• 1.

    SNV Spišská N.V.
    9-2 20
  • 2.

    LEV Levice
    7-4 18
  • 3.

    LUC Lučenec
    7-4 18
  • 4.

    SVT Svit
    4-5 13
  • 5.

    PDA Prievidza
    3-6 12
  • 6.

    INT Inter
    3-7 13
  • 7.

    HAN Handlová
    2-7 11

Členovia rodiny v jednom tíme? V SBL-ke pomerne pravidelná záležitosť, aktuálne ju dokumentujú prípady v Handlovej, Spišskej Novej Vsi a Lučenci. Pri tejto príležitosti sme sa ohliadli za nedávnou minulosťou a pozreli sme sa na najznámejšie rodinné „klany“, ktoré sa stretli v rovnakom drese.

Danilo a Nikola Rakočevič - MBK Baník Handlová

Aktuálne najnovšia rodinná dvojica fungujúca pod jednou značkou. Bratské duo Rakočevičovcov sa dalo dokopy na prelome októbra a novembra, konkrétne vo vzťahu tréner - hráč. Ich basketbalové smerovanie nemohlo byť odlišnejšie, aj keď je medzi nimi rozdiel len 5 rokov.

Mladší Nikola bol už v skorom veku súčasťou juniorského tímu Realu Madrid, zatiaľ čo Danilo sa relatívne skoro vydal na trénerskú cestu. Najnovšia posila „baníkov“ strávila takmer celú svoju kariéru na španielskych palubovkách, čiernohorský kormidelník spojil fungovanie na lavičke hlavne so Slovenskom. Z tohto pohľadu je ich spojenie veľmi zaujímavé, keďže pre Danila je pôsobenie v Handlovej premiérou v pozícii hlavného trénera medzi mužmi a Nikola prišiel do SBL-ky po viac ako 6 sezónach v Španielsku.

rakocevicovci

„Uvidíme, ako budeme spolupracovať, keď sa rozbehnú zápasy. Vlastne máme za sebou len pár tréningov, nastúpil proti Spišskej Novej Vsi a potom sme už boli v karanténe. Čo sa týka ma, či je brat alebo nie, tak mám k nemu rovnaký vzťah, ako k ostatným hráčom. Obávam sa, že na neho budem niekedy prísnejší ako na ostatných (úsmev). Je to však kvalitný hráč a s kvalitným hráčom sa dobre pracuje,“ uviedol tréner Handlovej.

 

Richard a Róbert Rožánek - BKM Lučenec

Ďalšia bratská dvojica, ktorú možno momentálne stretávať na slovenských palubovkách. Pre Rožánkovcov to je premiéra v najvyššej súťaži, ale spoločne už fungovali v drese Žiliny a to niekoľko rokov. Dokonca na severe Slovenska pôsobil „klan Rožánkovcov“, keďže v Academicu fungoval ako hlavný kouč ich dedko Milan a asistentom trénera bol ich otec Róbert.

Starší Róbert je už ostrieľaným hráčom v SBL, aktuálne je to pre neho už piata sezóna medzi ligovou elitou. Mladší Richard sa doteraz pohyboval v druhej najvyššej súťaži a až počas leta ich v spoločnom balíku získalo vedenie Lučenca. V rámci SBL-ky sú premiérovo v spoločných farbách.

rozankovci

„Pre brata je to prvá skúsenosť s SBL, preto som rád, že môžem byť pri tom a v niektorých veciach mu aj trochu pomôcť. Bývame spolu, trávime spolu teraz oveľa viac času, ako tomu bolo v Žiline, keďže je tá situácia s koronavírusom. Myslím si, že vychádzame spolu v rámci možností dobre, aj keď je niekedy už toho moc a vieme sa aj kvalitne dohádať. Spoločnosť nám ešte spríjemňuje malý psík, vďaka nemu sa určite nenudíme. Na ihrisku sme sa ešte viac-menej nestretli, ale myslím si, že všetko má svoj čas a aj to príde. Naposledy sme hrali spolu pred rokom na Final Four prvej ligy v Žiline, vtedy tam bola prítomná aj moja celá rodina, čiže bol to pre mňa taký návrat do mládeže. S rodinou som mal spojený v Žiline celý život a mládež. Dedo ma trénoval od šiestich rokov, rodičia boli na každom zápase, lebo asistenta mu robil otec. Mama robila pri stolíku, takže víkendový program mala rodina takmer vždy vybavený (smiech). Máme mnoho zážitkov, pochodených veľa miest a mal som voči ním aj určitú zodpovednosť. Neraz sa stalo, že po nevydarenom zápase bolo počas nedeľného obeda hrobové ticho (smiech). Za všetko im ďakujem, pre brata a mňa urobili toho veľmi veľa,“ vyjadril sa Róbert Rožánek.

