• 1.

    LEV Levice
    22-14 58
  • 2.

    SNV Spišská N.V.
    22-14 58
  • 3.

    SVT Svit
    20-16 56
  • 4.

    INT Inter
    19-17 55
  • 5.

    LUC Lučenec
    18-18 54
  • 6.

    PDA Prievidza
    14-22 50
  • 7.

    HAN Handlová
    11-25 47

Tento ročník SBL prináša v týchto náročných časoch pekné príbehy. Ten najaktuálnejší teraz píše Prievidza, ktorá po korona prestávke neprestáva udivovať asi každého basketbalového fanúšika. Tri zápasy po návrate, tri víťazstvá, to je vizitka družiny okolo trénera Maroša Helmecyho.

- Tri zápasy, tri víťazstvá. Dal sa možno v najtajnejších snoch čakať takýto scenár po vynútenej prestávke?

„Možno len v úplne ružových (smiech). Ale verili sme si v zápasoch a hlavne sme sa veľmi dobre na to pripravili. Celý realizačný tím, spolu s kondičným trénerom Janom Opaleným a Markom Batinom, ktorý mi pomáha aj ako asistent, sme odviedli hlavne na začiatku po našej pauze skvelú robotu, kedy sme si povedali, že sa musíme vrátiť rýchlo. Myslím si, že sme našli správnu cestu a veľká vďaka v neposlednom rade aj hráčom, ktorí tej ceste uverili a toto je odmena pre nás všetkých.“

- Všetky tímy sa po prekonaní koronavírusu sa trápili. Čo bolo iné v Prievidzi?

„Určite nasadenie, s akým sme šli do prvých tréningov, kde sme vedeli, že to nebude vôbec ľahké a že to bude veľmi, ale veľmi bolieť. Hráči a celý realizačný tím k tomu pristúpili maximálne zodpovedne. Možno sme niekde tlačili až na hranu, ale som rád, že sa nám to ukázalo ako správna cesta. Ale hlavne hráči ukázali obrovský charakter, či už na tréningoch, ale následne aj na zápasoch. Za to, ale aj za to, že ani raz nebolo z ich úst počuť, že veď sme po karanténe a nemôžeme. Čo sa povedalo, to sa urobilo.“

- Ako vlastne vyzerala u vás karanténa? Koľko ľudí to postihlo a aké boli príznaky?

„U nás to nabiehalo postupne. Ja som bol prvý a následne v priebehu jedného týždňa nám zostali len dvaja hráči, ktorí sa nenakazili. Takže preto pre nás bola karanténa veľmi dlhá. Prvý tréning, ktorý sme mali úplne pokope ako celý tím, sme mali až 2. januára. Príznaky boli rôzne, každý mal niečo iné. Najčastejšie nejaká strata čuchu, bolesti svalov či hlavy, mierne zvýšená teplota, ja som mal aj kašeľ nejaké 2 - 3 dni. Ale nič úplne vážne, len to bolo dlhé.“

DSC 7377

- Cítili ste po návrate do tréningového procesu, že ste ako keby na začiatku prípravy alebo tomu bolo inak?

„Povedali sme si, že sa nebudeme pozerať na to, čo bolo, ale na to, čo bude. Samozrejme, chalani boli slabší, stratili časť kondičky, ale pracovali veľmi zodpovedne. Každý tréning ich bolel, ale šli od tréningu na tréning a vždy pracovali naplno, čo ma ako trénera veľmi teší.“

- Prišiel prvý duel - v Handlovej. Zápas ako na hojdačke, ale s víťazným koncom. Ako a v čom bol dôležitý tento triumf?

„Bol to podľa mňa zápas hodný derby. Keby bola v Handlovej plná hala, tak si myslím, že každý jeden divák by si prišiel na svoje, aj keď je jasné, že na konci by boli šťastní tí, čo fandili víťazom. Ale bohužiaľ, nemohli tam byť naši fanúšikovia. Zápas sa vyvíjal úplne ako na hojdačke, ale ako stále tvrdíme, žiadne derby nemá favorita. Chalani sa nevzdali do poslednej chvíle a dokázali zápas otočiť. Určite bol veľmi dôležitý na našu psychiku, keďže sme vedeli, aký program nás čaká a takýto impulz často tímu pomôže. Tak to bolo aj v našom prípade.“

- Bola cítiť na tréningoch po výhre väčšia chuť a uvoľnenosť?

„Určite chuť do ďalších tréningov a zápasov bola vidieť. Na uvoľnenie čas nebol, nakoľko sme vedeli, aký program máme pred sebou a uvoľnenie by nebolo na správnom mieste. Som rád, že sme sa dobre naladili a neuspokojili sme sa len s jedným zápasom.“

DSC 7255

- Ide práca z pohľadu trénera ľahšie, keď sa po takomto náročnom období vyhráva?

„Každá jedna práca ide oveľa ľahšie, ak tím vyhráva alebo keď sa darí. Keby sme prehrali, tak by sme sa snažili niečo zmeniť. Ale sme profesionáli a máme svoje ciele. Sme mladý tím, ktorý chce na sebe pracovať, čo je najdôležitejšie pri tomto tíme. Všetky tieto výsledky sú pre nás odmenou za naše nasadenie a odvedenú prácu. Môžeme oslavovať večer po výhre, ale ďalší deň máme už nový cieľ.“

- Pokračuje pre vás náročný program, ako sa s tým po fyzickej stránke vyrovnávate?

„Nie je to pre nikoho jednoduché, jasné, že cítiť únavu, veď nikto nie je stroj, ale veľa je v hlave. Ja verím, že nám tieto výsledky v tomto období pomohli a dodali nám kúsok síl naviac. Analyzujeme stále, v akom sme stave po zápase a podľa toho si nastavujeme tréningový proces. Samozrejme, netrénujeme normálne ako v klasickom mikrocykle, ale zase, nespoliehame sa len na to, ako sme hrali. Pripravujeme sa zodpovedne na každý náš zápas.“

DSC 7097

- Postupne sa rozohráva Grant Sitton. Čo priniesol vašej hre?

„Hlavne je to iný typ hráča, ako sme mali na týchto pozíciách. My sme vedeli, čo nám môže priniesť a sme radi, že Grant sa pomaličky zapracúva do nášho tímu. Verím, že nám pomôže. Plus hlavne najdôležitejšie je aj to, že sa nám s ním zvýšila aj rotácia hráčov.“

- Pohľad na zápasovú bilanciu je pre vás v tejto chvíli veľmi príjemný. Ako to vnímate vy?

„Je to super pocit, pre toto robíme tento šport, aby sme vyhrávali. Samozrejme, niekedy to ide lepšie, niekedy nie. Veľmi ma teší, že tento tím odvádza svoju robotu na tréningu a potom sa to samozrejme odzrkadlí aj v zápasoch. Ale musíme zostať nohami pevne na zemi. Ešte sme stále nič nedokázali, nakoľko sme na 6. mieste z 7 tímov. To, že sme vyhrali teraz 3 zápasy v rade, ešte nič neznamená. Sezóna má stále ešte veľmi veľa zápasov pred sebou a my si nemôžeme dovoliť uspokojiť sa nejakou pasážou ročníka. Ak by sme tak urobili, tak by sa nám to mohlo vypomstiť. Verím, že vieme, aký máme cieľ, a tým je napredovanie tohto mladého tímu, a to sa dá len zodpovedným prístupom na tréningoch. My sa budeme snažiť ďalej takto pracovať.“

Foto: Lukáš Droppan