• 1.

    LEV Levice
    22-14 58
  • 2.

    SNV Spišská N.V.
    22-14 58
  • 3.

    SVT Svit
    20-16 56
  • 4.

    INT Inter
    19-17 55
  • 5.

    LUC Lučenec
    18-18 54
  • 6.

    PDA Prievidza
    14-22 50
  • 7.

    HAN Handlová
    11-25 47

Aká bola sezóna 2016-17 z pohľadu KB Košice? Sprvoti priam rozprávková. Býci vyhrali Slovenský pohár, v základnej časti triumfovali s predstihom. Štartom play-off sa však začali nad Angels arénou zaťahovať mračná. Cez Handlovú sa ešte Košičania s odretými ušami dostali, no vicemajster z Komárna im už vystavil stopku. Záverečná prehra 54:95 na palubovke súpera navyše výrazne pokazila dovtedy pracne budovaný pozitívny dojem. Nielen o nej sme sa pozhovárali s trénerom Richardom Leškom.

- Pán Leško, pred šiestym zápasom sľuboval košický tím maximálnu bojovnosť a srdce. Ako si vysvetľujete najhorší debakel sezóny?

Richard Leško: Ja si to neviem vysvetliť a túto porážku asi nepredýcham nikdy. Takýto výbuch nečakal nikto a forma, akou sme prehrali, je pre mňa neprípustná.

- Vnímali ste signály, ktoré by nasvedčovali takejto skaze?

Práveže nie. Počas celého play-off sme to s chlapcami skúšali po dobrom i po zlom, hľadali sme konštruktívne riešenia a pred týmto šiestym zápasom sme mali jasne dohodnuté veci. Chceli sme tam nechať srdce a aj keby sme mali prehrať, so sezónou sme sa chceli rozlúčiť tak, aby sme sa mohli pozrieť do zrkadla. To sa bohužiaľ nestalo.

- Aká bola cesta domov?

Tak tú by som neprial nikomu. To sú tie najťažšie športové momenty. Človek sa vytrápi a zlízne si to naplno. Tá cesta bola dlhá a každá minúta bola ťažká. Katastrofa.

- V poslednom zápase sezóny bol neprehliadnuteľný herný egoizmus niektorých hráčov, hneď viacerí nedokázali držať na uzde vnútorný hnev. V konečnom dôsledku to však situáciu iba zhoršovalo…

Je to tak. Bolo toho viac. Kým sa darilo, tak boli všetci spokojní a radi. Charaktery ľudí sa však ukážu v kritických situáciách. V základnej časti sme nezažili jedinú krízu a dlhodobá fáza nám teda nenastavila potrebné zrkadlo. Štartom série proti Handlovej začalo trápenie. Plynulo z tlaku a psychiky hráčov. To vyplavilo na povrch negatívne veci. Stratila sa pohoda a všetko vyústilo touto prehrou.

- Beriete časť viny aj na svoje plecia?

Určite. Môžeme sa baviť o tom, že lídri tímu nezvládli tlak a štatistiky klesli vo všetkých ukazovateľoch. Ukázali, že buď nie sú play-off typy, alebo ešte na titul nemajú. Nechcem však ukazovať prstom len na hráčov. Vyhrávali sme spolu a spolu sme aj prehrávali. Nemám dvadsaťročné skúsenosti a nie som svetový tréner.

- Záver sezóny bol trpký, ale netreba zabúdať na víťazstvo v Slovenskom pohári, v základnej časti a koniec koncov, aj na bronzovú medailu. Aká to teda bola sezóna?

Tiež si myslím,že netreba všetko haniť. Ak sa na to pozrieme s chladnou hlavou, tak úspech sa dosiahol. Tú horkú chuť v ústach spôsobuje fakt, že sme si mysleli, že máme na viac. Ciele boli vyššie. Všetci sme veľmi chceli, ale nevyšlo to. Nie je to nič príjemné. Pohár je však v Košiciach a základnú časť sme vyhrali dominantným spôsobom. Boli tu teda pozitíva.

- Čo to znamená z pohľadu kádra pre novú sezónu? Ponechať kostru tímu, alebo začať hľadať iné typy hráčov?

To je komplikovaná otázka. Musíme dať hlavy dohromady a toto bude riešiť manažment. Iste, nie je dobré rozpustiť tím po každej sezóne. Ak sa pozrieme na úspešné tímy ako sú Inter, Prievidza a Komárno, tak oni vsádzajú na kontinuitu a držia si základy tímov pohromade. Väčšie výmeny prebiehajú skôr v tímoch z nižších poschodí tabuľky. Treba sa nad tým zamyslieť a uvidíme, aký bude výsledok.

- Koľko mien z tohto tímu by ste odporučili vymeniť vedeniu vy?

Uff, tak na takéto odpovede je priskoro. Nemáme ešte ani deň po poslednom zápase a veci netreba riešiť za horúca. Osobne som tú poslednú prehru ešte stále nepredýchal a chce to čas. Zopár mien v hlave mám, ale menovať určite nebudem.

- Vnímate toto play-off ako najcennejšiu skúsenosť doposiaľ stále krátkej trénerskej kariéry?

Ja som za túto príležitosť veľmi vďačný a bola to obrovská skúsenosť. Na vlastnej koži som sa presvedčil o tom, že čím vyššie sa človek dostane, tým bolestivejší je pád nadol. V základnej časti sme sa viezli na super vlne a tesne pred play-off sme rozbili Prievidzu o vyše dvadsať bodov na jej palubovke. Hovorilo sa o perfektnej forme, super pohode a kvalitnom tíme. O pár dní neskôr prišlo trápenie s Handlovou. Pre mňa i pre hráčov to bola veľká škola. Zistili sme, že nie sme majstri sveta a finále nepríde samo.

- V porovnaní s predošlou sezónou ste sa však posunuli na medailové pódium. Mimochodom, odovzdali vám v Komárne cenné kovy?

Neboli sme odmenení priamo medailami. Dostali sme plaketu za tretie miesto a zaobišlo sa to bez ceremoniálu. Faktom je, že tretie miesto nebolo našim cieľom. Aj keď ide o úspech, veď pred dvomi rokmi ešte v Košiciach mužský basketbal na najvyššej úroveni ani nebol.

- Kto bude majstrom?

V prospech Interu hovorí šírka kádra. Komárno sa však zomklo a vezie sa na tímovej vlne, ktorú len podporilo zranenie Biliča. Srší z nich energia a majú veľkú podporu z hľadiska. Vyhrať štyri zápasy sa však podľa mňa podarí Interu.

- Čo bude ďalej v Košiciach?

To je otázka na vedenie. Určite o tom bude reč, ale teraz sa k tomu vyjadriť neviem.

- Ste ochotný ostať pri tíme?

Určite. Som Košičan, vyhral som tu titul a k tomuto klubu mám hlboký vzťah. U mňa to nie je len o peniazoch a podobných veciach. Nech sa už rozhodne vedenie hocijako, košickému basketbalu budem držať palce vždy.

- Plánujete nejaký reset hlavy na dovolenke?

Poviem pravdu, v tejto chvíli ešte stále nechcem veriť, že už máme po sezóne. Stále som veril, že to finále urobíme. Komárno nie je Real Madrid a nebol to súper, na ktorého by sme nemali. Nad prípadnou dovolenkou a podobnými vecami som sa teda ešte vôbec nezamýšľal. Uvidíme…

Autor a foto: Peter Jesenský, zdroj: kbkosice.sk