• 1.

    LEV Levice
    23-7 53
  • 2.

    PDA Prievidza
    19-11 49
  • 3.

    SVT Svit
    18-12 48
  • 4.

    KMR Komárno
    18-12 48
  • 5.

    HAN Handlová
    16-13 45
  • 6.

    SNV Rytieri
    16-15 47
  • 7.

    INT Inter
    11-19 41
  • 8.

    LUC Lučenec
    10-21 41
  • 9.

    NIT Nitra
    4-25 33

Stanislav Kropilák sa stane 18. júna členom Siene slávy Medzinárodnej basketbalovej federácie (FIBA). Mimoriadna udalosť preňho, slovenský basketbal i celý náš šport sa udeje v deň výročia založenia FIBA. Zástupcovia iba ôsmich krajín, medzi nimi aj Československa, ju ustanovili 18. 6. 1932 v Ženeve.

Oficiálna správa FIBA z 1. apríla 2021 nášho historicky najlepšieho basketbalistu veľmi neprekvapila. Vedel totiž už takmer dva roky, že jeho meno je na listine kandidátov v kategórii hráčov do Siene slávy FIBA. Otázny bol len deň či rok, keď sa prehupne do zoznamu riadnych členov. „Nikdy som sa nezamýšľal nad tým, či moje basketbalové úspechy ocení niekto aj mimo ihriska. Preto sa ani nedá povedať, že som túžil po takejto pocte, hoci čosi podobné určite poteší,“ začal „Kily“ v prvej reakcii na štvrtkovú správu.

Medzi velikámi

„Samozrejme, už som poznal mnohé mená, ktoré sú v tej sieni slávy. Len a len velikáni tohto športu. Mám obrovskú radosť, že budem medzi nimi. Proti viacerým som nielen hral, ale spolu s nimi som bol napríklad vo výberoch Európy a spoznal som sa s nimi aj osobne,“ zdôraznil najlepší slovenský basketbalista 20. storočia, ktorý má už od mladi prezývku „Kily“, keďže sa vedel aj výborne lyžovať (a Francúz Jean-Claude Killy bol v tom čase najúspešnejší zjazdár na svete).

Mal už za sebou roky tréningov a úspešných zápasov pod košmi, kým v roku 1982, keď FIBA oslavovala päťdesiatročnicu aj exhibičnými zápasmi Európa – USA v Ženeve a Budapešti, dal „čapicu“ azda najlepšiemu basketbalistovi všetkých čias Michaelovi Jordanovi, začínajúcemu 19-ročnému mladíkovi v tíme USA. Mimochodom, „čapice“, teda blokovanie striel súperov, Stano Kropilák na ihrisku veľmi obľuboval. Spomedzi hviezdnych Američanov si zahral aj proti Magicovi Johnsonovi a Larrymu Birdovi, nezabúda však ani na mimoriadneho Brazílčana Oscara Schmidta. Vymenovať všetkých jeho zvučných súperov a spoluhráčov by nielenže zabralo priveľa miesta, ale na niektorých by sme zaiste i zabudli...

Španielsko-ruské trénerské duo európskeho výberu Miguel Diáz, Alexander Gomeľskij poslalo Kropiláka v týchto dvoch zápasoch na ihrisko v základnej päťke so Srbom Dalipagičom, Španielmi Corbalánom a San Epifaniom a Rusom Tkačenkom. Práve na tieto duely z mnohých v tíme Európy „Kily“ najradšej spomína. Hral však aj po boku Talianov Meneghina a Marzorattiho, ďalších „Juhoslovanov“ Čosiča a Petroviča, Rusa Myškina a Izraelčana Berkowitza.

kropilak 2

Našiel ho v bazéne

K športu, ktorému napokon zasvätil celý život, sa dostal viac-menej náhodou. „V detstve som bol zbláznený do plávania. Trénerka Vlasta Vavrová, ktorá vychovala aj ,Miťa’ Roľka, ma presviedčala, že bude zo mňa znakár svetovej úrovne. Ale odišiel som od nej, úplne som zmenil šport,“ usmieva sa Stano pri spomienke na svoje začiatky pod košmi.

