• 1.

    LEV Levice
    23-7 53
  • 2.

    PDA Prievidza
    19-11 49
  • 3.

    SVT Svit
    18-12 48
  • 4.

    KMR Komárno
    18-12 48
  • 5.

    HAN Handlová
    16-13 45
  • 6.

    SNV Rytieri
    16-15 47
  • 7.

    INT Inter
    11-19 41
  • 8.

    LUC Lučenec
    10-21 41
  • 9.

    NIT Nitra
    4-25 33

Slovinský tréner Teo Hojč je druhú sezónu neoddeliteľnou súčasťou levickej lavičky. Čoraz viac zaplnenej hale v metropole Tekova prináša so svojimi zverencami opätovnú radosť z basketbalu. Patrioti si opäť nenápadne po roku vybudovali tím, ktorý dokáže bojovať o čelné pozície v tabuľke.

Prvenstvo v C-skupine Alpsko-jadranského pohára, najlepšia ligová bilancia z hosťujúcich paluboviek a len dve domáce prehry. Levičania aktuálne okupujú tretiu pozíciu v tabuľke, oproti prvému Interu majú na svojom konte len o jednu prehru navyše. „Sme šťastní z toho, čo zatiaľ tento tím ukázal. Na druhej strane vieme, že je pred nami ešte kopec zápasov a každý deň sa musíme zlepšovať. V športe nemôže existovať včerajšok. Vyhrali niekoľko náročných zápasov, aj proti tímom, ktoré sú reálne od nás lepšie,“ začal s hodnotením doterajšieho priebehu Teo Hojč. 

To, čo Slovinec začal počas úvodného ročníka, tak v druhom roku posunul minimálne o stupeň o vyššie – kolektívny výkon tímu. Medzi Patriotmi sa nedá jednoznačne určiť, kto je lídrom. Kým u ostatných celkov by sa dal ľahko vypichnúť jeden hráč, tak v Leviciach nik výraznejšie nevyčnieva. „S tým rozpočtom, s ktorým pracujeme, je kolektivizmus jediným spôsobom, ako vybudovať tím. Priniesť sem hráčov, ktorí sú pripravení hrať tímovo, sú normálni ľudia a majú schopnosť byť dobrým spoluhráčom. Tento tím tak pôsobí na oboch stranách palubovky a podľa mňa môže hrať dobrý basketbal a byť proti každému ťažkým súperom. Ak však budeme hrať inak, tak môže naša hra vyzerať aj hrozne. Je potom mojou úlohou pripomenúť im to, hráči totiž rýchlo zabúdajú (úsmev),“ zamyslel sa kormidelník Levíc.

Reč o kolektívnom výkone tímu sa dá zistiť aj pri pohľade na štatistiky, najlepším strelcom tímu je s priemerom 12,4 bodu Reginald Keely (29. miesto v rámci ligy). Reálne však dvojcifernú hranicu bodov atakuje až takmer osmička hráčov, čo je v ligovom pelotóne veľkým unikátom. „Dúfali sme v to a veríme, že to zostane tak aj naďalej. Oproti predchádzajúcemu ročníku máme väčšiu rotáciu. Nepovedal by som, že je to hlavný rozdiel. Skvelá sezóna sa dá odohrať aj so 6-7 hráčmi, ak vás míňajú zranenia,“ myslí si Hojč.

Pred slovinským trénerom stála v lete neľahká úloha, z minuloročného tímu, ktorý skončil v štvrťfinále proti Košiciam, zostalo len torzo. Zahraničná časť družstva sa obmenila kompletne, zo Slovákov podpísala predĺženie dvojica Klár-Marchyn.  Dá sa porovnať tohtoročný tím s tým spred roka? „Je to iné. Minulý rok sme mali napríklad úplne odlišných pivotov. Snažili sme sa zakryť stratu Milana Žiaka a iní basketbalisti sú aj na perimetri. Nebolo to jednoduché, preto sme upravili systém a vybrali odlišné typy hráčov,“ odpovedá kouč Patriotov.

Pri porovnaní so sezónou 2015/2016 sa ukazujú aj lepšie výsledky vonku a hlavne psychická odolnosť. Levičania v doterajšom priebehu zvíťazili v oboch predĺženiach, do ktorých museli ísť. „Snažíme sa hrať dobre a tvrdo v obrane. Myslíme si, že to dokážeme robiť každý deň. Nemáme tím, ktorý sa môže spoliehať  v útoku na výborné individuality hráčov. Dôležité je, že každý večer ideme do zápasu bojovať. Pokiaľ budú chlapci bojovať, tak som s nimi spokojní. Čo sa týka predĺžení, myslím si, že sme hrali dobre a väčšinu času sme vyhrávali. Nemyslím si, že to boli nezaslúžené víťazstvá. Mohlo to dopadnúť aj inak. Proti Handlovej sme potrebovali zvíťaziť, pretože sme mali tri prehry v rade. Pre tím bolo dôležité, že si opäť začal veriť,“ obzerá sa Hojč za nedávnymi stretnutiami.

Jeho zverencom sa tiež druhým rokom darí aj v Alpsko-jadranskom pohári. Víťazstvá nad rakúskym Kapfenbergom a slovinským Tajfunom pomohli tímu získavaním neoceniteľných skúseností. „Hráme medzinárodnú súťaž z toho dôvodu, pretože si myslíme, že to môže hráčom a klubu pomôcť. Pre mňa osobne je tiež dôležité, že sa slovenské tímy zatiaľ ukazujú na medzinárodnej scéne v dobrom svetle. Toto môže pomôcť lige a slovenskému basketbalu k získaniu väčšieho rešpektu a k zlepšeniu domácich hráčov. Čo Prievidza dokázala v Prievidzi je niečo úžasné, ale myslím si, že si mnohí neuvedomujú veľkosť tohto triumfu,“ uviedol tréner Levíc.

Pri bilancii trinástich výhier a troch prehier, kvalite kádru sa natískajú dve otázky. Podarí sa tím držať nohami pevne na zemi? Nebojí sa tréner, že jeho hráči neodolajú lukratívnejšej ponuke? „Nemám žiadne pochybnosti. Verím, že gravitácia bude po celú sezónu na našej strane. Čoho by som sa mal báť? Ak budú mať hráči šancu ísť do lepšie, tak budem len šťastný, že som im aspoň trochu pomohol s ich basketbalovými kariérami,“ odpovedá na otázky Hojč.

Slovinský tréner je na Slovensku druhú sezónu, ako sa zmenil od svojho príchodu do tímu Patriotov? „Všetko vo svojej kariére a vo svojom živote vnímam ako skúsenosť. Levice sú pre mňa úžasným zážitkom. Ľudia ktorých stretávam, miesta ktoré navštevujem a veci ktoré zažívam vás nezmenia, ale obohacujú váš život. Toto sa mi stalo v Leviciach, kde získavam skvelú skúsenosť. Každú sezónu sa snažím byť nielen lepším trénerom, ale aj osobou. Mnohé veci som sa naučil od svojho asistenta a dobrého priateľa Laciho Lutovského. Vedomosti získavam aj od hráčov a na svojich chybách sa učím. A tiež sa po zápase snažím dávať už rozhovory po slovensky. Chcem sa týmto ospravedlniť všetkým, ktorí to musia počúvať (úsmev),“ uzatvára rozhovor Hojč.

Foto: Lukáš Droppan