• 1.

    LEV Levice
    23-7 53
  • 2.

    PDA Prievidza
    19-11 49
  • 3.

    SVT Svit
    18-12 48
  • 4.

    KMR Komárno
    18-12 48
  • 5.

    HAN Handlová
    16-13 45
  • 6.

    SNV Rytieri
    16-15 47
  • 7.

    INT Inter
    11-19 41
  • 8.

    LUC Lučenec
    10-21 41
  • 9.

    NIT Nitra
    4-25 33

Cesta Levických Patriotov v Alpsko-jadranskom pohári sa skončila tesne pod vrcholom, vo finálovom zápase totiž prehrali so Zlatorogom Laško 79:89. Aj napriek prvotnému sklamaniu, je tréner Teo Hojč spokojný s účinkovaním tímu v nadnárodnej súťaži.

„Alpsko-jadranský pohár bol pre nás dobrou skúsenosťou. Hlavne slovenskí hráči mali možnosť hrať medzinárodné zápasy, čo je dôležité pre ich progres. Tiež sme budovali tímovú chémiu na vonkajších zápasoch. Hráči museli spolu tráviť veľa času v autobuse a na hoteli. Vďaka tomu sa mohli lepšie spoznávať, čo nám pomohlo. Možno by vás prekvapilo, ako sa tím stáva tímom na dlhých cestách, keď robia jednoduché veci ako hranie kariet, spoločne sa stravujú alebo sa rozprávajú,“ obzrel sa za účasťou v súťaži Hojč.

Z pohľadu výsledkov boli Levičania najlepším tímom v tohtoročnej edícii Alpsko-jadranského pohára (AAC) – 9 výhier a 2 prehry. Najdôležitejšie víťazstvo im však uniklo popod prsty. Vo finále totiž slovinský zástupca dokonale eliminoval silné zbrane súpera, ani záverečný finiš už nepriniesol želaný efekt. Patrioti tak dosiahli najlepší výsledok v AAC, po dvoch štvrťfinálových účastiach, získali v treťom ročníku striebro. „Bol to typický finálový zápas, oba tímy hrali fyzicky a chceli vyhrať. Súper mal lepšiu formu v tento deň, premenil niektoré strely, ktoré sme my nedali a to rozhodlo o zápase. Myslím si, že sme neodohrali dobrý zápas, ale chlapci bojovali. Ak bojujú, tak sú v poriadku aj chyby. Laško ukázalo, prečo vo štvrťfinále zdolalo Körmend, ide o dobrý tím,“ vrátil sa k zápasu levický kormidelník.

Po neúspešnom finále bolo prirodzene vidieť sklamanie na aktéroch, no úspešné účinkovanie Patriotov v AAC sa s odstupom času bude vnímať veľmi pozitívne. Dva roky po sebe mal totiž slovenský basketbal zastúpenie vo finále. „Chceli sme vyhrať trofej pre víťaza. Samozrejme, že po zápase bolo sklamanie. Som si však istý, že s odstupom času sa pozrieme na to, že to bola veľmi úspešná medzinárodná sezóna a všetci sme sa počas nej niečo naučili. Ako som povedal pred zápasom, nie každú sezónu je šanca hrať finále v akejkoľvek súťaži, preto bolo na konci zápasu vidieť také sklamanie na hráčoch. Teraz je mojou úlohou pozdvihnúť ich náladu a pripraviť ich na semifinálovú sériu,“ vyhlásil Hojč.

Aj napriek tomu, že sa finále hralo počas pracovného dňa a cesta do Viedne bola sprevádzaná početnými komplikáciami, tak si do Hallmann Dome našla cestu približne stovka levických priaznivcov, ktorá dožičila hráčom v žlto-zelenom drese domáce prostredie. Táto podpora zarezonovala aj u samotného trénera: „Bol som prekvapený a potešený z toho, koľko fanúšikov cestovalo do Viedne, aby nás podporilo. Je to proste skvelé aj napriek tomu, že autobus mal technické problémy a museli prečkať kolóny. To ich však nezastavilo, za čo si zaslúžia môj rešpekt. Myslím si, že hráči boli aj preto smutní, pretože to chceli vyhrať pre nich. Som si istý, že nás prídu podporiť v sobotu v ťažkej a náročnej bitke.“

Jednu medailu už zavesili Levičanom na krk, teraz je na rade boj o druhú. Už v sobotu ich totiž čaká úvodná semifinálová bitka, v tradičnom derby narazia na basketbalistov MBK Rieker Com-Therm Komárno.

Foto: Lukáš Droppan