Vytlačiť
Kategória: Rozhovory

Tréner basketbalistov PP & TV Raj Žilina Ivan Kurilla vedie tím nováčika najvyššej basketbalovej súťaže už vyše mesiac. Dosiahol s ním síce iba jedno víťazstvo, ale viac ako to, si cení, že jeho mladí hráči sa postupne vyrovnávajú tímom plným legionárov.

V basketbalovej Eurovia SBL teraz nasleduje trojtýždňová prestávka. Žilinčania, ktorí sú v tabuľke na 9. mieste a už bez šance postúpiť do play off, ju využijú na trénovanie a doliečenie zranení, ktoré ich v poslednom období trápia. Aj v poslednom zápase proti Prievidzi hrali viacerí so sebazaprením. Merešš mal narazené kríže, Skvašik hral s teplotami, rovnako ako aj v zápase v Leviciach, Ďurana mal problémy s rukou. Žilinčania nemajú taký široký a skúsený káder a každá absencia hráča je u nich citeľná v rotácii počas zápasov. Navyše už hrajú, až na Jovana Crniča, bez zahraničných hráčov. Wright, Conley a Onwenu sa zranili a už odišli zo Slovenska, Holcomb zamieril na záver sezóny do Slovinska.

Napriek tomuto hendikepu sa Žilinčania postupne menia z tímu, ktorý dostával uprostred sezóny výprasky doma aj vonku, na družstvo, ktoré dokáže potrápiť súperov svojou bojovnou hrou. „Už v Košiciach bolo vidno, že rastieme výkonmi jednotlivých hráčov a tím dostáva svoju tvár. Hráči začínajú chápať systém, ktorý od nich vyžadujem, no zatiaľ sa im to nedarí v zápasoch udržať počas celých štyridsať minút. Nedá sa však mať všetko naraz. Zmien v tíme bolo veľmi veľa, iba za posledný mesiac, čo som pri tíme. Musíme stabilizovať káder, nemáme tu teraz a ani už mať nebudeme do konca sezóny legionárov, pri ktorých, ak sú kvalitní, sa môžu aj mladí hráči posúvať dopredu,“ hovorí tréner Ivan Kurilla. Proti Prievidzi to bol zo žilinskej strany veľmi dobre odohraný prvý polčas, v ktorom boli domáci hosťom vyrovnaným súperom. „Stále môže byť náš výkon lepší. Musíme sa na to pozrieť reálne. Každý chce víťaziť, aj ja, ale my sa musíme zatiaľ tešiť aspoň z čiastkových úspechov. Ak ich splníme, je to motivácia pre hráčov do ďalších zápasov. Za štyridsať dní, ktoré som pri mužstve, sme sa zlepšili v obrane, kde je to dlhodobý proces, ale vidno tam pokroky. V útočnej fáze sme nastavili úplne nový herný systém, no aj ten musím prispôsobovať tomu, aký máme káder,“ prezradil tréner nováčika.

Napriek tomu, že s tímom dosiahol iba jedno víťazstvo a za krátku dobu si v ňom prešiel kadečím, neľutuje svoje pôsobenie v Žiline. „Preskákal som v basketbale veľa. Ak sa pre niečo rozhodnem, neľutujem to. V Žiline je partia ľudí, ktorí sa snažia robiť dobrý basketbal, je tu veľa mladých a talentovaných hráčov, s ktorými sa dá pracovať. Každý má ambíciu hrať o popredné priečky, ja takisto. Prišiel som však do ťažkej situácie, hádam najťažšej z doterajších mojich pôsobení. Musel som tím prerábať po morálno-vôľovej stránke, nastaviť disciplínu v tíme aj v hre, ale mám už skúsenosti na to, aby som si poradil. Momentálne už hráči chápu, že máme systém, ktorý ak budú dodržiavať a budú na sebe pracovať, tak ich budúcnosť môže byť nielen v Žiline, ale aj vo väčšom basketbale,“ myslí si tréner, ktorý stále pôsobí bez asistenta.

Vypomáhať mu na tréningoch bude aj jeho dlhoročný priateľ Bohdan Iljaško, ktorý vedie juniorov, s ktorými by mali mať muži spoločné tréningy. Zaujímalo nás, či vzhľadom na množstvo mladých hráčov, ktorí už teraz nastupujú v najvyššej súťaži, neuvažujú obaja tréneri o spoločnom hernom systéme mužov a juniorov. „S Bohdanom sa poznáme dlhé roky, vieme obaja, ako basketbalovo rozmýšľame. Ak by som bol šéftrénerom klubu, ako tomu bolo v Spišskej Novej Vsi alebo v Ružomberku, viem nastaviť jednotný systém obrany a útoku pre tímy od žiakov až po mužov. V Žiline však nemám zatiaľ takú zmluvu ani kompetencie, ako má napríklad, Adrián Guľa v MŠK,“ pousmial sa na záver reprezentačný tréner slovenskej mužskej dvadsiatky.

Autor: Michal Kolárik, zdroj: bkzilina.sk

Foto: Jakub Ruman