 

Alex a Michal Ondruš - Inter Bratislava

Prvýkrát si v tomto seriáli posvietime na vzťah otec - syn. Otec Michal sa ako bývalý hráč a tréner, stal postupne rešpektovaným funkcionárom, ktorý pôsobí už dlhšiu dobu ako generálny manažér Interu Bratislava. Jeho obaja synovia (Richard a Alex) sa pohybujú tiež pod deravými košmi. Zatiaľ čo prvý menovaný pôsobí ešte v mládežníckych tímoch „žlto-čiernych“, tak Alex už nazrel do hlavného družstva.

Prvýkrát tomu bolo v sezóne 2015/2016, kedy sa vo veľmi mladom veku objavil na súpiske A-tímu. Počas prvého pôsobenia si mohol pridať do rodinnej zbierky majstrovský titul a Slovenský pohár. V marci 2018 odišiel do holandského Apolla Amsterdam, neskôr študovať a hrať na americkú univerzitu Simpson. Nebyť koronavírusu, tak by sa ich cesty nespojili pred aktuálnym ročníkom. O to väčšia škoda, že Alexa pribrzdilo ďalšie vážnejšie zranenie.

ondrusovci

„Richard ide v šľapajach svojho staršieho brata, obaja začínali s futbalom, keď mali 5-6 rokov a veľmi nenásilne postupne prešli na basketbal. Od malička boli chlapci vedení k športu, v žiadnom prípade však nie nasilu. Nie sme v rámci rodiny typy, čo by silou mocou chceli deti do niečoho tlačiť. Som zástanca toho, že v prvom rade musí mať basketbal rád a presvedčiť sám seba, že to má zmysel a chce to robiť. Vždy sa snažím poradiť a podporiť, ale gro tejto práce nechávam na našich tréneroch, ktorým dôverujem. V žiadnom prípade sa nesnažím vstupovať do tréningového procesu. Pokiaľ je zo strany synov záujem o doplňujúci tréning, respektíve čohokoľvek nad rámec klubových porcií, tak veľmi rád ich podporím. Mojim cieľom je nepreťažovať ich informáciami a určitým tlakom, pretože v Interi sa pracuje tak, že toho majú až-až. Alexove ďalšie pôsobenie je otázne, vzhľadom na opakované zdravotné problémy s kolenom. V klube sme si spolu prežili toho dosť. Nie vždy však môže byť výhoda, keď je niekto synom trénera, v tomto prípade manažéra. Okolie na vás nemusí pozerať rovnakým spôsobom, ako na iných chlapcov. Treba sa s tým vysporiadať a nájsť si svoju cestu,“ zamyslel sa generálny manažér Interu.

 

Adam a Erich Korfanta - Spišskí Rytieri

Druhé spojenie otca so synom, ktoré bolo donedávna ešte dosť aktuálne. Erich je dlhoročnou súčasťou Spišskej Novej Vsi, najskôr ako hráč a neskôr ako tréner/asistent trénera. Podobne ako pri Michalovi Ondrušovi, aj on má dvoch basketbalových synov - Adama a Ericha. Starší Erich si zahral v SBL-ke v sezóne 2015/2016 a 2017/2018. Adam bol súčasťou najvyššej sezóny od jesene 2017 až do tohto ročníka.

Po dlhšom období sa ich rodinné väzby v rámci jedného klubu rozdelili. Otec Erich zostal na lavičke Rytierov, kde sekunduje v pozícii asistenta slovinskému koučovi Teovi Hojčovi. Adam sa rozhodol ísť do 1. ligy, konkrétne do Levoče.

korfantovci

„Bol normálnou súčasťou tréningového procesu, žiadne výnimky voči nemu neboli. Pristupoval som k nemu ako normálnemu hráčovi. Bol mladý, učil sa počas pôsobenia v A-tíme. Mal pred sebou toho ešte veľa z pohľadu učenia basketbalovej abeceda. Nemal žiadne úľavy, bol normálnou súčasťou družstva a mal rovnaké zodpovednosti. Nepozeral som sa na neho, ako na syna,“ zaspomínal Erich Korfanta.

