• 1.

    LEV Levice
    23-7 53
  • 2.

    PDA Prievidza
    19-11 49
  • 3.

    SVT Svit
    18-12 48
  • 4.

    KMR Komárno
    18-12 48
  • 5.

    HAN Handlová
    16-13 45
  • 6.

    SNV Rytieri
    16-15 47
  • 7.

    INT Inter
    11-19 41
  • 8.

    LUC Lučenec
    10-21 41
  • 9.

    NIT Nitra
    4-25 33

Dvadsaťpäťročný rozohrávač Šimon Krajčovič urazil zaujímavú basketbalovú cestu. Začínal v Považskej Bystrici, vyskúšal si akadémiu na Kanárskych ostrovoch a okúsil aj americký univerzitný basketbal. Prišiel jeho návrat na Slovensko, v Leviciach sa dokázal vypracovať na jednu z kľúčových postáv, čo následne preniesol aj do reprezentácie. Ako sa vyvíjala kariéra, o tom sme sa zhovárali s jeho bývalým trénerom v Považskej Bystrici Petrom Tordom a tiež ex-koučom Levíc Teom Hojčom.

Považská Bystrica bola prvým klubom, kde začali s Krajčovičom basketbalovo pracovať. Dalo by sa povedať, že ideálne miesto na štart, keďže miestne IMC bolo známe ako liaheň talentov. Úvodné kroky s ním robil Peter Torda: „Treba povedať, že ročníky narodenia 1993, 1994 a 1995 sme mali veľmi silné. Od malička hrával Šimon vyššiu kategóriu, vždy bol dominantným hráčom, čo sa týka rozohrávača. Vždy bol líder, vždy bol tvrdý, išiel do toho na sto percent. Som za neho veľmi rád, pretože si ho pamätám od prvej kvalifikácie, kedy sem prišiel v podstate ako 'prvoročiak' po dvoch rokoch strávených v Amerike. Ako stredný rozohrávač sa tam veľa vecí učil. Vidím, ako časom dozrieva. Mal som možnosť ho vidieť počas ligových zápasov, kde sme sa pravidelne stretávali. Odohrali sme spolu najviac zápasov. Veľmi ma teší finálový zápas Slovenského pohára, keď som videl, ako ho odohral.“

Po rozbehu prišli prvé kontakty s medzinárodnou scénou, konkrétne v mládežníckych výberoch Slovenska. Už tam patril Krajčovič k lídrom, v „U16“ bol na B-kategórii ME lídrom v ziskoch. V „U18“ dominoval v počte asistencií na zápas. Z Považskej Bystrice odchádzal na Kanárske ostrovy, kde si vyskúšal tamojšiu slávnu akadémiu. Jeho ďalším dôležitým bodom v kariére bol odchod do Ameriky. Obvykle je z toho pôsobenie na štyri alebo päť rokov, 25-ročný basketbalista však bol súčasťou univerzitného basketbalu len dve sezóny. Najskôr na škole Loyola Mary, následne College of Seuquoias.

„V tom roku, kedy tam začínal, tak tam mal dva – tri dobré zápasy. Priznám sa, neviem čo sa tam potom stalo, nikdy sme sa o tom nerozprávali. Myslím si však, že to bola dobrá skúsenosť a sám asi urobil najlepšie možné rozhodnutie, že sa vrátil na Slovensko a prijal ponuku Levíc. Spolu s vedením klubu a trénerom Teom Hojčom mu to dodalo sebavedomie a stal sa takým hráčom, ako je,“ zaspomínal Torda.

Z dohľadu slovenskej basketbalovej verejnosti sa Krajčovič vytratil, až prišiel jeho návrat pred sezónou 2016/2017. Rodák z Považskej Bystrice prijal ponuku Levických Patriotov, klub vstupoval do druhého ročníka reštartu. Pre mladíka ideálne miesto na získanie strateného sebavedomia.

uvod

„S vedením Levíc sme vedeli, ako dôležité je mať dobrý základ slovenských hráčov. V tom čase sme však neboli v pozícii, aby sme mohli priniesť najlepších Slovákov a tiež Levice neboli vnímané ako miesto, kde by chceli hrať. Po tvrdej práci, kedy sme Levice dostali vo všetkých ohľadoch na jednu z top organizácií, sem hráči chcú ísť. Nebolo to však jednoduché, preto sme sa vtedy rozhodli hľadať mladých a talentovaných Slovákov, pracovať s nimi, rozvíjať ich schopnosti a s kúskom šťastia urobiť z nich dobrých hráčov. Začali sme hľadať a narazili sme na Šimona, u ktorého sme mali informáciu, že skončil na škole v Amerike. Páčil sa mi jeho herný štýl, čísla na B-kategórii ME do 20 rokov a tiež, že hral na dobrej škole. Hovoril som ešte so známym NBA skautom, ktorý bol na tom turnaji a Šimona mi odporučil. To mi stačilo, aby som vedel, že je to náš človek,“ prezradil Teo Hojč detaily jeho príchodu.

