• 1.

    PDA Prievidza
    0-0 0
  • 2.

    SNV Spišská N.V.
    0-0 0
  • 3.

    ZIL Žilina
    0-0 0
  • 4.

    LUC Lučenec
    0-0 0
  • 5.

    INT Inter
    0-0 0
  • 6.

    SVT Svit
    0-0 0
  • 7.

    HAN Handlová
    0-0 0
  • 8.

    KOM Komárno
    0-0 0
  • 9.

    LEV Levice
    0-0 0

Slovensko bude mať po vyše dvoch dekádach zastúpenie v najkvalitnejšej basketbalovej lige sveta! Nie však na niektorej z hráčskych pozícií, ale v trénerskom štábe jedného z najslávnejších klubov. Chicago Bulls si totiž vybrali Martina Rančíka na jeden z asistentských postov, oficiálne nazvaný basketball operations assistant.

„O náplni mojej práce sa budeme podrobne baviť hneď po mojom príchode. Viem ale, že to bude strihanie filmov, príprava skautingov, podieľanie sa na individuálnych aj tímových tréningoch a všetko okolo toho. Na tejto pozícii sme dvaja. Viem, že s tímom vycestujem aj na niektoré tripy po palubovkách súperov,“ odhaľuje detaily svojej novej práce Martin Rančík a medzi rečou ešte spomenie, že hlavný tréner Fred Hoiberg ho chce využiť aj ako tzv. sparing partnera pre niektorých zverencov. Na okraj dodáva: „Je to príležitosť, ktorá sa neodmieta. Rok tomu dám, uvidím a potom sa budem rozhodovať, čo ďalej.“

Vždy túžil vrátiť sa

Na trénerskú kariéru sa pritom Martin vydal len nedávno, po skončení ročníka 2016, ktorý bývalý skvelý pivot či krídelník absolvoval ešte ako hráč bratislavského Interu. Odvtedy si však naplno zvyšoval trénerskú kvalifikáciu, zúčastňoval sa medzinárodných seminárov a viedol mládežníkov Interu do 13 rokov, za ktorých hráva aj jeho syn Sebastian. Po celý ten čas nezaháľal: „Viackrát som vycestoval do Ameriky. Mám tam veľa kontaktov, známych, ale viac ako pätnásť rokov som hral v Európe. Platí: zíde z očí, zíde z mysle. Mojou úlohou bolo pripomenúť sa. Dostal som príležitosť viesť nejaké individuálne tréningy, podieľať sa na tímových tréningoch, komunikovať s trénermi a podieľať sa na rozbore filmov. Moja vízia bola vrátiť sa do Ameriky. Vždy ma to tam ťahalo.“

Je to už história, ale 40-ročný Bratislavčan bol blízko angažmánu v NBA už ako hráč. Do zámoria odišiel ešte ako tínedžer na strednú školu. Po pôsobení v NCAA na univerzite Iowa si ho síce na drafte nevybral žiadny z klubov, ale prezentoval sa výbornými výkonmi v letnej lige. Phoenix Suns mu však ponúkli „iba“ negarantovaný kontrakt, a tak dal napokon prednosť vábeniu Olimpie Miláno, za ktorú nastupoval v rokoch 2001 až 2004. V ďalšej sezóne bol majstrom Talianska ako hráč tímu Fortitudo Bologna. V roku 2005 si ho vyhliadol grécky gigant Olympiakos Pireus. Angažmán mu však prekazili problémy so srdcom. O rok neskôr nasledoval presun do Španielska, kde vo farbách družstiev Bilbao Basket, Estudiantes Madrid, Saski Baskonia a Lucentum Alicante dlhodobo patril medzi výrazné osobnosti kvalitnej ACB ligy a predstavil sa aj v prestížnej Eurolige. V slovenskej najvyššej súťaži debutoval až v roku 2012 a Inter hneď doviedol k majstrovskému titulu, prvému po 17 rokoch! Na jeseň 2013 si na chvíľu „odskočil“ do Nymburka, no vrátil sa už počas ročníka 2014/15 a úspešnú kariéru uzavrel v roku 2016 v Interi po boku brata Radoslava, s ktorým tvorili nezabudnuteľnú podkošovú dvojicu.