 

Martin a Radoslav Rančík - BK Inter Bratislava

Určite najprominentnejšie duo na tomto zozname. Spojenie bratov Rančíkovcov v jednom klube naháňalo strach ligovým konkurentom, aj keď sa ich cesty spojili až na sklonku ich kariér. Obaja sa totiž vydali inou cestou. Starší Rado si to po pôsobení v NCAA 2 namieril do Európy, kde zbieral úspechy ako na bežiacom páse. Martin sa snažil dostať do NBA, ale napokon tento sen nevyšiel a tiež sa vybral na európske palubovky.

 rancikduo main

Úderná dvojka si to už spoločne vyskúšala v reprezentácii Slovenska (1999 a 2010), ale ligový fanúšik si musel na toto spojenie počkať ešte pár rokov. Najskôr prišli krátke etapy v drese Interu Bratislava (jeseň 2012) a českého Nymburku (o rok neskôr). Spolu napokon odohrali napokon len sezónu 2015/2016, ktorá bola zároveň poslednou pre Martina. Síce získali Slovenský pohár, ale ligový bronz bol aj pre nich vzhľadom na ambície sklamaním. Obaja už svoje hráčske kariéry uzatvorili. Martin prešiel plynule k trénerstvu, v súčasnosti je asistentom trénera v Chicagu Bulls, respektíve na farme tohto klubu - Windy City Bulls. Rado sa dostal k tomu, k čomu najviac inklinoval - mediálnej kariére. Občasne prispieva na ligový web, je basketbalovým expertom v RTVS a vo verejnoprávnej televízii je tvárou športovo-zábavného kvízu Tak určite.

 

Rudolf Jugo mladší a starší - BK Iskra Svit

Rodina Jugovcov sa míňala vo svojich basketbalových cestách. Otec ako skúsený tréner pochodil hlavne chorvátske kluby, no v posledných rokoch je pevne súčasťou slovenskej ligy. Mladší „Rudi“ si v minulosti zahral už za Levice a Dolný Kubín, ale až na sklonku kariéry sa stretli pod hlavičkou jedného klubu.

jugovci

Udialo sa to v sezóne 2014/2015, kedy sa obe mená dostali na súpisku Iskry Svit. Pre kouča „Podtatrancov“ to bol druhý rok pod Tatrami, pre hráča to bola prekvapujúco posledná hráčska sezóna. Sviťania vtedy skončili vo štvrťfinále play off. Ako sme naznačili, pre syna „Rudiho“ to bola derniéra v pozícii hráča. Jeho otec je však úzko spätý s „medveďmi“, jeho prvé pôsobenie skončilo v roku 2016, ale do klubu sa vrátil pred sezónou 2019/2020 a do dnešného dňa je na lavičke tímu.

 

Miroslav a Richard Grznár - ŠKP Banská Bystrica

Istého času dvojica, ktorá vzbudzovala vášne na slovenských palubovkách. Nesmierne zaujímavé duo otca so synom sa stretlo v Banskej Bystrici, ale aj na reprezentačnej scéne. Poďme však pekne po poriadku. Mimoriadne talentovaný Richard prišiel do mesta pod Urpínom pred sezónou 2010/2011 a v drese ŠKP prežil najlepšie basketbalové roky, neskôr ho už začali v ďalších kluboch sužovať zranenia.

Miroslav sa prvýkrát ujal taktovky družstva v roku 2011, s prestávkami viedol družstvo do jari 2015. To bol zároveň aj koniec značky Banskej Bystrice v SBL. Ako to išlo ďalej? Trénerská persóna sa stiahla z basketbalového diania a jeho syn pokračoval pod deravými košmi do roku 2018. Odvtedy sa mu pod vplyvnom zranení a komplikácií nepodarilo plnohodnotne vrátiť na palubovky. Oveľa prenikavejšie im to ladilo v reprezentačných farbách.

grznarovci 2

„Spolupráca s mojím otcom ma sprevádzala celý život, trénoval ma od 5 rokov. Samozrejme, bolo to búrlivé, on je ťažká povaha, ja som tiež ťažká a výbušná povaha, niekedy to teda bolo náročné a ako to býva zvykom, tak syn má nieže úľavy, ale práve naopak, dostával som ešte viac zabrať. Na druhú stranu, vždy dostal zo mňa to najlepšie. U neho bolo špecifické skôr mentálne nastavenie, dokázal hráčom vštepiť do mozgu, že aj euroligový hráč je z mäsa a kostí, netreba sa báť a byť posratý. Jeho heslo je, že treba mať srdce a gule, to si zapamätám navždy a určite si to treba preniesť do bežného života. Pod jeho vedením som podal životné výkony, cca. ako 20-ročný som dal 49 bodov v Žiline. Neviem, kedy sa niečo podobné podarilo nejakému Slovákovi. Polovicu sezónu som bol najlepším strelcom s cca. 29 bodmi na zápas, až kým neprišlo osudové zranenie achilovky. Mužská reprezentácia - domáce výhry nad Maďarskom a Bieloruskom. Všetci nás odpisovali, mladí chalani z ligy, nebol to výsledok na zahodenie. Nemôžem zabudnúť tiež na to, že vždy fungoval aj pri mojej mládežníckej reprezentácii, či už v pozícii manažéra alebo asistenta trénera. Trikrát najlepší strelec na Európe a raz nám tesne ušiel postup do A-divízie, za toto všetko v podstate vďačím len jemu, i keď to veľakrát možno z hľadiska vyzeralo búrlivo. Môžem pokojne povedať, že málo Slovákov dosahovalo moju výkonnosť a za to patrí vďaka jemu,“ vyhlásil Richard Grznár. 