V tom čase prišli aj prvé „oťukávačky“ s mužskou reprezentáciou, kde však hlavne zbieral skúsenosti. Prvé náznaky prišli podľa slovinského kouča na prípravnom turnaji v Maďarsku: „Prvýkrát som ho videl hrať na turnaji v Zalaegerszegu, vtedy mal s nami za sebou len zopár tréningov, keďže prišiel priamo z reprezentácie. Pamätám si ako Laco Lutovský (poz. asistent trénera) povedal, že Šimon bude pre nás perfektný. Videl u neho potenciál, bojovnosť a tiež veľký priestor na zlepšenie. Tak sme sa pustili do práce.“

Prvá sezóna bola typický nováčikovská, z pozície lavičkového hráča prichádzali záblesky vynikajúcich výkonov. Krajčovičovi pomohli aj zápasy Alpsko-jadranského pohára, kde dostával výraznejšiu minutáž. Pri kvalitnej konkurencii na svojom poste dokázal postupne basketbalovo rásť. Postupom času sa predieral na palubovku čoraz viac v roli prvého rozohrávača.

sp

„Na rovinu, niekedy som ho aj trochu ľutoval, za to všetko, čo tomu basketbalu tam dáva a keď sa jednalo o výsledky, tak vedenie klubu bralo hráča na poslednú chvíľu na jeho post. Ten hráč nemal srdce hrať za Levice a nemal vzťah k tomu klubu. Obdivujem ho za to, že to ustál a vydržal to, pretože sa to stalo trikrát (poz. Bannister, Diabate a Council). Už si však svoju pozíciu dokázal ustáť a som rád, že sa mu to takto podarilo a hrá tak, ako hrá,“ vyjadril svoj názor Torda.

Zlom prišiel so ziskom majstrovského titulu v sezóne 2017/2018 a na to nadväzujúcim ročníkom. Zo Šimona sa stal kapitán a svojím napredovaním sa postupne formoval na lídra Patriotov. Zo základnej päťky sa mu podarilo dokonca vytlačiť jednu z hviezd našej ligy Bobana Tomiča. Povestnou čerešničkou na torte boli výkony na Slovenskom pohári, kde doviedol Levice k premiérovému triumfu na tomto podujatí.

„Od prvého dňa v Leviciach sa zmenil v mnohých herných aspektoch. Najskôr bol hráčom, ktorý prinášal na palubovku energiu, iskru a intenzitu. Samozrejme, robil aj chyby, ale to je pri práci s hráčom bežné. Postupom času sa stal lídrom na palubovke a mimo nej. Bol mojou predĺženou rukou a mozgom na palubovke. Vedel, čo chcem ja a tiež, čo ma hnevá. Zlepšil sa vo svojich zručnostiach, fyzicky a mentálne je silnejší a čo je najdôležitejšie, robí lepšie rozhodnutia na ihrisku. Nasadenie a srdce tam boli od začiatku, na ostatných veciach sa pracovalo. Nebolo to pre neho vždy ľahké, ale vedel som, že v ňom niečo je,“ povedal Hojč.

repre

Získané sebavedomie plánoval Krajčovič odovzdať v reprezentácii, tréner Žan Tabak mu totiž prisúdil post prvého rozohrávača. Výkony v Levíc si priniesol aj do prípravy, o to väčšia škoda, že prišlo v úvodnom súboji s Cyprom nešťastné zranenie v intímnych partiách. V bielom-modrom drese však už ukázal, že je plne pripravený na post lídra kolektívu.

„S pozíciou lídra nemá problém. Myslím si, že je na to dostatočne edukovaný, keď pôsobil popri Hojčovi. Vie zareagovať na rôzne situácie a riešenia. Už sa nedopúšťa hlúpych faulov, ako tomu bolo v predchádzajúcich rokoch, keď zbytočne fauloval na útočnej polovici dva alebo trikrát a potom chýbal, keď musel byť na lavičke, respektíve bol vyfaulovaný. Keby začal intenzívnejšie a viac pracovať na strele, tak pokojne môže odísť zo Slovenska a hrať lepšiu súťaž,“ vyjadril sa Torda, ktorý bol v reprezentácii asistentom trénera.

Krajčovič urazil počas troch sezón v Slovenskej basketbalovej lige a v reprezentácii dlhú cestu. Bude zaujímavé sledovať, čo prinesie rok číslo štyri, keďže sa Levice plánujú ešte viac spoliehať na Slovákov. Ako sa rozohrávač z Považskej Bystrice počas tohto obdobia zmenil, to na záver skúsil zanalyzovať jeho bývalý kormidelník u Patriotov: „Som na neho hrdý, keďže bol prvým rozohrávačom v reprezentácii. Ospravedlňujem sa, ale je to pre mňa ako trénera satisfakcia. Aj v Leviciach si zaslúžil tento post. Je stále sebavedomý, ako tomu bolo pri jeho príchode do Levíc, ale tiež vyzretejší a dovolím si povedať, že aj lepším hráčom. Myslím si, že reprezentácia má dobrých rozohrávačov do budúcna. Dobré je, že je tu stále priestor na zlepšenie a tiež fakt, že od Tabaka sa mohol učiť. Očakávam, že Šimon bude mať dobrú sezónu, opäť sa zlepší aj v štatistikách a zostane prvým rozohrávačom. Zaslúži si to.“

Foto: Lukáš Droppan