Už sa nevie dočkať

Martin Rančík konzultoval tento zásadný krok v trénerskej kariére so svojim kamarátom a bývalým spoluhráčom z Milána a Interu Marlonom Garnettom. Ten začínal pred tromi rokmi na obdobnej pozícii v tíme San Antonio Spurs, predvlani prešiel do Phoenixu Suns, kde sa vlani stal asistentom a na rovnakú pozíciu ho v máji zlanárila Atlanta Hawks. Hovorí: „Marlon začínal na presne rovnakej pozícii, len v San Antoniu. Nebol to však iba Marlon, komunikoval som aj s Timom Floydom, ktorý bol prvý tréner Chicaga v ére po Philovi Jacksonovi. Bolo viacero osôb, s ktorými som konzultoval moju situáciu.“

Chicago, ako sme už spomenuli, patrí medzi najslávnejšie kluby NBA. Môže za to najmä skvelá éra fenomenálneho Michaela Jordana, ktorý klub doviedol v rokoch 1991 až 1993 a 1996 až 1998 k celkovo šiestim titulom šampiónov NBA. Poslednými výraznejšími výsledkami „býkov“ boli divízne tituly v rokoch 2011 a 2012. Od roku 2015 je hlavným koučom 45-ročný Fred Hoiberg. Klub sa však rozhodol pre prestavbu kádra, novými lídrami by mali byť predovšetkým Zach LaVine či fínsky mladík Lauri Markkanen. „Teraz dosť výrazne pomôže aj Jabari Parker, ktorého podpísali pred necelým týždňom. Aj keď má problémy so zraneniami, ja si myslím, že je to obrovský talent, ktorý sa potrebuje poriadne vyhrať a dostať príležitosť. Verím, že bude zdravý a myslím, že on môže byť ten ťahúň,“ dopĺňa Martin Rančík a je jasné, že o novom pôsobisku aj o jednotlivých hráčoch má perfektný prehľad. V pravidelnom kontakte je aj s trénerom Fredom Hoibergom a z jeho slov cítiť, že sa nevie dočkať, kedy zamieri do Chicaga: „S Fredom si teraz pravidelne voláme. Tiež už čaká, kedy dostanem vízum, aby som mohol vycestovať. Sme v kontakte, komunikujeme. Čakám už len na vydanie víz a letím.“

Bez obáv a strachu

Bývalý reprezentant pôsobil na palubovke vždy ako nekompromisný a neohrozený bojovník. Vyzvedáme, či sa mu predsa len trocha neroztriasli kolená, keď prišla ponuka od Bulls. Od Chicaga Bulls, ktoré bolo v deväťdesiatych rokoch bezkonkurenčne najprestížnejšou basketbalovou značkou na planéte a dodnes má milióny fanúšikov v každom kúte sveta. Martin Rančík odpovedá: „Nie, vôbec. Idem tam, nerobím si veľké ilúzie. Podstatou nie je urobiť dieru do sveta. Chcem napredovať krok za krokom a etablovať sa. Chcem sa veľmi veľa naučiť. Budem tomu venovať všetku moju pozornosť a nič iné ma nebude zaujímať. Keď budem potrebovať pracovať pätnásť hodín denne, tak budem pracovať pätnásť hodín denne. Môj cieľ je posunúť sa ďalej ako tréner, posunúť sa ďalej ako človek a hlavne sa čo najviac naučiť. Už vyššie ako do NBA sa nedá ísť, takže pre mňa to bude neuveriteľná škola. Ak niečo nebudem vedieť, nemám problém povedať, že nerozumiem, neviem, alebo sa spýtať. Strach? Ten nemám. Je to basketbal. Hrám ho celý život.“

Autor: Adam Solga, zdroj: bkinter.sk

Foto: archív