• 1.

    LEV Levice
    23-7 53
  • 2.

    PDA Prievidza
    19-11 49
  • 3.

    SVT Svit
    18-12 48
  • 4.

    KMR Komárno
    18-12 48
  • 5.

    HAN Handlová
    16-13 45
  • 6.

    SNV Rytieri
    16-15 47
  • 7.

    INT Inter
    11-19 41
  • 8.

    LUC Lučenec
    10-21 41
  • 9.

    NIT Nitra
    4-25 33

Levickým Patriotom sa podarilo aj s odretými ušami zvládnuť semifinálový dvojzápas Alpsko-jadranského pohára proti USK Praha. V jednom stretnutí bol nútený sledovať svojich zverencov z pozície diváka, v druhom zápase už však bol prítomný na lavičke. Tréner Teo Hojč zhodnotil nedávny náročný program svojho tímu.

„Bolo to pre mňa ťažké, sledovať zápas z nemocničnej postele. Je oveľa ľahšie byť prítomný na zápase a pomáhať chalanom, aby vyhrali stretnutie. Bola to nová skúsenosť, ale dúfam, že sa už nikdy nezopakuje (úsmev). Dúfam, že budem môcť byť vždy s mojim tímom,“ začal rozhovor tréner Levíc.

Stretnutie v Prahe nedopadlo pre Patriotov podľa predstáv, hala na Folimanke totiž ukončila ich víťazné ťaženie v Alpsko-jadranskom pohári. Až v deviatom dueli našli premožiteľa, ale pred odvetou boli v dobrej pozícii, keďže s USK prehrali len o tri body – 73:76. „Bolo to podobné v niektorých ohľadoch ako v odvetnom zápase. V druhom polčase sme u nich viedli o desať bodov, ale potom sme im dovolili vrátiť sa. Praha má dobrý tím, mladých chlapcov a troch kvalitných zahraničných hráčov. Hrajú dobre v obrane, vedia strieľať, hrať rýchlo a ak im dáte kúsok priestoru, tak ho využijú. Dôležité bolo, že síce sme prehrali, ale bolo to tesným rozdielom. Laco Lutovský odviedol výbornú robotu,“ vrátil sa k prvému zápasu Slovinec.

V priebehu 48 hodín odohrali Levičania dva nesmierne dôležité súboje, v oboch prípadoch boli napokon úspešní. Triumf nad Interom znamenal zaistenie druhého miesta po základnej časti, výhra nad USK Praha priniesla postup do finále Alpsko-jadranského pohára. „Chalani to majú teraz veľmi ťažké, za poslednú dobu sme odohrali veľmi veľa stretnutí. Nemali sme mnoho času na tréning, regeneráciu a prípravu. Chalani však boli excelentní. Keď sme spolu hovorili, tak uviedli, že nie často máte možnosť získať akýkoľvek titul. Teraz máme šancu získať titul v medzinárodnej súťaži, čo je možno väčšie, ako si ľudia myslia. A chalani to chcú dosiahnuť,“ vyhlásil Hojč.

Oproti predchádzajúcom ročníkom je teraz oveľa badateľnejšie vidieť najväčšiu zbraň tímu – šírka družstva a jeho kvalita. Potvrdilo sa to aj pri výhre nad pražským celkom: „Bolo vidieť v tomto zápase, že aj bez nášho najlepšieho strelca Mihu Vašla, ho dokázali iní zastúpiť v zápase. Myslím si, že to je naša najsilnejšia zbraň – tímový basketbal. Keď ho hráte v obrane, i v útoku, tak hráme veľmi dobre. Ako príklad uvediem Borisa Bojanovského, v sobotu mal možno jeden z najlepších zápasov v sezóne, teraz bol očividne unavený. Garrick Sims ho však nahradil, odohral dobrý zápas, ale v sobotu nehral až toľko minút. Hovorí to aj o jeho charaktery, nezobral to osobne a keď ho tím potreboval, tak to ukázal.“

Pre Patriotov sa v pondelok večer skončil nesmierne náročný program, v priebehu 16 dní odohrali až sedem súťažných stretnutí. V piatich z nich zaknihovali triumf, dvakrát bol nad ich sily súper. „Chalanov nikdy netešia tréningy, to len nás trénerov (úsmev). Určitým spôsobom sú radi, že máme toľko zápasov. Tréningy sú totiž našou doménou. Ak by ste sa opýtali ich, tak by hrali podľa mňa aj každý deň,“ myslí si tréner.

Opäť po roku tak bude mať slovenský basketbal zastúpenie vo finále Alpsko-jadranského pohára. V predchádzajúcom ročníku zvíťazili basketbalisti Komárna, teraz majú na dosah trofej pre víťaza Levickí Patrioti. V ceste im bude stáť slovinský celok Zlatorog Laško. „Chceme vyhrať titul. Či budeme v tomto smere úspešní alebo nie, to ja teraz neviem. To je šport. Ak ho vyhráme, tak o 10, 20 rokov alebo keď ukončíme trénerské alebo hráčske kariéry, tak budeme na to spomínať, že sme vyhrali titul v medzinárodnej súťaži. To je veľké, aj pre klub,“ dodal na záver Hojč.

Zdroj: basketballevice.sk, Foto: Lukáš Droppan