Bol to jeden z najzaujímavejších letných prestupov v rámci ligy, Róbert Rožánek zamieril po nečakanom konci v Žiline do Lučenca. Spolu s ním vedenie klubu angažovalo aj jeho brata Richarda. Čo priniesla zmena pôsobiska a prostredia? To sme tiež zisťovali v rozhovore s 24-ročným basketbalistom.
K jeho prestupu vôbec nemuselo prísť, no okolnosti rozhodli inak. Žilina nečakane ukončila svoje účinkovanie v SBL, a tak sa talentovaný mladík stal žiadaným artiklom na trhu so slovenskými hráčmi. „Bitku“ o jeho služby napokon vyhral Lučenec, spolu s ním sa na juh Slovenska poberal aj jeho mladší brat, pre ktorého to bola premiéra v najvyššej súťaži.
„Zmena môjho pôsobiska prišla viac-menej nečakane, pretože som si myslel, že zostávam ešte rok v Žiline. Nemal som teda na výber, ale myslím si, že som urobil dobre, že som odišiel do Lučenca. Po basketbalovej stránke, ale aj ľudskej stránke, to tu vnímam pozitívne. Rozhodoval som sa hlavne na základe situácie, ktorá nastala na celom svete. Čo sa týka ostatných krajín, tak nič nebolo isté a práve v týchto neistých časoch som sa rozhodol pre Lučenec, aj z toho dôvodu, že to tu poznám, ale aj kvôli trénerom. Taktiež som sa stotožnil s ambíciami a víziou klubu,“ prezradil Rožánek detaily z letného prestupu.
Po krátkom angažmáne v Nitre, to je pre rodáka zo Žiliny prvá významnejšia basketbalová zmena. Dalo by sa pokojne povedať, že Rožánek vyšiel zo svojej komfortnej zóny: „Určite je výhodou, že sme na všetko dvaja. Zobrali sme si so sebou aj psa, takže si tu nažívame v trojici. Myslím si, že je to výhoda, lebo si vieme niektoré povinnosti rozdeliť.“
Pristavme sa pri basketbale, rozohrávač Lučenca sa podľa očakávania stal kľúčovým Slovákom v družstve trénera Petra Jankoviča. Vo všetkých prípadoch začínal ako člen základnej päťky a aktuálne zažíva z pohľadu štatistík najvydarenejšiu sezónu.
„Ťažko sa mi samého seba hodnotí, to nechávam skôr na iných. Vždy je ešte toho veľa, čo by som mohol na sebe zlepšiť v zápasoch a pomôcť tak tímu k lepším výsledkom. Počas leta som pracoval hlavne na kondícii, plus som sa snažil trochu nabrať do svalov, aj keď som všetko počas letnej prípravy zhodil (úsmev). Opäť som trénoval s mojím dedom, za čo mu patrí veľká vďaka a tiež s chalanmi zo Žiliny. Snažili sme sa zlepšiť hlavne moje slabšie stránky v obrane. Viem, že sa cez sezónu toho veľa nenatrénuje, takže treba ťažiť z toho, čo sa urobí v predsezónnom období. Nechcem seba nejako hodnotiť, ale na palubovke sa cítim zatiaľ dobre,“ uviedol Rožánek.
Spolu so spoluhráčmi nezažíva práve výsledkovo ideálne obdobie. Po domácej prehre so Spišskou Novou Vsou doľahla na „Novohradčanov“ ako keby herná kríza. Síce prišli nejaké víťazstvá, ale prejav bol ďaleko od ideálu, čo potvrdili viacerí v pozápasových rozhovoroch.
„Je tu určite väčší tlak, aj keď neprišli z našej strany žiadne veľké vyhlásenia. Myslím si však, že si uvedomujeme, že môžeme hrať s každým a proti každému vyhrať. Sami chceme niečo uhrať. Bodaj by sme si umiestnenie udržali až do play off, ale o tom je ešte priskoro hovoriť. Máme v družstve kvalitných hráčov, hlavne z pohľadu ofenzívy. V našom systéme si tak každý nájde svoje miesto. Kladie sa veľký dôraz na obranu, snažím sa teda robiť to, čo tréner odo mňa v danom okamihu vyžaduje. Cítim však, že hráme iným štýlom, na aký som bol doteraz zvyknutý, čo je určite ovplyvnené aj kvalitou kádra,“ povedal hráč BKM.
Foto: Lukáš Droppan