, nepamätám si. Myslím, že to bolo pod trénerom Ivanom Rudežom.“

- Jesennej bubliny, ako sme už naznačili, ste sa zúčastniť nemohli, no počínanie našich proti Kosovu a najmä proti Luxembursku, keď si prežili „deň blbec“, ste však videli. Aké sa z toho dá vziať ponaučenie pred vrcholom predkvalifikácie?

„Ťažko sa mi to hodnotí, nebol som s chlapcami a zápas som sledoval iba v televízii. Aj teraz s nimi absolvujem možno dva tréningy a hneď hráme proti Islandu. Budem sa musieť adaptovať, ale sme profesionáli, poznáme sa, hrávame spolu aj proti sebe nejaký ten rok. Uvidíme… Ale je ťažké pre mňa teraz, z tejto pozície, čokoľvek hodnotiť.“

DSC 5235

- Spýtame sa teda inak: vieme, aká náročná misia nás čaká. Čo musí slovenská reprezentácia v Prištine spraviť, aby mohla pomýšľať na postup do ďalšej fázy?

„Vo všeobecnej rovine? Keď chceme postúpiť a niečo uhrať, musíme zabojovať a dať do toho srdce. Tak ako to ukázali naše reprezentantky teraz, v kvalifikácii Majstrovstiev Európy. Potrebovali vyhrať o desať a nakoniec vyhrali o jedenásť bodov. Bolo to tesné, boj a trápenie až do konca, ale bojovali. Kto príde na ihrisko, musí tam byť ochotný aj zomrieť a vždy hrať pre tím.“

- Pred reprezentačnou prestávkou ste v drese Svitu nastrieľali 20 bodov, no Iskra v Handlovej prehrala 103:106. Tím si drží pozitívnu bilanciu, často ho však do kolien zráža priepustná obrana. Z toho pohľadu asi nevládla v kabíne spokojnosť…

„Určite nie! Dostať 106 bodov je katastrofa. V útoku 103 bodov je veľmi dobré. Máme k dispozícii už aj nového spoluhráča a ja pevne verím, že za tie dva nadchádzajúce týždne doladíme aj obranu päť na piatich. Každý si vie ubrániť svojho hráča, no ako tím… Na všetko ale treba čas a verím, že v play-off budeme schopní brániť ako jeden tím a hrať ako jeden tím.“

- Ako jeden z najskúsenejších basketbalistov v SBL, súhlasíte s názorom, že najvyššia súťaž je taká vyrovnaná, ako už dlho nebola?

„Súhlasím. Vravel som to aj v jednom rozhovore, že sa mi ešte nestalo – a to hrám v extralige od osemnástich – aby bola liga taká vyrovnaná, že každý môže vyhrať nad každým. Ale ako sa hovorí: na konci plieska bič. Všetko sa láme v play-off a až tam sa ukáže. Niekedy aj piaty či šiesty po základnej časti sa dostal do finále. Stačí, že v jednom zápase zaváhate a ste hotoví. Zvlášť teraz, keď je liga taká vyrovnaná.“

DSC 4711

- A keď nevieme, či niekomu neskríži plány covid-19…

„Presne tak.“

- V mnohom je tento ročník zvláštny. Už len fakt, že sa hrá bez divákov… Na druhej strane, asi poteší, že konečne vidno hrať aj mladé talenty, ktoré by raz mali vystriedať vašu hráčsku generáciu, z ktorej vzišli viaceré osobnosti SBL, ba aj zopár hráčov, ktorí sa presadili v zahraničí, však?

„Hej, som veľmi šťastný a aj vo Svite vidím mladých, ktorí majú dvadsať či dvadsaťjeden rokov. Snažia sa, pracujú, idú naplno. O dva-tri roky z nich možno čosi bude. Idú rapídne nahor a ja sa z toho veľmi teším. Len nech makajú… čo viac k tomu dodať?“

Zdroj: slovakbasket.sk

Foto: Daniel Faix