• 1.

    LEV Levice
    23-7 53
  • 2.

    PDA Prievidza
    19-11 49
  • 3.

    SVT Svit
    18-12 48
  • 4.

    KMR Komárno
    18-12 48
  • 5.

    HAN Handlová
    16-13 45
  • 6.

    SNV Rytieri
    16-15 47
  • 7.

    INT Inter
    11-19 41
  • 8.

    LUC Lučenec
    10-21 41
  • 9.

    NIT Nitra
    4-25 33

Jednou z najvýraznejších predsezónnych posíl KB Košice je 32-ročný krídelník Igor Marič. Chorvátsky basketbalista je na Slovensku dôverne známy, veď posledné tri sezóny odohral za Prievidzu, s ktorou získal v roku 2016 majstrovský titul. My sme sa s ním pozhovárali aj o veciach, ktoré s basketbalom veľmi nesúvisia.

- Igor, prečo si si vybral práve Košice?

„Košice sú od svojho návratu do najvyššej ligy veľmi ambiciózne a každým rokom napredujú. Keď mi teda zavolal tréner Miljan Čurovič, nemusel ma dlho lámať. Veľmi ho totiž rešpektujem a mám rád spôsob jeho práce. Navyše som vedel, že sem prestupuje aj Rišo Körner a potešil ma aj zisk Svetozara Stamenkoviča, s ktorým sa tiež poznáme z Prievidze. Oboch ich poznám ako výborných basketbalistov a charakterných ľudí. Mal som aj nejaké iné ponuky, ale mne sa na Slovensku páči a keď postupne prichádzali do tímu ďalšie posily, cítil som čoraz viac, že som sa rozhodol správne.“

- Tak ako si spomenul, Košice získali hneď viaceré opory majstrovského tímu Prievidze. Môžete zopakovať rovnaký úspech aj s tímom KB?

„Dúfame v to! Musíme však ísť krok po kroku. Ani v živote sa nedajú preskakovať veci a budovať sa musí postupne. Máme výborného prezidenta, výborných hráčov a v Košiciach som zatiaľ veľmi spokojný. Zabýval som sa tu spoločne s manželkou a naozaj mi nechýba vôbec nič. Zatiaľ je to perfektné, ale podstatné veci sa budú odohrávať na ihrisku.“

- Čo očakávaš od novej sezóny?

„Očakávam veľa, pretože náš tím je veľmi silný. Máme tu aj pár mladých hráčov, ktorí sa chcú učiť a potom je tu veľa skúsených basketbalistov a reprezentantov. Máme aj trénera, ktorý získal dva tituly a vie, ako zladiť tím. Navzájom si prajeme a nezávidíme si loptu. To je dôležité. Mali sme výborný teambuilding, zahrali sme si tam bowling, dali pár pív a to sú maličkosti, ktoré budujú tím.“

- S akými pocitmi pricestuješ na zápas do Prievidze?

„Bude to špeciálne. Odohral som tam totiž tri pekné sezóny. Sám som zvedavý na to, ako ma prijmú fanúšikovia. Ja ich mám stále rád a verím, že sa mi neotočia chrbtom. K športovému životu jednoducho patria aj prestupy. Teraz som v Košiciach a budem bojovať za Košice.“

- Ako sa ti zvyklo hrávať v košickej Angels aréne?

„Celkom dobre. Mne sa táto hala páči, ale vždy sme to tu mali ťažké. Košice mali totiž dobrý tím.“

- Býkov čaká domáci turnaj. Čo očakávaš od zápasov proti Craiove a Šopronu?

„Najpodstatnejšie je ukázať dobrú hru. Tieto zápasy nám poslúžia na zlepšovanie systémových vecí a chceme ukázať veci z tréningov. Výsledok teraz nie je tým prvoradým cieľom. Samozrejme, chceme vyhrať, ale podstatné bude byť najlepšími na konci sezóny a nie teraz. Najlepšie tímy majú dobré načasovanie výkonov. Vlani som videl Fenerbahce na začiatku sezóny vo veľmi slabej forme. A napokon vyhrali Euroligu.“

- Zo zahraničných hráčov si momentálne jediným, ktorý má v Košiciach už aj svoju partnerku. Vyvára aj pre hladné krky parťákov?

