• 1.

    LEV Levice
    23-7 53
  • 2.

    PDA Prievidza
    19-11 49
  • 3.

    SVT Svit
    18-12 48
  • 4.

    KMR Komárno
    18-12 48
  • 5.

    HAN Handlová
    16-13 45
  • 6.

    SNV Rytieri
    16-15 47
  • 7.

    INT Inter
    11-19 41
  • 8.

    LUC Lučenec
    10-21 41
  • 9.

    NIT Nitra
    4-25 33

Z bežného súboja pod košom sa napokon vykľula trojmesačná absencia na súpiske Interu. Počas tohto obdobia citeľne chýbal Michael Fusek nielen svojmu tímu, ale aj reprezentácii. Jeho herné napredovanie tak dostalo nečakanú stopku. Po zranení sa postupne vracia k výkonom, vďaka ktorým sa stal veľkou zbraňou „žlto-čiernych“ v zápasoch.

Prekliate Levice, asi to si v duchu hovoril 26-ročný pivot. V predchádzajúcom ročníku z toho bol mesačný výpadok zo zostavy Interu, teraz sa táto doba predĺžila takmer o ďalšie dva mesiace. Ako k inkriminovanému zraneniu prišlo? „V stretnutí ma protihráč vo výskoku potiahol za rameno. Pocítil som nejakú bolesť. Neprikladal som tomu vážnosť, ale vyšetrenie ukázalo natrhnutú šľachu alebo úpon. Nemohol som pokračovať v basketbale. Dostal som dve možnosti na liečenie, buď operáciu alebo rehabilitáciu. Keď som sa dozvedel, že po operácii by som nemohol hrať celú sezónu, tak som si zvolil cvičenia a pokojový režim,“ prezradil Fusek detaily.

Takéto háklivejšie zranenie môže zamávať so psychikou hráča, ale slovenský reprezentant dostal nečakanú podporu aj od svojho klubu. Ten sa počas jeho absencie rozhodol neangažovať na jeho miesto „konkurenta“, ale vyčkať si na návrat jedného z lídrov tímu. „Dá sa povedať, že som vnímal sčasti pozitívne, že klub za mňa nehľadá náhradu. Že veria, že sa dám rýchlo dokopy. Jure Zubac a Džiugas Slavinskas to tam celkom zvládli pod košom. Juremu asi aj vyhovuje viac pozícia číslo 5, ako 4. Som rád, že klub nezobral za mňa náhradu a už sa mi podarilo vrátiť,“ vyjadril sa pivot Interu.

Pre priaznivcov zverencov trénera Olega Meleščenka to bol ako keby novoročný darček, Fusek nečakane naskočil do prvého zápasu v roku 2022. Proti Lučencu prispel aj svojim výkonom k tesnej výhre. „Po návrate na palubovku nemôžem povedať, že je všetko pozitívne. Ešte nemôžem predviesť výkony, ktoré odo mňa spoluhráči aj tréner očakávajú. Postupne sa to zlepšuje aj kondične. Ešte je tam veľa rezerv. Aj na ihrisku sa musím zžívať s novou situáciou a zároveň viac zohrávať so spoluhráčmi. Pred zranením som s našimi novými hráčmi odohral len jeden zápas, takže musím popracovať na lepšom začlenení sa do tímu,“ uviedol Fusek.

IMG 9452

Aktuálne hráva niečo vyše 20 minút a jeho individuálne výkony majú stúpajúcu tendenciu. „Fuso“ opäť získava potrebnú istotu a sebavedomie, vďaka čomu bol v nedávnej minulosti dominantnou silou pod oboma košmi: „Zranenie by už malo byť úplne zhojené. Ruka bola skôr v takom pokojovom režime. Aj preto pociťujem v tých oblastiach isté stuhnutie, takže pocitovo ešte ramenu neverím natoľko, ako pred zranením. Som na ihrisku, hrám, ale nejaké kontaktné veci v zápase ešte nie sú z mojej strany 100-percentné. Ani hlava ma ešte do plnohodnotných súbojov nepustí.“

Spolu so spoluhráčmi sa v stredu večer musel strachovať o víťazstvo, keď Prievidza mala na dosah famózny obrat. Interisti prišli pre zranenie o Ivana Gandiu-Rosu a aj takmer o celé 21-bodové vedenie. Napokon s nutnou dávkou šťastia uspeli v dohrávke 6. kola (68:66). „Náš výpadok v druhom polčase niektorí pripisovali zraneniu Ivana Gandia-Rosu. Ja si však nemyslím, že tím môže byť tak závislý na hre jedného hráča. Skôr to vidím v menšej agresivite, poľavili sme v obrane. Prievidza sa chytila, začali im padať ťažké strely. Potom sa to už ťažko bráni, keď si tím verí a premieňa jednu strelu za druhou. Nakoniec sme to nejako takticky uhrali do víťazného konca. Stáva sa nám to. Potrebujeme sa viac koncentrovať, nestrácať lopty a hrať taktickejšie,“ obzrel sa Fusek za zápasom proti jeho bývalému klubu.

Foto: Vladimír Dorňák