Vytlačiť
Kategória: Rozhovory

Tretí príchod do SBL-ky, druhý do Interu Bratislava. Srbský rozohrávač Aleksandar Vlahovič si Slovensko natoľko obľúbil, že ho považuje za svoj druhý domov. Dvadsaťdeväťročný basketbalista je stále hladný po trofejach a po možnosti hrať o najvyššie priečky.

„Agent double zero“ už má za sebou dva zápasy v žlto-čiernom drese. Proti Handlovej bol už etablovaným členom družiny trénera Aramisa Nagliča. Oproti predchádzajúcemu pôsobisku má Vlahovič na Pasienkoch nového kouča.

„Mám nového trénera, s ktorým som sa v úvode veľa rozprával. Rýchlo sme spolu našli spoločnú reč. Budem sa snažiť čo najrýchlejšie adaptovať. Je to môj druhý návrat do Interu. Som šťastný a môžem povedať, že som sa v podstate vrátil domov. Teší ma, že sme na prvom mieste a hráme dobre. Najdôležitejšie v tejto sezóne však bude, aby sme splnili naše ciele - vyhrať pohár a titul. Prišiel som sem veľmi motivovaný,“ prezradil na úvod staronový rozohrávač Interu.

Jedna sezóna v Košiciach a dve na Pasienkoch. Taká bola doterajšia bilancia Vlahoviča v Slovenskej basketbalovej lige. Prečo ho to prilákalo opäť sem po dvojročnej prestávke? „Môžem povedať, že to tu považujem za svoj druhý domov. Slovensky ešte neviem moc dobre rozprávať, ale všetkému už rozumiem. Keď so spoluhráčmi rozprávam slovensky, tak je trochu zábavné. Cítim sa tu dobre, nič mi nechýba, poznám ľudí v klube a väčšinu tímu. Je to ako keby som neodišiel odtadeto,“ odpovedal samotný hráč.

IMG 0877

V hlavnom meste však vôbec nemusel skončiť. Nahlas sa v kuloároch hovorilo o záujme Handlovej, kde by stretol s viacerými bývalými hráčmi a kamarátmi. Čo rozhodlo v prospech bratislavského celku? „Mal som rôzne ponuky - z Handlovej, Viedne, Česka a Belgicka. To patrí k životu, ponuky proste prichádzajú a v danej chvíli bola tá z Interu najlepšia. Rozhodli však aj mimobasketbalové faktory, hral som tu dva roky, dobre sa cítim v Bratislave na palubovke a aj mimo nej,“ vyjadril sa Vlahovič.

Srbský playmaker neprišiel do Interu nepripravený, v aktuálnom ročníku hral totiž v slovinskom Šentjure. Aj napriek tomu, že sa tamojší Tajfun pohyboval v dolnej polovici tabuľky, tak Vlahovič tam neustále potvrdzoval post jedného z kľúčových hráčov tímu.

6

„Sezónu som začal v Slovinsku, kde som mal otvorený kontrakt. Mal som nejaké ponuky, keď však prišla možnosť vrátiť sa na Interi, tak moja voľba bola veľmi jednoduchá. Chcel som sa vrátiť do klubu, ktorý bojuje o trofeje. V Slovinsku to bola veľmi dobrá skúsenosť. Bol tom prekvapený z úrovne súťaže, všetci robia skauting, sú dobre pripravení. Nehrá sa tam nejaký divoký basketbal. Medzi tímami sú len drobné rozdiely, rozhodujú individuálne kvality. Mojim trénerom bol otec Luku Dončiča. Z takejto skúsenosti sa dá zobrať veľa. Neľutujem čas, ktorý som tam strávil. Bol som v malom meste, vládol tam pokoj a mohol som sa sústrediť na basketbal,“ zaspomínal rodák z Noviho Sadu na predchádzajúce týždne a mesiace.

Na záver prišla reč na to, ako sa počas dvojročnej absencie na Slovensku samotný hráč zmenil. „Rozdiel je taký, že mám o čosi menej vlasov (úsmev) a viac tetovaní. Som šťastný, že som späť a môžem opäť bojovať o trofeje. Stále som hladný,“ dodal Vlahovič.

Foto: Vladimír Dorňák