Priznáva, že jeho objaviteľom bol telocvikár Milan Mižičko. „Zaujal ma vysokou postavou v internáte na Bernolákovej ulici, kde bazén susedil s telocvičňou, kde som trénoval mladých basketbalistov. Po krátkom prehováraní prišiel medzi starších žiakov a hneď sa ukázal ako talent pre basketbal,“ spomína jeho prvý tréner, ktorého potešila čerstvá správa o veľkej pocte pre Kropiláka. Zásluhy na jeho úspechoch si však Milan Mižičko očividne skromne nepripúšťa. Práve medzi ním a Stanom však nastalo zhruba pred polstoročím „osudové“ stretnutie.

Po ňom sa dostal mladučký dlháň do rúk ozaj skúseného basketbalového odborníka. „Už v juniorskom veku som uňho pobadal nevšedné danosti. Udivoval ma všestrannosťou, ktorú v tom čase žiadni iní vysokí hráči nemali,“ zveril sa nám i včera Miroslav Rehák. „Prevyšoval pivotov u nás a mnohých aj v zahraničí svojimi technickými schopnosťami. Keďže sám som bol kedysi rozohrávač, chcel som naučiť pivotov jednej nevšednej únikovej ,finte’. Kily ju zvládol hneď na prvom tréningu a potom v hre stále uplatňoval,“ povedal nám muž, ktorý bol Kropilákovým trénerom dovedna šesť rokov, najprv za mladi v Slávii SVŠT a neskôr aj v majstrovskom Interi. Budúci nový člen Siene slávy FIBA prezrádza, že z trénerov basketbalovo vďačí najviac práve Mirovi Rehákovi.

kropilak 3

Nedajú sa vymenovať 

„Možno som mal talent, zaiste aj šťastie, ale k úspechom som sa nedostal sám,“ zamýšľa sa „Kily“ v širších súvislostiach pri tejto nevšednej udalosti. Vie, že bez spoluhráčov, trénerov, ale aj viacerých funkcionárov by sa významným basketbalistom nikdy nestal. „Okrem nich, ktorých nemožno ani náhodou vymenovať, určite vďačím predovšetkým rodičom. Nielen za to, že ma priviedli na tento svet, ale najmä preto, že ma odmalička viedli k športu,“ zdôrazňuje Stanislav Kropilák.

Najradšej by na svoju nevšednú kariéru zo všetkých spoluhráčov spomínal s Petrom Rajniakom. Žiaľ, už nemôže. „Pedro“, ako sme ho všetci volali, odišiel z tohto sveta šokujúco už vo veku 46 rokov vo februári 2000. „S ním som začínal v Slávii SVŠT, spolu sme prešli do Interu, zožali veľa spoločných úspechov v klube i reprezentácii, blízko seba sme pôsobili v zahraničí, mimoriadne sme si rozumeli na ihrisku i mimo neho,“ zhrnul „Kily“ do jednej obsažnej vety ich priateľstvo.

Najväčší úspech v reprezentácii zažili spolu na ME v Nemecku 1985, kde sa obaja spolu s ďalšími členmi základnej päťky Kamilom Brabencom, Vlastimilom Havlíkom a Jaroslavom Skálom najviac zaslúžili o zisk jagavej striebornej medaily. „Ťahali sme to spolu v reprezentácii s ,Kilym’ od roku 1975 a Štuttgart bol náš spoločný vrchol. V lige sme boli síce veľkí súperi, ale v československom tíme sme utvorili údernú podkošovú dvojicu. Ja som hral podľa terajšej terminológie klasickú päťku, ,Kily’ takzvaného posta. Veľmi sme si rozumeli, hoci on bol nepredvídateľný hráč. V tom bola jeho sila,“ charakterizoval nám Kropiláka 211 cm vysoký rodák z Plzne Jaroslav Skála, kedysi opora Sparty Praha, Slavie VŠ Praha, RH Pardubice i Chemosvitu Svit, ktorý už od roku 1984 má trvalé bydlisko v Poprade.

kropilak 4

Spolu s Hejkovou

Stano Kropilák nebude prvý človek, pri mene ktorého sa bude v Sieni slávy FIBA skvieť skratka SVK. Predstihla ho v roku 2019 Natália Hejková, ktorá sa v tejto mimoriadnej spoločnosti ocitla v kategórii trénerov. „Škoda, že nás tam neprijali spoločne. V tom Pekingu by som sa bola cítila ešte príjemnejšie,“ bola prvá reakcia trénerky USK Praha na „Kilyho“ reálnu budúcnosť v Sieni slávy FIBA. Ju tam oficiálne prijali 30. augusta 2019 v predvečer začiatku MS mužov v hlavnom meste Číny. „Teším sa, že sa Stanovi ušla takáto pocta. Patrí do generácie mojej aktívnej kariéry, dobre si ho pamätám. Najmä z reprezentácie. Bol to basketbalista moderného typu, svojím poňatím hry predbehol dobu.“

