• 1.

    PDA Prievidza
    0-0 0
  • 2.

    SNV Spišská N.V.
    0-0 0
  • 3.

    ZIL Žilina
    0-0 0
  • 4.

    LUC Lučenec
    0-0 0
  • 5.

    INT Inter
    0-0 0
  • 6.

    SVT Svit
    0-0 0
  • 7.

    HAN Handlová
    0-0 0
  • 8.

    KOM Komárno
    0-0 0
  • 9.

    LEV Levice
    0-0 0

V slovenskom mužskom basketbale je veľa ľudí, ktorí majú čo povedať. Na stránke basketliga.sk im budeme dávať priestor, aby sa s nami podelili o ich postrehy, postoje a názory. Pokračujeme blogom z pera Ladislava Garaja, manažéra klubu Eucos Levickí Patrioti, ktorý stál pri nedávnych úspechoch klub, no patril aj medzi najstatočnejších bojovníkov pri boji o jeho záchranu.

V najvyššej basketbalovej súťaži mužov sa vo funkcionárskej pozícii pohybujem od roku 2004. Okrem dvoch sezón 2007 – 2009, keď som získaval skúsenosti v najúspešnejšom ženskom klube na Slovensku v Ružomberku, to už teda ťahám s Levicami osem rokov.

Za tých osem rokov som v klube toho zažil veľmi veľa. Zažil som dve obdobia, keď klub bojoval o svoje prežitie a viac ako sedemdesiatročná história basketbalu v meste visela doslova na vlásku a rozhodnutí pár fanatikov o tom, či bojovať a pokračovať ďalej, alebo skončiť. Zažil som však aj slastný pocit majstrovskej oslavy v sezóne, v ktorej to na jej začiatku nik nečakal. Zažil som tiež dva roky skvelých skúseností v Mattoni NBL, keď družstvo najazdilo tisícky kilometrov po Slovensku a Čechách a odohralo osemdesiat súťažných zápasov v sezóne. Bol som pri vzniku Levických Patriotov, ktorých názov symbolizuje predovšetkým spomínané obdobia, ktorými si levický basketbal prešiel a ľudí – fanúšikov, dobrovoľníkov, nadšencov, fanatikov, Patriotov, ktorí stáli za ním a pomáhali mu v dobrom aj v zlom.

Každý z nás, ktorí robíme šport, či už ako športovci, alebo tréneri či funkcionári, snívame. Snívame o veľkých víťazstvách, vypredaných športových halách, tituloch, sláve a uznaní. Všetci chceme z možností, ktoré v danej sezóne máme, vyťažiť maximum. Práca, ktorú robíme, nás baví a napĺňa. Určite, sú aj obdobia, keď by sme sa na to najradšej vykašľali. Obdobia, keď sa nedarí, prichádzajú prehry, fanúšikovia zúria, sponzori šomrú, blíži sa čas výplat a na klubovom účte je nečakané sucho. To sú obdobia, ktoré nám veru nik nemusí závidieť. Ale také obdobia má v živote zrejme každý normálny človek. Keďže väčšina klubov na Slovensku bojuje s finančnými zdrojmi ako sa len dá, personálne zloženie klubového manažmentu je po väčšine veľmi úzke. Každý klub v najvyššej súťaži má jedného – dvoch ľudí, ktorí sa mu venujú naplno a niekoľko externých spolupracovníkov, ktorí mu pomáhajú vo svojom voľnom čase. Napriek tomu, že v práci trávime veľakrát aj dvanásť hodín denne, klubový život je pre nás veľmi zaujímavý a pestrý. „Workoholici“ ako ja, či ďalší moji kolegovia si v ňom prídu určite na svoje. S klubom musíte žiť vo dne aj v noci. Stále Vám behajú v hlave myšlienky, čo sa dá spraviť lepšie, čo vymyslieť, čo zmeniť, aby sa tie veľké sny zmenili na realitu. Počas bežných dní riešite množstvo drobných či väčších problémov, veľakrát pochybujete o tom, či ste vlastne manažéri, alebo nejakí multifunkční zamestnanci. Starať sa o dvanásť hráčov, splniť každému jeho požiadavky je často náročné, niekedy aj nemožné.

Vyvrcholením niekoľkodňovej práce je potom pre nás zápas. Aj v deň zápasu sa motáme v hale prakticky od rána, dolaďujeme detaily, snažíme sa na nič nezabudnúť, tak aby bolo všetko pripravené na 100%. Veľakrát si pár minút pred začiatkom zápasu poviem: „Tak ja som dnes už dohral, teraz je rad na vás, chalani.“ A to ešte v tom momente klamem sám seba. Okrem toho, že si v emóciách vychutnám celý zápas, po jeho skončení ma čaká ešte robota na dobrú hodinu a okolo desiatej večer sa občas cítim viac unavený ako niektorí hráči. Až potom, keď už sú všetci aktéri zápasu doma a vo VIP priestoroch klubu ostáva len pár najvernejších, si môžem definitívne vydýchnuť. V hlave sa mi, podľa výsledku, vynárajú pozitívne či negatívne myšlienky. Som šťastne unavený, alebo nespokojne unavený a sklamaný. A na druhý deň začína tento pravidelný kolotoč odznova. A je jedno či je to nedeľa, štvrtok, alebo hociktorý iný deň.

Basketbalový život ma za tie roky naučil jednu zásadnú vec. Ak má basketbal na Slovensku napredovať, potrebuje dobrý marketing. Či už je to marketing na úrovni klubu, ligovej súťaže, alebo asociácie. To je aj základná informácia, ktorú mi dala Mattoni NBL za dva roky, počas ktorých som sa v nej pohyboval. Ak raz opäť dostanem priestor v blogu, rád sa o tomto zaujímavom období s Vami podelím.