• 1.

    LEV Levice
    23-7 53
  • 2.

    PDA Prievidza
    19-11 49
  • 3.

    SVT Svit
    18-12 48
  • 4.

    KMR Komárno
    18-12 48
  • 5.

    HAN Handlová
    16-13 45
  • 6.

    SNV Rytieri
    16-15 47
  • 7.

    INT Inter
    11-19 41
  • 8.

    LUC Lučenec
    10-21 41
  • 9.

    NIT Nitra
    4-25 33

Pre Richarda Körnera to bola vo viacerých aspektoch iná sezóna, na aké bol doteraz zvyknutý. Na jej začiatku si prvýkrát v kariére vyskúšal zahraničné angažmán. V Brne však napokon dlho nebol, zlákala ho možnosť zahrať si s Interom Bratislava európske súťaže. Prišla reč aj na jeho profesionálne basketbalové začiatky, ktoré neboli jednoduché, ale náučné.

Skúsený krídelník a jeden z kľúčových hráčov slovenskej reprezentácie oslávi tento rok okrúhlu tridsiatku. Ako si rodák z Košíc spestruje aktuálne dni, keď je už možnosť využívať vonkajšie športoviská? „Dni trávim tréningovo, snažím sa udržiavať vo forme. Doobeda mám nejaký basketbal a posilňovňu, poobede oddychujem alebo chodím na bicykel. Snažím sa si deň nejako vypĺňať, aby som mal nejaký režim. Prestávka je už veľmi dlhá, pridám k tomu, že v tejto sezóne som neodohral až tak veľa minút. Cítim sa fakt dobre a rozmýšľam čo mám robiť s toľkou ušetrenou energiou,“ prezradil na úvod Körner.

„All-rounder“ hral vo svojej doterajšej kariére za Nitru, Banskú Bystricu, Prievidzu a Košice. Až pred začiatkom predchádzajúcej sezóny sa ale rozhodol prvýkrát vyjsť za hranice Slovenska. Záujem prišiel z Brna, kde podpísal dlhodobý kontrakt. „Chcel som vyskúšať niečo nové. Z Brna prišla ponuka, bol tam kouč Lubomír Růžička, ktorého poznám a pozitívne vnímam jeho prácu. V Brne bol mladý, ambiciózny tím. Tešil som sa na českú ligu. Podmienky neboli na takej top úrovni, aké sú v najlepších kluboch na Slovensku. Prístup verejnosti a sponzorov k českej lige ma ale pozitívne prekvapil, liga je určite ďalej ako naša SBL. Aj svojich českých hráčov si tam vážia viac, nemajú tam až toľko legionárov. Kvalitné tímy hrávajú s českým jadrom, tromi až štyrmi hráčmi. Keď už tam sú Američania alebo Balkánci, tak sú kvalitní. Jednoducho, domáci majú oveľa viac priestoru ako Slováci na Slovensku,“ zamyslel sa 29-ročný basketbalista.

IMG 0990

Lenže v polovici októbra prišiel pre mnohých nečakaný šok, reprezentačný krídelník využil klauzulu vo svojej zmluve a premiérovo si v našej najvyššej súťaži na seba navliekol dres Interu. Na Pasienkoch podpísal zmluvu na dva roky. „Interu sa zranili niektorí hráči, potrebovali vystužiť podkošový priestor. Hrali aj Európsky pohár FIBA, takže vyťaženosť hráčov bola veľká. Zavolali mi z Bratislavy, že aká je situácia. Pýtali sa ma na klauzulu v zmluve, ktorú som mal. Veľmi rýchlo sme sa dohodli. V Brne to pochopili, tréner Růžička mi povedal, že mám robiť to, čo je pre moju kariéru najlepšie. V Brne sa s tým vyrovnali. Pre mňa bola veľkým lákadlom európska súťaž. V nedeľu sme to riešili, v pondelok som sa už hlásil na Interi,“ ozrejmil detaily Körner.

Naskočiť do rozbehnutého vlaku nie je jednoduché, čo si mohol na vlastnej koži odskúšať aj tak skúsený basketbalista, ako je Körner. Zo začiatku si musel zvyknúť na odlišné postavenie v postave, naskakovanie do zápasov z lavičky a tiež na nižšiu minutáž, ako tomu bolo v predchádzajúcich pôsobiskách. „Zo začiatku to bolo celkom ťažké, zapojiť sa do systémov družstva. Na to potrebujete pár tréningov. Nechcel som to chlapcom kaziť, darilo sa im aj bezo mňa. Postupom času som sa s mužstvom viac zohral. Myslím si, že na konci súťaže som už predvádzal celkom solídne výkony,“ povedal hráč Interu.

15

V rámci nášho nedávneho live streamu sme sa pristavili aj pri jeho profesionálnych začiatkoch, ktoré sa datujú k roku 2008 a pôsobeniu v Nitre. Reprezentant Slovenska si hneď na úvod kariéry prešiel tvrdou rukou „matadora“ našej ligy Ľubomíra Urbana. Práve táto skúsenosť ho však v kariére veľmi zocelila. „Ľubomír Urban v Nitre, to boli zaujímavé časy, krásne roky. Mali sme vynikajúci tím s desiatimi Slovákmi. Bol som tam najmladší, neboli odo mňa veľké očakávania, to bola moja výhoda. Na toto obdobie mám veľmi dobré spomienky. Musím povedať, že tréner Urban bol veľmi tvrdý, náročný kouč. Priznám sa, že som si aj párkrát poplakal. Ale musím povedať, že tak, ako sa mi v Nitre venoval tréner Urban, tak sa mi už nikdy žiadny kouč nevenoval. Keď som videl, že sa mi takto venuje taký úspešný kouč, tak mi bolo jasné, že musím makať, aby som sa v budúcnosti presadil,“ zaspomínal Körner.

Nemenej zaujímavou témou, bolo aj porovnanie českého a slovenského basketbalu. Zatiaľ čo u nás je to momentálne taký „pokojný spánok“, tak u našich susedov sú rozbehnuté viaceré projekty, ktoré vo veľkej miere ťažia z nedávnych úspechov a aj dlhodobej stratégie. Či už sú to denné videomanuály na trénovanie alebo aktivity najvyššej súťaže mužov. „V Česku je inak nastavené financovanie športu. Majú poväčšine dotácie od mesta, krajov. Necítia až taký tlak od sponzorov ako na Slovensku. Tu je potrebné rýchlo dosahovať výsledky, aby sponzor od klubu neodišiel. Majú menší tlak na to, aby naplnili klubovú kasu a je tým pádom menší tlak na výsledky. Dá sa teda aj pracovať koncepčnejšie, aj základňa českých hráčov je väčšia ako slovenská. Majú teda na výber viac kvalitných domácich hráčov. Majú kvalitne nastavenú mládežnícku pyramídu, tréningový proces je na vysokej úrovni. Mladí hráči vidia reálnu šancu sa dostať do najvyššej súťaže. U nás je to zložitejšie. Trend je taký, že radšej doniesť zahraničného hráča ako dať šancu mladým, ktorí by sa postupne zlepšovali,“ dodal na záver Körner.

Foto: Vladimír Dorňák