FIBA uvedie za rok 2021 spomenutého 18. júna do svojej siene slávy dvanásť osobností z rovnakého počtu krajín. Deväť v kategórii hráčov (dvoch in memoriam) a troch (jedného takisto po smrti) medzi trénermi. Pandémia už vlani zabránila usporiadať slávnostný ceremoniál siene slávy priamo s laureátmi, FIBA dokonca mená za uplynulý rok uverejnila iba nedávno, a koronavírus poznačí slávnosť aj v júni. Zatiaľ a azda aj definitívne sa všetko uskutoční iba on-line. Virtuálny ceremoniál, na ktorom sa však bude môcť celému basketbalovému svetu prihovoriť z videa, Stanislava Kropiláka sklamal. „Táto situácia ma mrzí, ba až hnevá. Na jednej strane sa zo všetkého teším, bude to pocta i pre celé Slovensko, ale nebude to ono. Sotva to môže nahradiť reálnu slávnosť, kde by som mal možnosť postretať iných hráčov i hráčky, niekoľkých trénerov, zaiste aj legendy basketbalu, a predstaviť sa azda i pred divákmi. Tak ako to bolo naposledy v Číne pred dvoma rokmi,“ skonštatoval s trpkosťou v hlase Stanislav Kropilák, ktorý sa stáva oficiálne legendou svetového basketbalu.

kropilak 5

Mohol sa ním chváliť

V čase, keď som v osemdesiatych rokoch prišiel pracovať priamo do sídla FIBA, mohol som sa pochváliť, že prichádzam z mesta a krajiny, kde hral Stano Kropilák. Bol vtedy hviezda minimálne európskeho basketbalu. Hral netypicky, súperi sa naňho mohli ťažko pripraviť, vedel urobiť nevšedné ,ťahy’. Zdobilo ho, že sa vedel sústrediť na hru, nerozptyľoval sa rozhodcami, ani divákmi. Veľká osobnosť. Teším sa, že bude v Sieni slávy FIBA,“ povedal nám z Mníchova bývalý výborný basketbalový rozhodca, desiatky rokov športový riaditeľ FIBA, Bratislavčan Ľubomír Kotleba.

Kto je Stanislav Kropilák

Narodil sa 10. 6. 1955 v Kremnici, je vysoký 208 cm.

Hral na dvoch OH (1976 a 1980) aj na dvoch MS (1978 a 1982); sedem ráz na ME - od roku 1975 do 1987, pričom v Štuttgarte 1985 získal striebro a na dvoch ME bronz, v Liége 1977 a v Prahe 1981. Člen výberu Európy bol 15-krát v rokoch 1981 - 1987.

Obliekal dresy Slávie SVŠT, Interu Bratislava (štvornásobný čs. majster 1979, 1980, 1983 a 1985) a RH Pardubice (čs. majster 1984). Po odchode do zahraničia v roku 1985 pôsobil v belgických mestách Fleurus, Charleroi, Namur, Gilly a v luxemburskom Steinseli. Na Slovensko sa vrátil v roku 1996, najprv bol generálny manažér BK Inter Bratislava, neskôr aj člen exekutívy SOV, poslanec Národnej rady SR, od roku 2000 je prezident BK Inter Bratislava.

Je najlepší slovenský basketbalista 20. storočia podľa ankety z roku 2000, v ktorej triumfoval pred Richardom Petruškom, Gustávom Herrmannom, Petrom Rajniakom a Otom Matickým. Za najlepšieho basketbalistu Československa ho vyhlásili 5-krát (v rokoch 1979, 1980, 1982, 1983, 1985) a za najlepšieho na Slovensku 10-krát (bez prestávky v rokoch 1975 - 1984). V roku 2017 ho uviedli do Siene slávy slovenského basketbalu, o rok neskôr sa stal laureátom ceny slovenská Športová legenda, ktorú udeľuje Klub športových redaktorov.

Vyšlo v denníku Šport 3. apríla 2021

Foto: slovakbasket.sk, archív, Vladimír Dorňák