• 1.

    INT Inter
    12-2 26
  • 2.

    LEV Levice
    10-4 24
  • 3.

    LUC Lučenec
    9-6 24
  • 4.

    PDA Prievidza
    8-6 21
  • 5.

    ZIL Žilina
    7-8 22
  • 6.

    SVT Svit
    7-8 22
  • 7.

    HAN Handlová
    6-9 21
  • 8.

    SNV Spišská N.V.
    4-11 19
  • 9.

    KOM Komárno
    3-12 18

Jeho bohatá a úspešná basketbalová kariéra sa síce skončila, ale pod deravými košmi zostal aj naďalej. S Radoslavom Rančíkom sme sa rozprávali o jeho spolukomentovaní pre televíziu, jeho relácii, účinkovaní v Bratislavskej mestskej basketbalovej lige, ale vrátili sme aj ku koncu aktívnej kariéry.

- Ako sa zrodila ponuka RTVS na spolukomentovanie ligových zápasov?

„Chceli dávať naživo basketbal a tým, že mám za sebou nejaké skúsenosti s komentovaním, tak ma oslovili. Bol som tomu naklonený, pretože z môjho pohľadu je to niečo, čo ma baví, vždy ma to bavilo. Mám to vyštudované a pokiaľ môžem s mojím pohľadom pomôcť basketbalovému fanúšikovi, porozumieť basketbalu z inej stránky, tak je to okej.“

- Aké to bolo zvyknúť si na novú rolu?

„Ja, na moje prekvapenie, som sa zatiaľ vysporiadal s koncom svojej kariéry, veľmi relatívne dobre. Mám veľa aktivít, nie je to jediná aktivita, ktorú mám. Mňa to bavilo, pre mňa je to zábava a koníček.“

- Ako prebiehala príprava spolukomentátora na prenos?

„Z môjho pohľadu, vždy si pozriem nejaké štatistiky a vzájomné zápasy. Čo sa týka samotného diania na ihrisku, to sa snažím hodnotiť počas zápasu. Nesnažím sa nejako premýšľať o tom, skôr riešim tú situáciu z môjho pohľadu, ako by som ju možno vyriešil ja alebo ako situácia vyzerá. Snažím sa upozorniť diváka, že tuto to mohlo byť tak a v ďalšej situácii inak.“

- Pomáha v tomto smere pohľad bývalého hráča s úspešnou a dlhou kariérou?

„Určite, predsa len ten pohľad človeka, ktorý to robil dlhé roky, je iný. Aj pohľad hráča ako trénera je iný. Mal som šancu zažiť to na ihrisku tisíckrát. Tréner to zažil tiež, ale opäť z iného pohľadu. Tiež ma na to iný pohľad fanúšik.“

- Čo ukázal prvý rok z profesného hľadiska?

„Život je krásny, treba si ho užívať a myslieť pozitívne.“

 

DSC 4700

 

- Ako vám imponuje pochvala, že vás považujú za basketbalového Borisa Valábika?

„Imponuje to, pretože Boris to podľa môjho názoru robí vynikajúco. Pokiaľ ma budú prirovnávať k takým ľuďom, ktorí vedia, o čom hovoria a ľuďom sa bude páčiť môj komentár, tak prečo nie.“

- Pomohlo v tomto smere aj vyštudovanie žurnalistiky?

„Samozrejme, pre mňa je to prirodzené. Ja som sa pred kamerami nikdy nehanbil. Byť naživo v éteri na celoslovenskej úrovni je pre mňa česť. Uvítal som túto ponuku a užíval som si to naplno.“

- Okrem toho funguje vaša relácia na Ticketportali – Pod košom. Ako hodnotíte úvodnú sezónu?

„Z môjho pohľadu super, priznám sa, že som neočakával toľko vzhliadnutí. V priemere to bolo 10 až 12 tisíc vzhliadnutí na jednu časť, čo z môjho pohľadu na začínajúci projekt super. Ako to bude pokračovať ďalej, to ešte stále nevieme.“

- Z pozície hráča nebol pohľad na vás taký pozitívny, ako teraz z pozície komentátora. Ako vnímate túto zmenu?

„Je to toho súčasť. Ja som hral proti ich obľúbencom a priznávam, že som nebol zrovna príjemný súper. Na druhej strane, teraz sa snažím ľuďom ponúknuť aj iný pohľad. Snažím sa im ponúknuť trochu inú perspektívu na to, ako basketbal vyzerá, respektíve čo sa na basketbalovej palubovke deje.“

 

DSC 4992

 

- Reakcie však sú na vašu prítomnosť niekde len pozitívne.

„Je to pravda. Počas natáčanie relácie Pod košom, keď som chodil po halách, tak vždy ma privítali potleskom a veľa ľudí bolo pozitívnych, čo ma samozrejme potešilo. Ukázalo mi to, že práca, ktorú som odvádzal, nebola nadarmo.“

- Čo sa týka hráčskej kariéry, boli ste rád, že ste ju ukončili v danom momente (poz. leto 2018)?

„V tom danom momente som nebol rád, bol som smutný, frustrovaný a mal som trošku aj hnev. Potom som si uvedomil za pár dní, že prečo sa pozerať na to takýmto spôsobom, prečo sa na to nepozrieť pozitívne? Treba poďakovať vedeniu Interu, pretože mi ponúkli neskutočné podmienky. Mal som možnosť hrať doma, pred vlastnými priateľmi, rodinou, manželkou a býval som päť minút od haly, takže pre mňa to bolo absolútne fantastické. Užil som si to a som im vďačný dnes za to, čo mi ponúkli. Keď sa na to pozriem teraz tak, že v podstate ukončili tú kariéru za mňa, lebo sa nestalo žiadne zranenie, som pozitívne naladený. Mám pred sebou ďalšiu skvelú budúcnosť a je to super.“

- Z basketbalu ste však neodišli, stali ste sa súčasťou Bratislavskej mestskej basketbalovej ligy. Aká je to skúsenosť?

„Bol som aj príjemne prekvapený, hlavne prístupom niektorých hráčov. To ma prekvapilo. Naozaj idú do toho na sto percent. Samozrejme, je to úplne iný level, na čo som bol zvyknutý a chvíľku mi trvalo, kým som sa tomu prispôsobil. Baví ma to, je to svojím spôsobom určitý štýl basketbalu, v ktorom môžem zostať v súťaživom móde.“

 

DSC 5990

 

- Reprezentáciu čaká v lete predkvalifikácia ME 2021. Aký je váš pohľad na skladanie družtva, kolektív?

„Ja dúfam, že každý jeden hráč, ktorý dostal pozvánku, tak ju akceptuje. Trénovať pod takým trénerom, ako je Žan Tabak a odmietnuť pozvánku v dnešnej dobe, kritickej situácii v akej sa nachádza slovenský basketbal, by bola chyba každého jedného hráča. Musia to využiť, snažiť sa dodať pozitívnu energiu a pohľad na slovenský basketbal, aby sme ho posunuli dopredu.“

- Hrávate basketbal, komentujete... trénerstvo vás neláka?

„Pokiaľ by boli pravidlá iné a dostal by som licenciu na to, aby som mohol trénovať a nemusel by som ísť do školy na štyri roky, tak by som to možno asi aj zvažoval. Keďže som živiteľ rodiny a nemôžem si dovoliť taký luxus, že by som štyri roky trénoval, tak nie.“

Foto: Lukáš Droppan