• 1.

    PDA Prievidza
    0-0 0
  • 2.

    SNV Spišská N.V.
    0-0 0
  • 3.

    ZIL Žilina
    0-0 0
  • 4.

    LUC Lučenec
    0-0 0
  • 5.

    INT Inter
    0-0 0
  • 6.

    SVT Svit
    0-0 0
  • 7.

    HAN Handlová
    0-0 0
  • 8.

    KOM Komárno
    0-0 0
  • 9.

    LEV Levice
    0-0 0

Inter postupne predstavil už takmer kompletný káder, s ktorým sa chce predstaviť v ročníku 2019/2020. Ticho však bolo okolo kapitána Miroslava Páleníka. Bude skúsený 34-ročný podkošový bojovník, „duša“ majstrovskej partie, pokračovať, alebo uzavrie kariéru, počas ktorej pôsobil aj v USA, Francúzsku a Českej republike? Už je to jasné, všetko nám objasnil sám Miro Páleník.

- Uvidíme ťa v žlto-čiernych farbách aj v nasledujúcom ročníku?

„Ako hráč už na Interi pôsobiť nebudem. Hráčsku kariéru som viac-menej uzavrel. Vyhrali sme titul a sme majstri. Bol najvyšší čas skončiť a najlepším spôsobom bolo uzavrieť kariéru ziskom titulu. Som rád, že som mohol ako kapitán dvíhať nad hlavu pohár pre šampióna. V budúcej sezóne už hrať nebudem. Je však možné, že družstvu vypomôžem na niektorých tréningoch pri nabitom programe v slovenskej najvyššej súťaži i pohárovej Európe. Zrejme ešte budem figurovať na súpiske, ale na hranie zápasov to už nevyzerá. Je to spôsobené aj tým, že mám viac než dosť práce spojenej s manažovaním Eurovia arény a aj práce priamo pre BK Inter.“

- Málokto si uvedomuje, akú náročnú úlohu na seba vzal BK Inter, keď prevzal do správy halu na Pasienkoch, aby mal vôbec kde hrávať. Zdá sa, že v práci manažéra Eurovia arény si sa našiel, ale nemáš občas tých starostí plné zuby?

„Niekto si myslí, že sa tu odohrajú zápasy, absolvujú tréningy a to je všetko. Ale je to inak: je tu nesmierne veľa úkonov, ktoré treba denne riešiť. Je to práca, ktorú som chcel robiť, keďže som v Amerike študoval športový manažment. Je to práca, ktorá ma baví, lebo ju robím pre klub, ktorý pre mňa veľa znamená a v ktorom som vyrastal. To, že Inter prevzal halu, je veľmi dobré. Máme kde trénovať, mládežnícka pyramída má kde trénovať a Inter má skutočný stánok. Každý klub by ho mal mať. Aj keď je tej práce okolo haly ozaj veľa, v žiadnom prípade sa nesťažujem. Naopak, chcel som robiť túto prácu.“

- Už si to spomenul, že zároveň pomáhaš aj s manažovaním klubu. Aké sú tvoje úlohy na tomto „fronte“?

„Pomáham generálnemu manažérovi Mišovi Ondrušovi s technickými vecami, čo sa týka starostlivosti o basketbalistov, zabezpečenia prípravy. Teraz, nedávno, sme objednávali oblečenie pre hráčov, riešime, kto, kde a ako bude bývať... Je to veľa vecí, ktoré treba riešiť. V nasledujúcej sezóne by som mal aj oficiálne vystupovať ako vedúci družstva.“

- Už teraz, cez leto, pôsobíš ako vedúci družstva a zároveň manažér reprezentácie. Jaro Musil ťa nedávno verejne pochválil, ako sa staráš o chalanov a snažíš sa im zabezpečiť čo najväčší komfort. To sa asi dobre počúva, však?

„Počujem to prvýkrát, ale samozrejme, že sa to dobre počúva. To, že reprezentácia sa po prvýkrát stretla 1. júla, neznamená, že ja som vtedy začal pracovať. Zhruba od marca som začal s hlavnými prípravami a snažil som sa všetko naplánovať vopred. Myslím, že aj to, že som zároveň manažérom Eurovia arény, dopomohlo, že reprezentácia mala už od začiatku všetko pripravené.“

- S Interom si majster z rokov 2017 a 2019, s Nitrou z roku 2005. Ocitol si sa v bode, keď je namieste bilancovať hráčsku kariéru. Na čo z nej spomínaš najradšej? A prezraď, je aj čosi, na čo sa ti príliš spomínať nechce, alebo čosi, čo si si chcel splniť, ale nevyšlo to?

„Všetko bolo super a všade boli skvelí ľudia. Najlepšie bolo, keď sa víťazilo. Čiže spomenul by som majstrovské tituly s Interom. Ja som v Interi našiel rodinné prostredie, kde všetko funguje na familiárnej báze. Aj pracovné prostredie, aj hráčske prostredie tu mám veľmi rád a verím, že budem súčasťou tohto klubu aj naďalej. No a spomenul by som aj prvý titul, keď som mal dvadsať rokov a vyhrali sme titul v Nitre. Na majstrovské sezóny sa vždy dobre spomína.“

Zdroj: bkinter.sk

Foto: Vladimír Dorňák