• 1.

    LEV Levice
    22-14 58
  • 2.

    SNV Spišská N.V.
    22-14 58
  • 3.

    SVT Svit
    20-16 56
  • 4.

    INT Inter
    19-17 55
  • 5.

    LUC Lučenec
    18-18 54
  • 6.

    PDA Prievidza
    14-22 50
  • 7.

    HAN Handlová
    11-25 47

Na Slovensko sa vrátil rozbehnúť svoju profesionálnu kariéru. Ako svoj prvý klub si vybral Spišskú Novú Ves, s ktorou by chcel konečne prelomiť čakanie na víťazstvo. Čo zaviedlo Viktora Juríčka späť na slovenské palubovky?

- Čo ťa viedlo k tomu, aby si sa po viac ako 7 rokoch vrátil na slovenské palubovky?

„Rozhodujúcim faktorom bol určite basketbal. Vedel som, že v lete chcem pomôcť mužskej reprezentácii, čo sa bohužiaľ nepodarilo, nakoľko som sa zranil pred kvalifikáciou.“

- Pred niekoľkými dňami si podpísal zmluvu so Spišiakmi. Prečo si až doteraz čakal, respektíve boli na stole aj iné ponuky?

„Bolo to kvôli zraneniu. Hrozila mi operácia, našťastie sme našli s doktormi aj iné riešenie rázovými vlnami. Našťastie noha zatiaľ drží, musím si zaklopať. Dlho trvalo kým mi zistili, kde je vlastne problém. Mal som nejaké ponuky aj z Čiech, ale všetko padlo v auguste, keď som sa zranil.“

- Zbrzdilo ťa trochu zranenie v hľadaní nového angažmánu?

„Určite áno, stalo sa to v najhoršom čase. Vlastne v prvom roku, čo som mal podpísať profesionálnu zmluvu. Verím, že už to bude iba lepšie.“

- Čo ti dalo pôsobenie na univerzitách v USA?

„Mnoho skúseností nielen po basketbalovej stránke, ale aj do života. Mal som možnosť hrať po boku hráčov, ktorí hrajú v najlepších ligách Európy alebo sa stále snažia dostať do NBA. Takisto som si zahral proti hráčom, ktorí obliekajú dresy tímov NBA.“

- Počas leta si bol v širšom reprezentačnom tíme, ako si vážiš tento fakt?

„Beriem to ako odmenu za tvrdú robotu a cestu, ktorou som prešiel od momentu, kedy som začal hrať basketbal. Všetci vidíme, kde naša reprezentácia je a že máme ešte veľa roboty, aby sme sa dotiahli na úroveň iných krajín. Verím, že sa to bude zlepšovať.“

- Prišiel si na Spiš v neľahkej situácii, so spoluhráčmi stále čakáte na výhru. Čo je potrebné na to, aby sa to čakanie prelomilo?

„Tých vecí je určite viac, ale pracujeme na tom. Viem, do akej situácie som prišiel, ale verím, že vedenie spolu s trénerom a spoluhráčmi robia maximum preto, aby sme dosiahli ciele, ktoré máme.“

- Môže k tomu práve tvoj príchod a Marshalla?

„Určite áno, chvíľku to potrvá, kým sa dáme dokopy a vytvoríme nejakú chémiu v tíme, ale pracujeme na tom každý deň. Partia je dobrá, len treba nejaké veci doladiť. Sú to maličkosti, ktoré nás napríklad doma s Lučencom stáli zápas.“

- Ako si na tom po zranení, pociťuješ nejaký herný alebo tréningový deficit?

„Cítim sa dobre, momentálne bez bolesti. Prvý celý tímový tréning som vlastne absolvoval až piatok pred zápasom s Levicami. To, že som od augusta poriadne nebehal, neskákal a vlastne skoro vôbec nezaťažoval nohy cítim. Potrvá mi chvíľku, aby som sa hlavne fyzicky dostal tam, kde som bol. Takisto od marca nie som v zápasovom tempe. Pracujem na tom každý deň, mám na to výborné podmienky, chvíľku mi to však potrvá.“

- Aké si si stanovil ciele na Spiši individuálne, tímové?

„Ciele sú pomôcť klubu dostať sa do play off. Individuálne ciele mám jednoduché, dostať sa naspäť do formy a zápasového tempa.“

Foto: Lukáš Droppan