• 1.

    LEV Levice
    23-7 53
  • 2.

    PDA Prievidza
    19-11 49
  • 3.

    SVT Svit
    18-12 48
  • 4.

    KMR Komárno
    18-12 48
  • 5.

    HAN Handlová
    16-13 45
  • 6.

    SNV Rytieri
    16-15 47
  • 7.

    INT Inter
    11-19 41
  • 8.

    LUC Lučenec
    10-21 41
  • 9.

    NIT Nitra
    4-25 33

Po najúspešnejšej sezóne v klubovej histórii, boli od Spišských Rytierov v tomto ročníku prirodzene veľké očakávania. Skladačka pod vplyvom zranení, užšej rotácie a hráčskych výmen, ale ideálne nezafungovala. V troch súťažiach „Novovešťania“ skončili na rovnakej méte, v semifinále. Detaily neľahkého roku Rytierov nám v rozhovore prezradil tréner Štefan Svitek.

- Ako hodnotíte sezónu a vypadnutie s Levicami v semifinále?

„Život musí ísť ďalej. Škoda, že sme prehrali vo štvrtom zápase. Ten piaty už mohol byť 50 na 50. My sme mali ťažšiu pozíciu, lebo sme prehrávali 1:2 a v prípade prehry sme už nemali možnosť opravy. Väčší tlak sme teda pociťovali my. Myslím si, že najväčšiu šancu na výhru z prehratých zápasov sme mali v prvom súboji. Nepodarilo sa a potom sme sa už dostali do situácie, že sme museli doťahovať vedenie súpera v sérii.“

- Celá sezóna bola z pohľadu Spišiakov turbulentná. Mali ste úzku rotáciu, veľa zranení, zmien. Prejavilo sa to aj v závere v play off?

„Určite sa to prejavilo. Ale nechcem sa na to vyhovárať. Sezóna bola ťažká pre hráčov, trénerov aj funkcionárov. Stále sme sa niečomu prispôsobovali, na tréningu nám chýbali hráči, hralo sa bez divákov. Na play off už prišli, hráči na to už ani neboli zvyknutí. Mal som pocit, že domáce prostredie a diváci im zväzovali ruky. Cítili priveľkú zodpovednosť.“

- Čo vám v globále chýbalo, aby ste boli spokojnejší?

„Chýbala nám stabilnejšia vyrovnanosť výkonov jednotlivých hráčov. Raz zahral výborne jeden, inokedy druhý, ale väčšinou sa to nestretlo v jednej fáze. Aj tým, že sme mali úzku rotáciu, sa to ťažko eliminovalo. Poviem to na jednom príklade, v semifinálovej sérii to ukázala dvojica Deshawn Freeman – Ivan Gavrilovič. Kým hráč Levíc v semifinále zahral výborne, Gavrilovičova forma počas sezóny klesala. Ak by zahral lepšie, už by mohla byť tá séria vyrovnanejšia.“  

DSC 0589

- Doma ste tentoraz neboli takí nebezpeční ako v minulosti. Čím to bolo, že to domáce prostredie vám v tejto sezóne nesedelo tak, ako sa čakalo? Aj v semifinále ste dvakrát doma prehrali.

„Myslím, že domáce zápasy sme nezvládli psychicky. Hráči neboli pripravení na tlak od divákov. Levickým plusom bolo aj to, že sú dlhšie spolu, poznajú sa, vedeli, na koho môžu prenechať zodpovednosť. Keď je družstvo dlhšie spolu, dá sa pracovať koncepčnejšie, dlhodobejšie sa riešia nedostatky a tak ďalej.“

- Spišská Nová Ves obhajovala double. V oboch súťažiach sa tentoraz nedostala ani do finále. Ako beriete tento fakt?

„Po problémoch, ktoré sme mali počas celej sezóny, nepovažujem naše výsledky za neúspech. Hrali sme nevyrovnane, ale odohrali sme aj veľmi dobré zápasy. Hneď na úvod sezóny sme boli vo finále Federálneho pohára, aj keď to mnohí brali ako prípravu. V Slovenskom pohári sme vyhrali v Komárne, postúpili sme do Final Four. Zdolal nás tam vo výbornej forme hrajúci, budúci víťaz súťaže Lučenec. V Alpsko-jadranskom pohári sme vyhrali skupinu. Hrali sme s kvalitnými družstvami, kvalitných Poliakov a Chorvátov sme pod seba dostali v skupine a ešte sme vyradili aj slovinský Šenčur. No a dostávame sa k našej lige. Ešte týždeň pred play off sme boli na lavičke v zápase so siedmimi hráčmi. Nemyslím si, že je na mieste povedať, že sme sklamaní. Dostali sme sa do štvorky vo všetkých súťažiach v situácii, keď sme museli veľmi improvizovať.“

DSC 0237

- Ak by sa hralo o tretie miesto, mohli ste s Komárnom zabojovať o medailu. Čo hovoríte na to, že sa nehrajú zápasy o bronz?

„Určite by sa o bronz hrať malo. Nie preto, že my sme skončili štvrtí, ale kvôli hráčom, tímom a divákom. Myslím, že v oboch halách by na zápasy o medaily prišlo dosť fanúšikov basketbalu. Podľa mňa to treba do budúcna prehodnotiť.“

Foto: Lukáš Droppan