„Varíme spoločne, pretože varenie baví i mňa. Na Garbiarskej bývame viacerí a tak sa tam stretávame aj v rámci spoločných večerí. Mária pozná Riša, Sveťa, ale i Vlada a Sekulu (Körner, Stamenkovič, Djordjevič a Sekulič, pozn. red.). Z času na čas si dáme večeru, zahráme UNO a pozrieme si nejaký dobrý film.“

- Centrum Košíc a teda aj okolie tvojho bývania je momentálne poriadne rozkopané. Dokážeš sa tu už orientovať?

„Našťastie v podstate nepotrebujem auto. Halu i centrum máme naozaj na skok a môžem sa tam presúvať pešo. Videl som, že tie rozkopané ulice postupne dokončujú a potom to bude určite veľmi pekné.“

- Na Slovensku pôsobíš už štvrtý rok. Čo sa ti u nás páči?

„Hlavne ľudia. Sú takí ako u nás v Chorvátsku. Takí pohostinní. Páči sa mi aj táto liga. Vďaka tomu, že sa hrá v stredu i v sobotu tu máme veľa zápasov a to mám rád. Vyhovuje mi aj podobnosť našich jazykov. Sme si jednoducho blízki a preto sa tu cítim lepšie ako keby som hral napríklad v Rakúsku, alebo v iných krajinách Európy.“

- Aké slovenské slovo je pre teba najťažšie?

„Akurát sme si s chlapcami robili srandu, keď sme nových chalanov učili slovo nebezpečný. Na začiatku sa však vždy naučíte neslušné slová, ktoré nemôžem citovať. Pamätám si, že ak prvé som sa učil základné frázy. Napríklad, že nechcem hranolky, ale ryžu. Prvý polrok na Slovensku som mal učiteľa, teraz ma už učí každodenný život.“

- Slováci tvrdia, že naše more je v Chorvátsku. Stalo sa ti už, že ťa tam spoznal nejaký turista zo Slovenska?

„Veru áno. Práve tento rok som dovolenkoval na Dalmácii, v Srime. Na pláži za mnou zrazu prišli mladí volejbalisti z Prievidze, ktorí ma oslovili a poprosili o spoločnú fotku. Bolo to milé stretnutie.“

- Čo slovenské jedlo? Nechýbajú ti prímorské špeciality?

„Ani nie, pretože ja pochádzam od Záhrebu. Nevyrastal som pri mori. Samozrejme, v Chorvátsku jeme napríklad viac šalátov, zatiaľ čo tu preferujete polievky. V prípade športovcov je to však vždy hlavne o ryži, mäse a podobne. Musím však povedať, že som si obľúbil kapustnicu.“

- Aké sú tvoje koníčky mimo basketbalu?

„Momentálne som si priniesol play-station a hrávame s bratom online Call of duty. Rád si pozriem dobrý film a prečítam dobrú knihu. Vlani som čítal autobiografiu Zlatana Ibrahimoviča, teraz čítam knihu o Draženovi Petrovičovi. Faktom je, že veľa voľného času nemám. V rámci prípravy totiž rád pozerám napríklad zápasy našich súperov.“

- Fandíš ako správny Chorvát vašim futbalistom, basketbalistom či vodným pólistom?

„Jednoznačne. Palce držím všetkým našim reprezentáciám a je úplne jedno, o aký šport ide. Vždy to prežívam s hráčmi pri televízore. Najviac sledujem samozrejme basketbal, futbalu som venoval viac pozornosti ako malý chlapec.“

- Čo z Chorvátska ti chýba na Slovensku?

„Na Vianoce máme doma zvyk opekať prasa na ražni. To je veľmi pekný zvyk a nechýba mi len to samotné mäsko, ale tá rodinná atmosféra. Vtedy sa totiž domov vracia z Nemecka i brat. Najviac mi teda chýba rodina. Tu v Košiciach som však s manželkou a tak sa nemôžem sťažovať. Mám 32 rokov a nie som nejaký mladý hráč, ktorý by mal pociťovať clivotu.“

- Čo by si preniesol zo Slovenska do Chorvátska?

„Tak ako som povedal, mne sa páči hlavne mentalita Slovákov. Posedia si pri nejakom poháriku alkoholu a vedia sa uvoľniť. Sú príjemní a to sa mi páči.“

Autor a foto: Peter Jesenský, zdroj: kbkosice.sk