• 1.

    INT Inter
    23-5 51
  • 2.

    LEV Levice
    17-11 45
  • 3.

    LUC Lučenec
    15-13 43
  • 4.

    PDA Prievidza
    16-12 43
  • 5.

    SVT Svit
    14-14 42
  • 6.

    ZIL Žilina
    14-13 41
  • 7.

    HAN Handlová
    9-18 36
  • 8.

    SNV Spišská N.V.
    9-18 36
  • 9.

    KOM Komárno
    7-20 34

Portugalský Matosinhos bol v predchádzajúcich dňoch dejiskom B-kategórie majstrovstiev Európy do 20 rokov. Tohto podujatia sa pod taktovkou trénera Ivana Kurillu zúčastnil aj slovenský výber. Jeho zverenci napokon obsadili 15. miesto. S koučom slovenskej reprezentácie sme sa obzreli za účinkovaním na turnaji.

- Ako by ste zhodnotili celkové účinkovanie družstva na turnaji?

„Z dvoch uhlov. Na ME sme mali osem hráčov ročník narodenia 2000, pre nich to bola možnosť zbierať prvé skúsenosti v 'U20', ktorá je už seniorská kategória. Mali tak možnosť vidieť, čo ich bude čakať o rok a na čom sú v porovnaní so svojimi rovesníkmi. V tomto vidím výhodu pre tento ročník. Videli, koľko vecí ovláda ich súper z hľadiska individuálnych zručností, či už útočných, obranných, ale aj taktických. Druhý pohľad, v našej skupine sme mali tímy, ktoré sa umiestnili v konečnom poradí na prvom a treťom mieste – Portugalsko a Belgicko. Práve zápas s Belgickom nám ukázal rozdiel v kvalite na pozícii rozohrávač, ako aj na krídelnej a podkošovej hre. Hráči na týchto ME už majú hráčov so skúsenosťami z ťažkých zápasov, ale hlavne z medzinárodnej konfrontácie. To bol podstatný rozdiel medzi nami a nimi. Napríklad belgický pivot Bratanovic je súčasťou FC Barcelona alebo Čech Vít Krejčí hrá za Zaragozu. Tým je asi povedané všetko.“

- Aké pocity prevládajú po konečnom 15. mieste na šampionáte?

„Moje pocity sú také, že chcete skončiť tak, aby ste mohli bojovať o postup do A-kategórie. To vám zaručujú tri miesta na ME, zo skupiny prvé dve, aby ste mohli hrať v prvej osmičke o ten postup. V priamej konfrontácii v skupine medzi Portugalskom a Belgickom sme oba zápasy prehrali, tieto dva tímy postúpili zo skupiny a neskôr dokonca do A-kategórie. Stále sa snažíme prejsť skupinou, ale na to už potrebujete vyváženosť a kvalitu na všetkých postoch, čo bohužiaľ dnes nemáme. Sú určité typy hráčov, ale je otázka, kam sa za rok posunú? Vo veľkej mierne to záleží len a len na nich. Hovorí sa tu veľa o tom, že potrebujú dostať šancu na ihrisku, to si však musia zaslúžiť, či už v SBL, na univerzitách v USA alebo hocikde, kde budú hrať.“

U20 portugalsko

 

- Čo sa ukázalo ako zlomové na turnaji? Bol to prvý duel o umiestnenie?

„Švédsko ukázalo schopnosť útočného doskoku a úspešnosť streľby za tri body. U Bieloruska to bolo v jednoduchšej forme to isté. Ale u všetkých družstiev bol rozdiel v agresivite hráčov. Tu musíte mať v sebe, aby ste boli schopní vedieť sa presadiť v obrane a v útoku, ale aj na doskoku. To sme s kolegami Helmecym a Madzinom vkladali hráčom celý čas do hláv, či už počas prípravy, ale aj počas ME, že športová agresivita je mostom k úspechom.“

- Ako je na tom Slovensko v porovnaní s basketbalovou Európou?

„Rozdiel je hlavne v herných činnostiach jednotlivca a v individuálnej pripravenosti hráčov. Ďalej je to o somatotype hráčov na jednotlivých postoch, bolo to vidieť na tohtoročnom šampionáte, ale už aj na prvom, na ktorom som sa zúčastnil v roku 2006 v Estónsku.“

- Konečnú nomináciu ovplyvnili zranenia, aký dopad mali na tím?

