• 1.

    LEV Levice
    23-7 53
  • 2.

    PDA Prievidza
    19-11 49
  • 3.

    SVT Svit
    18-12 48
  • 4.

    KMR Komárno
    18-12 48
  • 5.

    HAN Handlová
    16-13 45
  • 6.

    SNV Rytieri
    16-15 47
  • 7.

    INT Inter
    11-19 41
  • 8.

    LUC Lučenec
    10-21 41
  • 9.

    NIT Nitra
    4-25 33

Staronový kormidelník BK 04 AC LB Spišská Nová Ves je v domovskej hale Spišiakov ako vo svojej druhej obývačke. Sám sa označuje už za trénerského matadora a opäť z pozície hlavného kormidelníka nasmeruje svoju modro-bielu loď do búrlivých vôd našej najvyššej basketbalovej súťaže.

- V minulej sezóne o takomto čase si pôsobil v úlohe asistenta trénera. V súčasnosti už máš pod palcom takmer nový tím a môžeš porovnávať.

„Najväčším rozdielom je šírka kádra, s ktorou sme v príprave. V minulom roku sme mali k dispozícii viac hráčov, no situácia sa vyvinula tak, že musíme pracovať s tým, čo máme. Citeľnou stratou je odchod slovenskej osi tímu, trio Majerčák – Juríček – Antoni má predsa len stovky odohraných zápasov v lige a ich absenciu bude zákonite cítiť. Neprináleží nám však nariekať, do tímu prišli noví hráči, spoločne sa snažíme naladiť sa správne, no faktom je, že článok 'slovenskí hráči' je kvalitou nižšie ako v minulej sezóne. A myslím si, že práve tento faktor bude kľúčový. My sme sa snažili osloviť to málo, čo bolo na trhu, no hráči do Spišskej ísť nechceli. Nebudem polemizovať prečo, tak to jednoducho je.“

- Skúsme si to rozmeniť na drobné...

„V tejto situácii nie sme sami. Nebudeme sa baviť o rozpočtovo 'iných' kluboch - Inter, Prievidza, Levice, sú na inom leveli, no ostatné tímy majú citeľný problém s kvalitnými Slovákmi v tíme. Basketbal je veľmi špecifický šport, tam sa kvalita jednoducho oklamať nedá a táto liga každého vyzlečie úplne do naha. My máme k dispozícii dvoch slovenských hráčov, ktorí v našej lige čo-to odohrali. Vieme o ich kvalitách, Lukáš Krajňák aj Ivan Židzik však majú svoje výkonnostné aj vytrvalostné limity. Snažíme sa zapracovať do tímu aj mladých Slovákov, myslím si, že Rákai, Korfanta i Tchúr svoje príležitosti dostanú, bolo by však naivné očakávať od nich, že budú rozhodovať zápasy. Na tento level musia ešte dorásť, potrebujú naberať minutáž, ide o to, či im ju pri takejto šírke kádra dám. Preto by mali byť trpezliví, musia neskutočne pracovať na tréningoch a hlavne, musia to ustáť. Mám však pocit, že to chápu a zatiaľ idú v tréningoch aj nad plán, čo ma teší.“

- V čom by teda mohla byť Spišská iná ako v minulom ročníku?

„Máme vyššiu kvalitu na oblúku. Eric Notagge je veľmi kvalitný stredný rozohrávač, aj Alleyn má svoj vysoký štandard, tam si myslím, že bude naša sila. Musíme však pracovať a neustále sa zlepšovať aj pod košom a preto som rád, že do tímu prišiel Milan Vago, ktorý síce má limity, no jeho kilá i práca na clone nám môžu pomôcť. Osobne si myslím, že liga bude ešte náročnejšia ako v minulom ročníku, čaká nás ťažká drina. Budeme preferovať rýchly basketbal, ktorý je môjmu srdcu najmilší, príliš nešpekulovať a hrať smer kôš. Radšej mať v zápase o desať neúspešných pokusov viac, ako sa niekde s loptou zašívať a vymýšľať krkolomné riešenia. Rýchlosť, jednoduchosť, to bude naše motto. Otázkou je, či to v tej úzkej rotácii zvládneme, no v tréningoch robíme všetko pre to, aby sme to v zápasoch dokázali. Až ostré stretnutia však ukážu, ako na tom budeme. Ja osobne nenávidím prehry, po niektorých som zrelý 'na tabletky' a aj preto sa určite budeme snažiť, aby som sa 'nepredávkoval'. Z videného a odtrénovaného mám zatiaľ pocit, že v tíme bude dobrá chémia, že chlapci majú charakter a morálku, čo býva častokrát veľmi dôležité.“

- Stále si ostal aj šéftrénerom celej pyramídy mládežníckych tímov v klube. Aká je situácia tam?

„Nebudeme si dávať na oči ružové okuliare, situácia dobrá nie je. V minulej sezóne nám v podstate 'vybuchli' všetky kategórie. Nedokázali sme sa dostať do slovenskej špičky ani v jednej, čo si nepamätám, či sa niekedy na Spiši stalo. Snažili sme sa hľadať príčiny, no tie sú dosť ťažko identifikovateľné. Asi tou najväčšou je celospoločenská kríza vo vzťahu detí ku športu ako takému, pravdou je, že aj u nás hrá všetko, čo má ruky a nohy. Napriek tomu vidím v každej kategórii jedného - dvoch hráčov, ktorý majú potenciál, no to je málo. Jediným východiskom je ešte tvrdšia práca na tréningoch, vyššia zanietenosť a morálka. Tu však narážame na ďalší problém, a to sú mládežnícki tréneri. Je nás málo, potrebujeme zastabilizovať trénerské posty. To je však zložitá téma, v podmienkach nášho klubu totiž nemáme profesionálnych mládežníckych trénerov. Tí, čo to robia, to robia za pár eur, obetujú tomu voľný čas, rodinu. Ten, kto nezažil byť celé víkendy preč, trmácať sa po vlakoch, to nepochopí a bude stále len kritizovať. V tomto sme ozaj špecifickým klubom, pretože na zápase sedí v hale tristo 'trénerov', ktorí majú svoj názor ako to robiť lepšie. Ja som už trénerský matador a obrnil som sa voči tomu. Chápem, že ľudia prídu do haly a chcú vidieť výhru svojich' a verte, že v každom zápase urobíme pre to maximum, no niekedy to z objektívnych príčin nejde. Ak nám však aj po prehre diváci zatlieskajú, lebo uvidia, že tím dal do toho srdce, to bude pre mňa asi tá najväčšia výhra.“

- Na záver to skúsme odľahčiť a opýtať sa ťa na jednu nebasketbalovú otázku. Tvoje krstné meno Erich nie je práve najčastejším, ako si k nemu prišiel?

„Všetko spískala moja sestra a jedna stará matrikárka v Kežmarku. Ja som sa totiž narodil práve v tomto podtatranskom meste, ktoré má silnú nemeckú históriu. Po mojom narodení šla sestra na miestnu matriku s tým, že v rodnom liste bude svietiť meno Erik. V časoch hlbokého komunizmu sa však meno Erik zdalo miestnej matrikárke príliš severské a tak, keďže pravdepodobne mala nemeckých predkov, zapísala do rodného listu meno Erich. A odvtedy som menovcom slávneho Remarqua.“

Foto: Facebook