Od svojho nástupu na scénu Niké SBL sa Komárno zaradilo medzi najlepšie tímy súťaže. Túto nálepku potvrdilo tiež v tomto ročníku, aj keď z toho napokon nebola medaila. Po všetkých trénerských a hráčskych zmenách ich jeden zápas delil od zopakovania účasti vo finále. Nielen o tomto, ale aj o sériu s Levicami a celkové pôsobenie u „diablov“ sme preberali s koučom Ivanom Djordjevičom.
- Máte za sebou sezónu v pozícii hlavného trénera Komárna, ako by ste ju celkovo zhodnotili?
„Ten jeden malý krok stále bolí. Sezóna bola turbulentná, ale neobzerám sa za sebou. Od momentu prvého trénera v Komárna, sa pre mňa začal ročník a ja, hráči a vedenie klubu, snívalo o finále. Chýbal nám krôčik, ale ak hodnotíme celú sezónu, tak môžeme byť spokojní.“
- Zakončili ste ju na 4. mieste, ako hodnotíte toto umiestnenie?
„Úprimne, bolo to pre nás ťažké. Komárno vždy mierilo na najvyššie méty a podľa toho sme sa my, tréneri a hráči správali. Áno, skončili sme na 4. mieste, ale ukázali sme kvalitu, bojovali sme do konca, do poslednej sekundy a som si istý, že keby sme nehrali proti úradujúcemu majstrovi, tak by sme boli vo finále.“
- Semifinálová séria s Levicami sa skončila 2:3 na zápasy. Čo sa v nej ukázalo ako rozhodujúce a čo chýbalo vášmu tímu k lepšiemu výsledku?
„Počas tých 200 minút série s Levicami, vyriešili maličkosti. Nezdolali nás alebo nezvíťazili nad nami takticky. Rozhodli skúsenosti kľúčových hráčov, ktorí už roky hrajú takéto rozhodujúce zápasy.“
- Čo vám z trénerského pohľadu dala táto sezóna?
„Úprimne, ako trénerovi mi dala veľa. Myslím si, že som sa dosť zlepšil. Chcel som, aby sme ja a hráči každým dňom rástli a myslím si, že to sa podarilo.“
- Aké to bolo pre vás počas sezóny vysporiadať sa s trénerskými a hráčskymi zmenami?
„Bolo množstvo zmien, od trénerov a hráčov, a možno preto nám chýbal ten povestný krok naviac. Som toho názoru, že aktuálny tím, ktorý som mal k dispozícii, mal tak mesiac od svojho stropu. Po Česko-slovenskom pohári sme aj napriek všetkým zmenám zomkli, hrali dobrý a kvalitný basketbal. Pre každého sme boli náročným súperom.“
- Z asistenta trénera bol zrazu hlavný tréner. Ako a v čom ste sa museli zmeniť?
„Musím priznať, že som bol prekvapený. Keď mi Boban Tomič zavolal a povedal túto informáciu, tak nič také som neočakával. Túto robotu robím od roku 2003, väčšinou ako asistent trénera a po všetkých udalostiach sezóny, som ani na sekundu nad hlavným trénerom neuvažoval. Bol som v Komárne dva roky, išiel som rovnakým systém ako so Zlatkom Jovanovičom, takže ja a Boban sme na to boli pripravení. Bol to veľký tlak, ale len tak to môže fungovať, ak je všetko na vašich pleciach. Najťažšie bolo z pozície asistenta trénera hlavného trénera nastavenie komunikácie s hráčmi. Od prvého momentu ale tím stál pri mne a boli to skvelé štyri mesiace kooperácie. Bolo to vidieť aj na palubovke, kde jeden pre druhého doslova zomreli, podporovali sa, ukazovali emócie a boli ako jedna rodina.“
- Diváci stále pri vás stáli, bez ohľadu na výsledky. Čo to pre vás znamenalo?
„V žiadnom rozhovore alebo vyjadrení, nemožno opomenúť fanúšikov. Ich podpora je skvelá. Ešte od minulej sezóny mám s nimi určitú chémiu. Od januára, kedy som sa stal hlavným trénerom, sa dostalo ešte na vyššiu úroveň. Taká podpora a lojalita je skvelá, pretože aj v ťažkých situáciách niekto stojí za vašim chrbtom a neprestáva vás podporovať. Moment, na ktorý asi nikdy nezabudnem, bol po piatom semifinálovom zápase v Leviciach, kde na nás ľudia pred halou čakali a spolu s nami prežívali smútok. To bolo niečo neuveriteľné.“
- V Komárne bol stále veľký záujem o zápasy. Ako ste si užívali atmosféru na domácich stretnutiach?
„Domáce zápasy boli vždy niečím špeciálne. Atmosféra, rozpoznanie, keď je najviac potrebné pomôcť, to bolo skvelé. Takéto prepojenie sa nedá oklamať, treba ho cítiť. Skvelí ľudia, skvelý tím a vždy náš 6. hráč.“
- Tretí rok po sebe bolo Komárno medzi 4 najlepšími klubmi Niké SBL. Ako sa na to vy pozeráte?
„Je to pekné a blyštivé, ale je za tým aj veľká zodpovednosť. Nie vždy sa dá dosiahnuť dobré výsledky, ale myslím si, že Komárno si zaslúži byť v tejto spoločnosti. Za tie tri roky sme toto všetko dosiahli tvrdou robotou na palubovke a toto musí byť pre nás určitý vzor, ako pracovať a bojovať za klub.“
- Čo pozitívne si môžete zobrať zo sezóny vy a klub?
„K výsledkom, je najdôležitejšie a pozitívne to, že každým dňom sme sa ako ľudia zlepšovali v našej práci. Komárno pomohlo počas týchto rokov mnohým hráčov a trénerom, to platí aj o tomto ročníku a to je skvelé. Verím, že sa do prenesie aj do ďalšieho ročníka, pretože prečo niečo meniť, ak to ide správnym smerom.“
Foto: Studio TM