„Musíte hrať s tým, čo máte. Keď sme vedeli, že nám vypadol Pavelka a Javorský, tak sme museli nominovať ďalších hráčov. To je princíp reprezentácie, lebo nie je čas na lamentovanie, proste musíte ísť ďalej. Určite nám chýbal hráč s výškou 217 cm, ktorý pôsobí vo Valencii. Spravil výkonnostný pokrok, pomohol by nám, keďže sme mali pod košom len Maroša Zelizňáka. Pavelka si však urobil v Slovinsku silný výron členku. To isté platí aj o Dávidovi Javorskom, hlavne v poslednom prípravnom zápase so Slovinskom ukázal, že by bol pre tím veľkým prínosom v defenzíve. Javorský si ešte v Amerike natrhol sval, dali sme mu pauzu, ale sval to v Slovinsku nezvládol. Obaja preto vypadli z nominácie.“

U20 svedsko

- Čo je potrebné zlepšiť, aby sa Slovensku podarilo dostať na vyššie pozície, respektíve do A-kategórie?

„Veľmi zložitá téma a toľko polemizovaná na Slovensku. Poviem vám svoj uhoľ pohľadu. Už v príprave sme sa snažili hráčom pripraviť program tak, aby sme sa v rámci našich finančných možností mohli konfrontovať s kvalitnými tímami, ideálne z A-kategórie, ak chcú s vami hrať. Pred rokom sme vybavili zápasy so Srbskom, tento rok Ukrajinu a Slovinsko. Netreba zabúdať ani na to, že v B-kategórii sú tiež tímy, ktoré majú kvalitu A-kategórie. Pekne to povedal Martin Danielič po zápase s Bieloruskom, že v súťaži juniorov sa ťažko nájde zápas s tlakom a agresivitou, aká bola na ME v Portugalsku. Tu je to kľúčové. Juniorská súťaž nemá šancu pripraviť hráča na šampionát. Hráči majú málo medzinárodnej konfrontácie, tí, čo hrajú na univerzitách, tak majú malú minutáž. Na ME nemôžeme od nich očakávať, že keď ich majú v USA hernú kondíciu na päť minút, tak na ME budú lídrami. No nebudú, lebo rok nehrali, jeho rola v tíme je iná, ako je tomu v reprezentácii. Bude ju mať o rok lepšiu? Samozrejme, na Slovensku je množstvo trénerov, ktorí sa snažia hľadať pre svoje tímy medzinárodnú konfrontáciu. Určite majú kvalitný tréningový proces, poznám ich a viem, že do tréningov dávajú všetko. Dlhodobo si však myslím a prezentujem, že potrebujeme v našom systéme podpory športu na Slovensku centralizáciu, iná možnosť podľa mňa dnes neexistuje. Ak chceme dosiahnuť výsledky dlhodobo bez centralizácie, tak je to hra na náhodu. Nie je to dlhodobé. Zažil som model s Ružomberkom počas Európskeho pohára, Belgicko zložilo reprezentačný tím z hráčok 'U20' a 'U18', od októbra do decembra hral skupinovú fázu Európskeho pohára FIBA. V utorok sa stretli na mieste zápasu, v stredu odohrali stretnutie a vo štvrtok sa rozišli domov do svojich klubov. Tieto hráčky mali počas sezóny medzinárodnú konfrontáciu, o dva roky bolo Belgicko majstrom Európy v oboch kategóriách. Osobne si myslím, že centralizácia je jedinou šancou na dosiahnutie dobrého výsledku. Uvediem ešte jeden príklad, s ročníkom 1991 v 'U18' sme mali vyskladaný tím prevažne z hráčov Spišskej Novej Vsi a Interu Bratislava. To bola kostra hráčov, hrali v súťaži juniorov, v 1. lige, niektorí v extralige a množstvo medzinárodných turnajov. Hráči boli vyhratí už v zime, s reprezentáciou absolvovali medzinárodný turnaj v Litve. Následne sme na ME v Debrecéne bojovali v semifinále o dve miesta v A-kategórii. Inak je to o čakaní na generáciu, ktorá vyskočí raz za desaťročie. To sú však tzv. strely na náhodu, vyjde generácia alebo nie. Samozrejme, sú na to rôzne názory, toto je môj pohľad ako trénera, ktorý dlhé roky pôsobil v mládežníckom basketbale. Tento model pokladám za najrýchlejší k dosiahnutiu výsledku v našich mládežníckych kategóriách.“

Foto: Fiba.basketball