• 1.

    INT Inter
    21-4 46
  • 2.

    LEV Levice
    15-10 40
  • 3.

    LUC Lučenec
    14-11 39
  • 4.

    ZIL Žilina
    14-11 39
  • 5.

    PDA Prievidza
    14-11 38
  • 6.

    SVT Svit
    12-13 37
  • 7.

    HAN Handlová
    8-16 32
  • 8.

    KOM Komárno
    7-18 32
  • 9.

    SNV Spišská N.V.
    7-18 32

Levičania v tejto sezóne aj naďalej predvádzajú solídne výkony a zaslúžene sa s 36 bodmi nachádzajú v prvej štvorke tabuľky. Slovinský tréner má vo svojom tíme, okrem niekoľkých kvalitných zahraničných posíl, aj zopár mladých talentovaných slovenských hráčov.

Jedným z nich je aj Róbert Rozim, ktorého sme po 23. kole vyhlásili za Šiesteho hráča kola. Odchovanec banskobystrického basketbalu pôsobí v Leviciach prvú sezónu a predtým zbieral dva roky skúsenosti na americkej Southwestern  Christian Universtiy. Túto sezónu za Patriotov odohral zatiaľ jedenásť stretnutí, pričom priemerne na palubovke strávil deväť minút a zaznamenal 3,5 bodu a 2,1 doskokov. Najlepšie výkony predviedol v zápasoch proti Spišskej Novej Vsi, pričom v dvoch z nich nastrieľal 13 bodov.

Ako viacero slovenských hráčov, aj Robo popri SBL-ke hráva ešte aj 1. ligu, a to za tím MŠK BK Žiar nad Hronom, ktorému zatiaľ dopomohol k postupu do prvej osmičky a boja o extraligu.

Ako sa cítiš v levickom tíme?

„Snažím sa nájsť si svoje miesto v tíme. Na začiatku sezóny som mal pomerne vážne zranenie, ktoré ma vyradilo na dva mesiace, a vrátiť sa po takej dobe mimo je ako naskakovať na rozbehnutý vlak, ale snažím sa a myslím, že sa mi to konečne v poslednej dobe začína aj vcelku dariť. Inak sa medzi chalanmi cítim skvele. Sme veľmi dobrá partia, a to je vždy dôležité.“

Čo hovoríš o účinkovaní Levíc v Sixte Alpe-Adria Cupe?

„Každá medzinárodná konfrontácia je veľké plus. Určite som veľmi rád, že máme možnosť konfrontácie s veľmi kvalitnými súpermi zo zahraničia.“

V 23. kole sme ťa vyhlásili za Šiesteho hráča kola. Vedel si o tom, a čo na to hovoríš?

„Dozvedel som sa to následne z internetu, a určite ma to potešilo. Som rád, že sa mi vcelku podarilo využiť šancu, ktorú som dostal od trénera. Určite je to aj záväzok do budúcich zápasov podávať lepšie a lepšie výkony, keď dostanem šancu na ihrisku.“

Čo si po polovici sezóny myslíš o pravidle o počte slovenských hráčov?

„Toto pravidlo je určite krok správnym smerom, avšak treba v tomto smere  aj pokračovať.  Podľa môjho názoru by bolo oveľa účinnejšie, keby bolo zavedené pravidlo, ktoré by limitovalo počet legionárov na 3-4. Áno, z krátkodobého hľadiska by úroveň ligy zrejme klesla, ale z dlhodobého hľadiska si myslím, že to je jediná možnosť ako posunúť Slovenský basketbal, úroveň slovenských hráčov, a tým pádom aj ligy smerom nahor. Toto je však dlhodobý proces, pri ktorom treba mať trpezlivosť. Výsledky sa dostavia až v horizonte niekoľkých rokov. Treba byť podľa mňa trpezlivý a pokračovať týmto smerom. Sú ľudia, ktorí vravia, že slovenský hráči nemajú dostatočnú úroveň, ale neriešia už otázku, že prečo ju nemajú . Najväčším problémom je podľa môjho názoru absencia fungujúceho systému, ktorý by vychovával a pravidelne produkoval talenty. To je ten problém, ktorý je treba riešiť. Absencia kvality u slovenských hráčov v extralige je len výsledok tohto problému.“

Ako zvládaš prepojenie 1. ligy a extraligy?

„To, aby som nastupoval aj v 1. lige bol nápad levického trénera, keďže som na začiatku sezóny prekonal pomerne vážne zranenie členka a potrebujem sa rozohrať, čiže sa mi snažia určite vyjsť v ústrety a ja som im za túto možnosť vďačný. V Žiari nad Hronom je skvelý kolektív,  veľa chalanov z tímu sú moji veľmi blízki priatelia a bývalí spoluhráči, takže som rád, že zároveň si môžem s nimi znova zahrať a aj im troška pomôcť.“

Myslíš si, že sa mladým hráčom oplatí zostať hrať na Slovensku alebo je pre nich lepšie odísť do zahraničia? A ako by si ty zhodnotil svoje pôsobenie v USA?

„Toto je veľmi komplikovaná otázka, nakoľko aj v zahraničí sú dobré a zlé tímy alebo v prípade USA dobré a zlé školy, ale keď to skúsime troška zovšeobecniť,  tak v momentálnej situácií si myslím, že bohužiaľ na Slovensku nie sú také podmienky, ktoré by mohli konkurovať tým v zahraničí.  Určite aj cestovanie, spoznávanie nových ľudí, nové jazyky a podobne sú  taktiež nezanedbateľné plusy. Moje pôsobenie by som určite hodnotil kladne, aj keď sa bohužiaľ skončilo predčasne, ale určite som veľmi rád aj za tie dva roky, ktoré som tam strávil. Spoznal som veľa skvelých ľudí a získal neoceniteľné skúsenosti, a aj ako človeka ma to posunulo oveľa ďalej. Akurát ma trošku mrzí, že za ten čas som tam mal veľkú smolu na zranenia, ktoré ma pribrzdili v tom, aby som sa na plno ukázal, ale tak bohužiaľ zranenia patria k športu.“

Aká je tento rok podľa teba úroveň ligy?

„Podľa mňa veľmi vysoká, dokazuje to už len to, že až 4 tímy účinkovali v európskych pohárových súťažiach. Keď si pozrieme zápasy medzi tímami zo špice tabuľky, tak väčšinou sú to zápasy, ktoré sú nesmierne napínavé a kvalitné.“

Ako prebieha boj o miesto na palubovke?

„Tak určite je to hlavne na tréningu. Tam sa snaží každý ukázať, prečo si to miesto v zápase zaslúži práve on.“

 

FOTO: LUKÁŠ DROPPAN