• 1.

    LEV Levice
    22-14 58
  • 2.

    SNV Spišská N.V.
    22-14 58
  • 3.

    SVT Svit
    20-16 56
  • 4.

    INT Inter
    19-17 55
  • 5.

    LUC Lučenec
    18-18 54
  • 6.

    PDA Prievidza
    14-22 50
  • 7.

    HAN Handlová
    11-25 47

Ani po troch prehrách za sebou nerobili Spišskí Rytieri žiadnu paniku. Kombinácia vynútenej prestávky s náročným programom si vybrala svoju daň, teraz sú však opäť na správnej ceste, čo potvrdili výhrou v priamom súboji o druhé miesto s Lučencom. O udalostiach predchádzajúcich dní sme rozprávali s trénerom „Novovešťanov“ Teom Hojčom.

- Zvládli ste celkom jasne bitku o druhé miesto. Dá sa povedať, že sa vám teraz bude ľahšie dýchať?

„Určite áno, takéto výkony ukazujú cestu, ktorou chceme hrať basketbal. Dokazuje to, že ak hráme tvrdo, kolektívne a každý si plní svoju rolu v rámci tímu, tak nie je ľahké nás zdolať. Potrebovali sme to, aby sme opäť mali správny mindset a zdvihli si sebavedomie. Teraz potrebujeme z toho ťažiť, jeden dobrý zápas je fajn, ale takýmto spôsobom je potrebné hrať každý večer.“

- Bol to z vášho pohľadu najlepší výkon tímu od korona prestávky?

„Samozrejme. V prvom polčase sme vyzerali vynikajúco, druhý mal ďaleko od toho. Som však šťastný, že sme dokázali zdolať dobrého súpera a to, že drobné zmeny v našej hre zafungovali.“

- Hrali ste ten basketbal, ktorým sa chcete prezentovať?

„Áno, ale nie celých 40 minút, čo by malo byť našim cieľom. Je jasné, aký basketbal požadujem od tímov, ktoré koučujem. Upravil som hráčom niektoré veci v našom systéme, ale som striktný v požadovaní toho, aby moji hráči rešpektovali našu základnú filozofiu.“

DSC 8365

- Vráťme sa o pár dní dozadu, ako to vyzeralo po tretej prehre v rade?

„Snažili sme sa nepanikáriť a pochopiť špecifickú situáciu, v ktorej sme sa nachádzali. Koncentrovali sme sa na to, aby sme dostali opäť do rytmu, tvrdo trénovali, analyzovali veci, udržiavali hráčov preč od negatívneho nastavenia a udržiavali ich koncentrovaných na dôležité veci. Môj realizačný tím odvádza v tomto smere skvelú robotu. Erich Korfanta ako môj asistent, Alexander Augustín v kooperácii s Marekom Mikletičom sa stará o regeneráciu a kondičnú stránku, Rado Karabín sa venuje video analýze, Milan Kalmancai mi pomáha na diaľku s mentálnou časťou hry, ujo Fero je masérom. Proste som šťastný z toho, akých ľudí mám okolo seba.“

- Zmenilo sa niečo na prístupe alebo v rámci tímu?

„Nejaké drobné zmeny a úpravy sa udiali, ale nič výrazné. Pred pauzou sme hrali veľmi dobre, preto som nevidel veľký dôvod k zmene tréningového procesu alebo taktiky. Tieto dva zápasy (poz. Prievidza a Lučenec) chalani bojovali, chceli vyhrať a hrali tak, ako keby chceli niečo ukázať. Boli v pozitívnom smere nasraní, čo je potrebné, ak chcete hrať basketbal.“

DSC 8694

- Prišla vydretá výhra nad Prievidzou, v čom a ako vám pomohla?

„Proti Prievidzi bolo dôležité vyhrať, bez ohľadu na to, ako by to vyzeralo. Ľudia by mali viac rešpektovať Prievidzu. Musíme hrať proti ním veľmi dobre, ak ich chcete zdolať.“

- Čo budú teraz vaše najbližšie ciele?

„Vždy je rámci v tímu a klubu veľa roboty. Náš klub sa chce zlepšovať, nielen na palubovke, ale vo všetkých aspektoch, v ktorých by mal ako profesionálny klub vyzerať. Ľudia, ktorí vedú tento klub, dávajú do toho veľa roboty a snahy. Od augusta vidím, ako sa mnohé veci zlepšili, ale niektoré ešte potrebujú vylepšenie. Neskrývame sa za tým, že vzhliadame k Leviciam, ktoré sú najlepšie organizovaným klubom na Slovensku. Náš klub ma požiadal, aby sme robili podobne ako oni, pretože vedia, že som bol dôležitou súčasťou toho, kde sú teraz. Všade, kde pracujem, chcem za sebou zanechať odkaz. Som hrdý na to, čo som urobil v Leviciach a budem extrémne šťastný, keď sa mi podarí podobné v Spišskej Novej Vsi. To je mojím cieľom.“

Foto: Lukáš Droppan