Takmer celá kariéra Alexandra Belikova bola spojená s pôsobením na rodnej Ukrajine. Situácia pred dvoma rokmi ale spôsobila, že sa musel basketbalovo vydať za hranice. Druhú sezónu funguje so Sašom Jankovičom, Prievidzi pomáhajú na ceste za mimoriadne sľubne rozbehnutým ročníkom. V rozhovore sa okrem iného dozviete, ako vnímal nútený odchod z krajiny a ako sa mu páči na Slovensku.
Reprezentant Ukrajiny má na svojom konte mnoho úspechov na domácej scéne, ale všetko zmenil február 2022. „Najskôr som bol s Prometejom v Česku, kde sme dočasne hrali naše zápasy Ligy majstrov. Keď začala vojna na Ukrajine, tak som išiel do Chorvátska na dva mesiace. Potom som už bol v ďalšej sezóne súčasťou Ostravy,“ uviedol na úvod Belikov.
Nielen jeho basketbalový, ale aj osobný život sa v priebehu niekoľkých momentov otočil o 180 stupňov. Postupom času si ale zvykol, ako sám hovorí v nadväznosti na prvú odpoveď: „Bolo to pre mňa ťažké. Celú kariéru som hral na Ukrajine. Áno, hral som v dobrých tímoch, ale je to iné, keď vás berú ako zahraničného hráča, nie ako domáceho. Musíte byť čo najlepší, pracovať s mladšími hráčmi. Celkovo to nie je jednoduché, pretože už mám rodinu a dcéru a vždy so mnou cestujú. Som s tým však v poriadku, Slovensko milujem. Ľudia sú tu na nás veľmi milí, to mi robí radosť.“
Myšlienkami stále myslí na svojich krajanov, ktorí nemajú takú možnosť ako on, živiť sa basketbalom mimo Ukrajiny. „Bolo veľmi ťažké odísť. Každý deň som pozeral a aj teraz pozerám správy. Rusko začalo bombardovať Odesu, pred niekoľkými dňami dopadla bomba niekoľko stoviek metrov od môjho bydliska. Basketbalová súťaž tam pokračuje, začalo sa tam play off. Liga však nie je na takej úrovni, ako pred začiatkom vojny. Len na tréningoch a na zápasoch môžem prísť na iné myšlienky, je to pre mňa taký relax,“ hovorí otvorene hráč Prievidze.
Tento relax sa v pozitívnom smere preniesol na jeho výkony na palubovke. V družstve trénera Sašu Jankoviča patrí k oporám a istotám z pohľadu štatistík. V zápasoch máva priemerne takmer 14 bodov a 4 doskoky, čo sú kariérne jeho najlepšie čísla v najvyššej súťaži. „Moja nová rola sa mi páči. Celú moju doterajšiu kariéru som hral v kvalitných tímoch, ktoré hrali FIBA súťaže, ale nemal som až takú významnú pozíciu v tíme. V Prievidzi sa mi to pozdáva, pretože mám viac možností v útoku. Je to pre mňa niečo nové. Patrím k najskúsenejším, niekedy je potrebné zasiahnuť do hry, rozprávať so spoluhráčmi, ale táto pozícia sa mi pozdáva,“ povedal Belikov na margo zápasového nasadenia.
Zaujímavosťou je, že druhý rok po sebe spojil sily s Jankovičom. Najskôr v Ostrave, kde bol súčasný kouč Prievidze v pozícii asistenta a teraz je súčasťou jeho prvej sezóny v pozícii hlavného trénera. Celkovo sa mu na Slovensku páči viac, ako v susednom Česku. „Nie som najmladší (smiech). Ja rozumiem jemu, on rozumie mne. Vie, ako hrám, čo sú moje silné stránky, čo sa mi páči. Preto sme spolu v ďalšom klube. Prievidza je pekné a malé mesto. Rodná Odesa mala takmer milión obyvateľov, takže je to určitá zmena. Ľudia sú nám vždy pripravení pomôcť, čo je fajn pocit,“ uviedol úplne otvorene 31-ročný basketbalista.
Pred víkendovou domácou rozlúčkou so základnou časťou má jeho tím situáciu vo vlastných rukách. V prípade výhry nad Nitrou z toho bude druhá priečka a najlepšie umiestnenie od roku 2016. Po výsledkovo nie ideálnych sezónach, to je pre všetkých príjemná zmena. Prvé miesto v návštevnosti, dosiahnuté výsledky, to všetko dáva fanúšikom nádej, že by po dlhom čakaní mohol byť potenciálne z toho ligový kov. „Všetci si užívame atmosféru na domácich zápasoch. Verím, že sa nám podarí dostať až na vrchol,“ dodal na záver Belikov.
Foto: Lukáš Droppan, Vladimír Králik