 

Róbert a Štefan Bečarik - BK 04 AC LB Spišská Nová Ves

Jediná dvojica bratrancov v tomto zozname. Obaja odchovanci Spišskej Novej Vsi, preto sa prirodzene aj v bielo-modrých farbách stretli. Prvýkrát to bolo v sezóne 2009/2010, spoločne to Róbert a Štefan potiahli do roku 2013.

Róbert prestúpil následne do Karlovky, kde hral až do sezóny 2017/2018. Štefan hájil farby „Novovešťanov“ do roku 2015, neskôr sa usadil v druhej najvyššej súťaži, konkrétne v Levoči. Do minulého ročníka bol ešte aktívnym hráčom. Spolu získali ligový bronz v roku 2013.

becarikovci

"S bratrancom Števom som si zahral zopár sezón v spišskonovoveskom klube a boli to príjemné časy. Basketbal ako taký, máme v rodine, keďže viacero členov rodiny sa venovalo tomuto športu a vo veľkej miere ma to ovplyvnilo ešte v mladom veku, keď som sa rozhodoval, akému športu sa budem naplno venovať. Pri prechode z juniorského družstva do mužského ma potešilo, že budem hrať so Števom, ktorý už niekoľko rokov v mužskom družstve pôsobil. Na zápasoch sme podporovali jeden druhého, no na tréningoch, keď sme sa stretli ako súperi v hre 1 na 1 alebo 5 na 5, sme si nič nedarovali. Mimo ihriska sme brali veľa vecí s humorom, naše názory sa väčšinou zhodovali a k basketbalu sme pristupovali rovnako zodpovedne. Celkovo to boli fajn časy, vrátil by som to späť a zahral 'čunču' so Števom a s chalanmi, odchovancami spišskonovoveského basketbalu," vyjadril sa Róbert Bečarik.

 

Jozef a Peter Vojtek - MBK Baník Handlová

Na záver sme si nechali bratské duo, ktoré sa nestretlo len v tradičnom „päťkovom“ basketbale, ale aj v trojkovej edícii. Ako to už býva zvykom, kariéra rodinnej dvojice nemohla byť rozdielnejšia. Mladší Peter je známy ako mimoriadny atlét, no na najvyššej úrovni sa nedokázal výraznejšie presadiť. To Jozef bola iná káva, zahral si v reprezentácii, získal tri majstrovské tituly a na svojom konte má množstvo úspechov.

Kedy prišlo k ich spoločnému stretnutiu? Prvýkrát sa Jozef s Petrom stretli v Leviciach v sezóne 2011/2012, mladší z bratskej dvojice Vojtekovcov hral vtedy ešte v mládežníckej kategórii. Oficiálne sa spojili o dva roky na hornej Nitre, keď si zahrali za Handlovú. V rovnakom ročníku sa predstavil aj v trojkovom basketbale, ako družstvo „Basket-live“ zvíťazili na tradičnom turnaji v Handlovej. „Jopo“ bol súčasťou SBL-ky do roku 2018, odvtedy hrá za prvoligovú Banskú Bystricu. „Vojto“ si zahral v SBL za Banskú Bystricu, neskôr obliekal dres prvoligovej FEI STU a Štart Bratislava, respektíve Žiaru nad Hronom. Aj naďalej spolu ako bratia súperia, len na iných úrovniach.

 vojtekovci

„S bratom sme sa prvýkrát stretli v našom rodisku - v Handlovej. Je to super pocit, zahrať si s rodinným príslušníkom v jednom tíme. Môj brat bol ešte v tínedžerskom veku, preto jeho minutáž bola skôr sporadická, ale keď išiel na ihrisko, tak som sa mu snažil vždy pomôcť, či už to bolo tam, mimo neho alebo doma. Druhýkrát sme sa stretli v Banskej Bystrici. To už však bol pracovne celý rok v Holandsku a na Slovensko prišiel len na finálový turnaj bez tréningov. Nebol v takom tempe, ako by potreboval. Samozrejme, aj tak nám pomohol na doskoku, v obrane a svojou atletickosťou. Ja dúfam, že ešte bude príležitosť a opäť si spolu zahráme aspoň jednu sezónu. Basketbal je tímový šport, kde úspech záleží aj od chémie tému. Rodina je, ale to najbližšie, čo človek má a tam je puto a dôvera silnejšia,“ prezradil nám Jozef Vojtek.

Foto: Lukáš Droppan, Daniel Stehlík, Vladimír Dorňák, Daniel Faix, Facebook, archívy