• 1.

    INT Inter
    4-0 8
  • 2.

    ZIL Žilina
    2-0 4
  • 3.

    LUC Lučenec
    2-1 5
  • 4.

    PDA Prievidza
    2-1 5
  • 5.

    SVT Svit
    1-2 4
  • 6.

    LEV Levice
    1-2 4
  • 7.

    KOM Komárno
    1-2 4
  • 8.

    HAN Handlová
    0-2 2
  • 9.

    SNV Spišská N.V.
    0-3 3

„Bad boy“ slovenského basketbalu. S takou nálepkou pobehoval po našich palubovkách bývalý hráč Prievidze a Nitry Pavel Bosák. Český krídelník bol pre jednu stranu doslova bohom, tá druhá ho zatracovala v dôsledku správania v zápasoch. Pri nedávnom návrate do Niké arény sme sa obzreli za jeho slovenskou etapou, ale sme aj zisťovali, čo momentálne robí známy búrlivák.

- Po veľmi dlhom čase ste sa vrátili do haly v Prievidzi. Aké pocity s vami lomcujú?

„Dobrá otázka. Som tu po desiatich rokoch. Hral som 15 – 16 rokov v desiatich kluboch, ale Prievidza bude vždy na prvom mieste. Prievidza je srdcovka.“

- Čím je Prievidza taká srdcovka u vás?

„Bolo to neskutočne úspešné obdobie, keď sa pozrieme okolo haly. Asi po dvanástich rokoch sme získali prvú medailu. Ešte predtým ako sme urobili výsledky, tak sem chodilo 500 ľudí a potom, keď sme vybojovali medailu a všetci sa zbláznili, tak sem chodilo 2000 ľudí. Na derby s Handlovou tu bolo 2500 ľudí, čo bolo úplne neuveriteľné. Hlavne, dá sa povedať, že okrem mňa a Imminka, tu boli miestni slovenskí chlapci – Pavlenda, Ridzoň, Štrko, Szalay atď. Bol tu Rudež. Krásne to do seba zapadlo, že sme hrali dobre a bolo v tom srdiečko. Dnes, nech sa na mňa nik nenahnevá, už to nie je ono.“

- Z Prievidze ste sa presunuli do Nitry. Ako si spomínate na túto sezónu?

„Pamätám si to veľmi dobre, na každú sezónu si pamätám veľmi dobre. Boli tam samozrejme lepšie podmienky, lepší tím a ambície. Bolo tam aj finále, ale v tej dobe nás Levice vo finále zdolali. Dá sa povedať, že to zlomilo väz Nitre. Potom to už išlo dole vodou. Prievidza aj vďaka tomu, že som tu mal veľmi veľa dobrých kamarátov, tak sme si proste pomáhali. V Nitre to bolo o športe. Taký je šport, môžeš mať ambície, ale nemusí to vždy vyjsť tak, ako si si to naplánoval pred sezónou. Dnes to dokazujú úplne iné veľkokluby. Kto trošku šport sleduje, ja ho pozerám veľa, tak vie, o čom hovorím.“

- V tom čase vám prischla prezývka „bad boy slovenského basketbalu“. Ako ste vnímali náladu medzi ľuďmi a súpermi?

„Nehanbím sa za to. Keď som išiel do zápasu, tak som dúfal, že sa nič nestane. Keď idem do zápasu, respektíve nejakej akcie, tak idem do toho na sto percent. Keď sa niečo nepodarí, tak mi je to ľúto. Iný nebudem. Dva roky som skončil, čiže to už hrávam z lásky.“

bosak 2

- Po slovenskej etape v kariére ste sa vrátil do Česka. Čo vám priniesol návrat na domáce palubovky?

„Hlavne, už som mal doma aj deti. Chcel som sa vrátiť, dosť som cestoval po Slovensku, Francúzsku a Taliansku. Už som mal byť aj doma. Bol som rád, že som dostal možnosť od Chomutova, tam si ma potom vyhliadol jeden z najúspešnejších klubov histórie – Děčín. Tam som strávil dva a pol roku, boli tam za ten čas dve obrovské finále a veľké úspechy. Potom už prišli zdravotné problémy, už v Ústí nad Labem prišli aj osobné problémy. Pred dvoma rokmi som skončil.“

- Ku koncu kariéry ste hovorili, že ste sa basketbalovo upokojili. Mali už na vás vplyv aj deti?

„Môže byť, ale nebudem sa na deti vyhovárať (úsmev). Zišli sa určité okolnosti a proste bolo pokojnejšie obdobie. Vydržalo to dlhšiu dobu. Upokojili sa emócie. V Prievidzi to vždy iskrilo a mne sa tu hralo dosť dobre. Dá sa povedať, že v Česku boli zápasy pokojnejšie. V Děčíne to bolo trochu na inej úrovni, tam som musel aj trochu poslúchať. Mal som aj rodinu, musel som teda vydržať aj v zamestnaní. Mojím zamestnaním bol basketbal, nemohol som si preto dovoliť, aby som sa každé tri mesiace niekam sťahoval. Sťahovať päťčlennú rodinu nie je žiadna sranda.“

- Posledným profesionálnym pôsobiskom bol Chomutov, potom ešte prišlo účinkovanie v 3. lige.

„Vydržal som asi mesiac, ale zistil som, že to nejde už hrať. V Slunete bol koniec.“

bosak 3

- Čomu sa aktuálne venujete?

„Civilnej robote v Nemecku, konkrétne remeslu. Som úplne spokojný a mám voľné víkendy.“

- Ale basketbal vám asi chýba?

„Áno, chýba veľmi moc. Keď som prišiel do Prievidze, tak by som šiel hneď hrať najradšej.“

- Sledujete basketbal aj naďalej?

„Sledujem veľmi basketbal, ale aj všetky ostatné športy. Bol som, som a vždy budem športovcom. Dnes sa už vďaka múdrym telefónom človek dozvie takmer všetko. Prehľad mám.“

Malá spomienka na účinkovanie Bosáka na slovenských palubovkách:

Foto: Lukáš Droppan