V lete to bol objav v rámci slovenských hráčov. Milan Szabó dostal premiérovo príležitosť na seba navliecť reprezentačné farby a k tomu si vyslúžil kontrakt v Interi Bratislava. Pivot „žlto-čiernych“ vlastne zažíva prvú profesionálnu sezónu a aktuálne je súčasťou 15-členného výberu pred štartom do kvalifikácie majstrovstiev Európy 2025. V rozhovore sa dočítate viac o jeho americkej ceste a príchode do Niké SBL.
Szabó odišiel vo veľmi mladom veku zo Slovenska a v podstate väčšine ľudí zmizol z radaru. Aj preto bolo pre mnohých prekvapením, keď pred sezónou oznámilo jeho angažovanie vedenie bratislavského klubu. „Po 7 rokoch v zahraničí, z ktorých som bol 5 rokov za oceánom, som sa chcel vrátiť bližšie k domovu. Som rád, že po dlhej dobe môžem tráviť čas s rodinou a byť späť v krajine, ktorá mi je najbližšia. Po trénerských zmenách v Leviciach mi prišiel návrh (pozn. v roku 2016) presunúť sa do Prostějova. V tej dobe tam pôsobil skúsený tréner Peter Bálint a v tú istú sezónu sa tam so mnou presunul Andrej Červenka, ktorý ma trénoval v Leviciach. Juniorská liga vtedy na mňa pôsobila kvalitnejšie. V lige bolo viac tímov a Prostějov mal k tomu aj druholigové mužstvo, kde hrali skúsenejší hráči. Ďalším faktorom bola škola, v ktorej som mohol mať individuálny plán a venovať sa trochu viac basketbalu. Celkovo ma prostredie Prostějova zaujalo a preto som neváhal sa presťahovať k susedom,“ objasňuje Szabó svoje basketbalové začiatky.
Výkonmi v mládežníckych reprezentáciách Slovenska na B-kategórii majstrovstiev Európy rástol a v roku 2018 odštartoval svoju americkú etapu. „V poslednom ročníku strednej školy som už nemohol hrať juniorskú súťaž a v prvoligovom Olomoucku som veľa minút nedostával. Mal som pocit, že sa takto basketbalovo neposuniem a začal som hľadať vhodné miesto, kde by som mohol pokračovať. Začal som uvažovať o Amerike, nielen kvôli basketbalu, ale aj vzdelaniu, ktoré v Amerike idú ruka v ruke. Po trénerských kontaktoch sme rozposlali moje video highlightov a spätne sa mi ozvalo niekoľko škôl. Cochise College, vedená Jerrym Carillom, ktorý je na škole už 27 rokov ako hlavný tréner, bol program, ktorý ma ihneď zaujal. Malá univerzita v Arizone s kvalitným a stabilným programom sa mi pozdávala ako ďalší krok pre môj rozvoj najlepšia,“ nechal nazrieť na tohto procesu reprezentant Slovenska.
Cochise College patrí do úrovne JUCO, čo sú dvojročné školy. Z nich sa obvykle kvalitnejší hráči presúvajú do vyššej úrovne, ako aj v prípade 25-ročného pivota. Na tri sezóny sa stal členom „patriotov“ na univerzite Texas at Tyler. „Po dvoch rokoch v Arizone sa mi trochu skomplikoval život, nakoľko pred play off prišiel Covid a ja som sa zasekol na leto v Amerike. Výber ďalšej školy bol veľmi náročný, keďže nikto nevedel, ako sa situácia bude vyvíjať a či sa basketbal ďalšiu sezónu vôbec hrať bude. Žiadnu zo škôl som nemohol navštíviť a preto som bol nútený riešiť ponuky cez videohovory a správy. Pri mojom rozhodovaní som mal na stole ponuky zo škôl z divízií 1 a 2, no napokon som sa rozhodol pre tím z druhej divízie, ktorý viedol tréner Wilson. Zaujal ma svojím prejavom, cieľmi, vášňou pre basketbal a jeho skúsenosťami. UT Tyler je v Lone Star konferencii, z ktorej ide pravidelne 4-6 tímov do March Madness divízie 2,“ povedal Szabó k svojmu americkému transferu.
Posledný rok už končil ako člen základnej zostavy a postupne si vypracoval aj streľbu za tri body, čo je na jeho poste vždy cenná zbraň. „Tých 5 rokov v Amerike mi dalo veľa po basketbalovej, ale aj osobnej stránke. Hlavne som mal možnosť si dokončiť náročný titul popri basketbale, čo by v Európe až tak ľahko asi nešlo. Som vďačný za kamarátske a trénerské vzťahy, ktoré som nadobudol v Amerike, z ktorých musím vyzdvihnúť trénera Wilsona, ktorý mi svojimi skúsenosťami pomáhal nielen v basketbale, ale aj v súkromnom živote a spoluhráča Patricka Samouru z USK Praha, ktorý so mnou bol na obidvoch školách a do dnes udržiavame blízky kontakt,“ zhodnotil samotný hráč univerzitnú etapu svojej kariéry.
Ešte pred naskočením medzi profesionálov prišla pozvánka do reprezentácie, s ktorou sa napokon radoval z postupu do „riadnej“ kvalifikácie majstrovstiev Európy 2025. Tréner Aramis Naglič sa nebál dať šancu nováčikovi, pri takmer 12 minútach na zápas atakoval priemerne hranicu 5 bodov. „Pozvánka do reprezentácie bola pre mňa príjemným prekvapením. Rok predtým som sa síce na poslednú chvíľu zúčastnil jedného kempu v lete, pred odletom späť do USA, ale žiadny zápas som nestihol odohrať. Pozvánka pre mňa znamenala veľa, nakoľko som mal šancu celé leto trénovať s kvalitným tímom, hrať proti skúseným pivotom a pomaly si znova zvykať na tempo európskeho basketbalu. Som rád, že som mohol byť súčasťou super partie, ktorej sa podarilo postúpiť do kvalifikácie,“ nešetril Szabó chválou.
Skok do súčasnosti, s Interom má za sebou člen slovenského národného tímu tri štvrtiny základnej časti. Streľba za tri body patrí stále k jeho zbraniam, k tomu si treba pripočítať priemer takmer 7 bodov a 6 doskokov na stretnutie. „V prvej polovici sezóny som mal niekoľko výpadkov kvôli zdravotným problémom, ktoré mi znemožnili trénovať. Pred sezónou som sa trápil s chorobou, tým pádom som neabsolvoval zopár kondičných a tímových tréningov, čo trochu znížilo moju sebaistotu v prvých zápasoch. Po približne prvej štvrtine sezóny prišlo vážnejšie zranenie členka, ktoré ma znovu vyradilo na pár týždňov a znovu som mal pocit, že musím začať odznova. Pred Vianocami som sa začal už cítiť oveľa lepšie, fyzicky aj psychicky a myslím, že sa to odzrkadlilo aj na ihrisku. Nerád hodnotím svoje výkony, hlavne po takomto začiatku, ale mám priestor zlepšovať sa a určite ho využijem. Na ihrisku sa cítim oveľa viac uvoľnený. Tímovo sa nám nie vždy podarilo dotiahnuť výsledok zápasu, ale myslím si, že momentálne hráme dobrý basketbal a aj napriek nie až tak priaznivému priebehu, si moju prvú profesionálnu sezónu užívam. Sme veľmi dobrý kolektív a máme potenciál ešte veľa ukázať,“ dodal na záver Szabó.
Foto: Lukáš Droppan, Vladimír Dorňák