• 1.

    LEV Levice
    23-7 53
  • 2.

    PDA Prievidza
    19-11 49
  • 3.

    SVT Svit
    18-12 48
  • 4.

    KMR Komárno
    18-12 48
  • 5.

    HAN Handlová
    16-13 45
  • 6.

    SNV Rytieri
    16-15 47
  • 7.

    INT Inter
    11-19 41
  • 8.

    LUC Lučenec
    10-21 41
  • 9.

    NIT Nitra
    4-25 33

Martin Rančík opäť raz potvrdil, že vypäté zápasy, v ktorých ide o veľa, mu sedia. Vo finále Budiš Slovenského pohára potiahol 29 bodmi a 10 doskokmi Inter za víťazstvom nad domácim Komárnom (87:80) a teda aj vytúženým celkovým triumfom.

Súpera ste v tretej štvrtine totálne prevalcovali, do poslednej desaťminútovky ste vstupovali s 21-bodovým náskokom, no potom prišiel sedemminútový strelecký výpadok a Inter si v závere musel dať pozor, aby neprišiel o víťazstvo. Čo sa stalo?

„Komárno hralo výborne. Možno sme sa trochu uspokojili a proti takému vynikajúcemu tímu si to nemôžeme dovoliť. Ale to sú práve tie veci, na ktorých musíme pracovať, aby sme si vedeli udržať rytmus po celých štyridsať minút a nemali výpadky, lebo v play-off by nás to mohlo stáť dôležitý zápas.“

Vy osobne ste po dvoch majstrovských tituloch vybojovali s Interom konečne aj prvenstvo v pohári, prvé po dlhých rokoch...

„Je to pre klub výborný výsledok, ale do play-off máme ešte čo zlepšovať.“

Pociťujete triumf v Budiš Slovenskom pohári ako vzpruhu po nedávnych domácich prehrách s Komárnom a Prievidzou a zaváhaní v Banskej Bystrici?

„Ani nie, ale určite nám to dodá na sebavedomí. Prehry, ktoré boli, sme nechali za nami. Samozrejme, poúčame sa z toho, čo sme v tých zápasoch robili zle. Teraz sme vyhrali Slovenský pohár, ale sezóna sa zďaleka nekončí. Naopak, najdôležitejšia fáza je stále pred nami. Druhý cieľ – vyhrať titul, nás ešte len čaká. Takže treba sa tešiť, lebo sme dosiahli výborný výsledok. No musíme to rýchlo hodiť za hlavu a sústrediť sa na to, čo nás ešte čaká.“

Opäť ste sa v zlomových momentoch prejavili ako líder. Hecovali ste seba i spoluhráčov. V závere prvej časti ste si však s komárňanským Sašom Jankovičom skočili do vlasov a obaja ste vyfasovali technickú chybu...

„To sú emócie. Je to súťaživý typ, rovnako on ako ja. Vymenili sme si pár slov, ale aj také roztržky partia k basketbalu.“

My sme sa ale chceli pristaviť pri tom, že po zápase pri podávaní rúk ste sa so Sašom objali a zbratali.

„V tom danom momente na konci prvého polčasu sme to riešili tak ako sme to riešili, ale nebolo v tom nič osobné. Je to výborný chalan a po zápase nemáme problém podať si ruku, či by vyhral alebo prehral.

Pýtame sa na to preto, lebo od vás oboch to bolo pekné športové gesto na záver pohárového víkendu...

„Určite, ale tak to má byť.“

 

Rozhovor vyšiel aj na stránke bkinter.sk

FOTO: VLADIMÍR DORŇÁK