• 1.

    INT Inter
    7-1 15
  • 2.

    LEV Levice
    6-3 15
  • 3.

    SVT Svit
    6-3 15
  • 4.

    ZIL Žilina
    5-4 14
  • 5.

    PDA Prievidza
    5-4 14
  • 6.

    KOM Komárno
    4-5 13
  • 7.

    HAN Handlová
    3-6 12
  • 8.

    SNV Spišská N.V.
    3-6 12
  • 9.

    LUC Lučenec
    1-8 10

Najskôr zbieral minúty v Nitre a Žiline, potom sa na päť rokov vytratil zo slovenských paluboviek. V Amerike vyštudoval univerzitu Stony Brook a pri svojom návrate sa rozhodol pre Handlovú. Jakuba Petráša nečaká na hornej Nitre ľahká úloha, no verí, že s podporou trénera bude basketbalovo napredovať.

Talentovaný pivot zaujal už v mládežníckych kategóriách v drese IMC Slovakia Považská Bystrica, kde s ním pracoval práve aktuálny kormidelník Handlovej. Na ligovej scéne dostával v mladom veku príležitosť sporadicky, preto bolo prekvapením, keď zamieril na prestížnu akadémiu na Kanárskych ostrovoch a následne do Ameriky. „Môžeme to brať ako náhly odchod. Išiel som na rok na akadémiu na Kanárskych ostrovoch, odtiaľ sme boli na turnaji v Amerike a tam si ma vyhľadala univerzita Stony Brook. Ponúkli mi, že mi všetko zaplatia a budem môcť u nich študovať. Po krátkej debate s mamkou sme sa zhodli, že to bola najlepšia možná vec, čo sa mohla udiať. Dokázal som totiž spojiť to, že milujem hrať basketbal a chcem ho hrať profesionálne, zároveň som popri tom dokázal vyštudovať školu,“ začal sa spätne obzerať Petráš za predchádzajúcimi rokmi.

Slovenský reprezentant sa dostal do konferencie America East, štyri roky hájil farby „morských vlkov“ zo Stony Brook. V nabitej konkurencii nastupoval z druhého sledu, ako skúsenosť to však pre neho má neoceniteľnú hodnotu: „Boli to tréningy s vysoko študovanými trénermi, aj v posilňovni. Tréneri nám pomáhali každý deň, mohol som ísť do haly, kedy som chcel. Po basketbalovej stránke som sa výrazne rozvíjal. Študoval som zdravotníctvo, vyštudoval som manažéra v zdravotníctve. Každý deň v škole som trávil tri až päť hodín, plus k tomu tri – štyri hodiny basketbalu.“

Kombinácia štúdia s basketbalom nie je jednoduchá, hlavne v amerických reáliách. Ako sa s tým vysporiadal Petráš? „Nebolo to až také náročné, ako si to veľa ľudí myslí. Pri týchto športových tímoch je veľa možností, respektíve časov, kedy môžete navštíviť svoje hodiny. Dalo sa to veľmi jednoducho zladiť s tréningmi,“ odpovedal 24-ročný pivot.

Na Slovensku sa napokon dalo dokopy staré známe spojenie, k trénerovi Handlovej sa totiž počas leta pridal jeho bývalý zverenec. V drese „Baníka“ videl ideálnu možnosť basketbalového posunu a výraznejšej porcie minút. „Prišiel som sem po piatich rokoch skúsenejší, viac som nabral na hmotnosti. Dúfam, že sa dokážem viac presadiť ako pred piatimi rokmi. Rozhodoval som sa na základe ponúk. Hneď, ako som ukončil skončil školu, tak tréner Torda mi hovoril, že je možné, že pôjde do Handlovej. Ak by som teda chcel, tak by ma rád vo svojom tíme privítal. Prišli aj ponuky z iných slovenských tímov. Vedel som však, do čoho idem, tak asi toto bolo pre mňa najlepšie, aby som sa posunul opäť niekde ďalej. Tréner Torda mi v týchto krokoch pomôže,“ rozoberá Petráš.

Po štyroch rokoch za oceánom si musel opäť navyknúť na európsky basketbal. Ako sa s tým pivot vysporiadal? „Trošku bolo ťažké adaptovať sa opäť na európsky basketbal. Myslím si, že som nikdy až tak veľmi neupustil v Amerike od európskeho štýlu. Hral som veľmi silovo a pod košom, moc som nestrieľal. Moja adaptácia tak bola veľmi rýchla, tréner mi v tom výrazne pomohol,“ zamyslel sa hráč Handlovej.

Vo svojom novom pôsobisku sa zatiaľ „oťukáva“, priemerne hráva niečo vyše 15 minút, v štatistikách mu svieti 5,4 bodu a 4,8 doskoku na stretnutie. Aké má očakávania Petráš od sezóny? „Všetci by sme chceli najradšej vyhrať ligu, to však nie je také ľahké. Veľa sa hovorí o účasti v play off, určite minimálne prvé kolo. Osobné očakávania sú také, že sa posuniem opäť ďalej, aby som mohol hrať o rok na vyššej úrovni,“ odpovedal na záver samotný basketbalista.

Foto: Vladimír Dorňák, Lukáš Droppan