Slovenský tím za 18 rokov odchádzal z B-kategórie majstrovstiev Európy v Portugalsku s 8. miestom. Nielen celkové zhodnotenie vystúpenia, ale aj pohľad do zákulisia a budúcnosti tohto tímu, to všetko zodpovedal v rozhovore tréner Danilo Rakočevič.
Mladíci v Matosinhose rozhodne zanechali dobrý dojem, na svoju stranu si získavali aj čoraz viac priaznivcov, ktorí bežne mládežnícke reprezentácie počas leta nesledujú. Na predvádzanej hre a výsledkov bolo vidieť, ako pomohla napríklad konfrontácia v rámci Európskej mládežníckej basketbalovej ligy (EYBL). „Celkovo to bol pre nás veľmi úspešný turnaj. Myslím si, že pre nás bol v tejto chvíli zázrak, že sme prešli skupinu. Neskutočné, akým spôsobom sme sa dostali do štvrťfinále, ale škoda, že sme už potom zostali bez síl. Pomohlo, že sme sa väčšina už poznali dlhšie, aj keď na EYBL sme nemali tréningy, len zápasy. Bez tréningu je preto ťažké niečo nastaviť a posunúť sa, z toho dôvodu sme mali obrovské výkyvy v príprave. Dôležité je, že sme sa na ME nastavili najlepšie, ako sme mohli,“ odštartoval bilančný rozhovor tréner Slovákov Danilo Rakočevič.
Po postupe zo „skupiny smrti“, kde mohli pokojne na jeho hráčov zostať umiestnenia o spodné pozície, tak prišla štvrťfinálová bitka s Rakúskom. Slovensko si na tohto súpera, s ktorým hralo v príprave, verilo, ale napokon išiel ďalej náš sused. V ďalších stretnutiach už úspech neprišiel, preto z toho bola konečná 8. priečka. „Najskôr treba povedať, že toto je asi najlepšia generácia v histórii rakúskeho basketbalu. Traja balkánski hráči boli pravidelne na turnaji sledovaní skautmi. V skupine odohrali o zápas menej, naše stretnutia nás naproti tomu stáli množstvo síl. Asi aj z tohto dôvodu sme v obrane hrali lepšie. Rakúšania skončili napokon na 4. mieste, v semifinále sa im totiž zranil najlepší hráč. Proti nám v príprave nehrali kompletní, keď sme ich zdolali. Potom sme už stratili silu, ME sme odohrali v úzkej rotácii a proti Rakúsku navyše chýbal Teličák. V poslednom zápase sme už vybuchli mentálne a energiou, ale toto stretnutie by som moc neriešil,“ uviedol slovenského výberu.
Potenciál tohto tímu, ktorému navyše chýbal Sebastián Rančík a Daniel Koller, je evidentný, s čím súhlasí aj samotný tréner: „Táto generácia hráčov je zaujímavá, reálne sme ani neboli v kompletnom zložení. Ešte sa môže pridať niekoľko mien, ale táto generácia je asi aj výsledkovo najzaujímavejšia po tej, ktorá postúpila do A-kategórie. To, že je niekto zaujímavý, alebo vyzerá basketbalovo, ešte absolútne nič neznamená. Bol to výsledkový úspech, ale nič to nemení na tom, v čom všetkom by sa mali zlepšovať. Počas 37 dní, čo sme boli spolu, tak to vedia a je na nich, ako k tomu budú dennodenne pristupovať a pracovať.“
Mládežnícke výbery sú aktuálne vo všetkých prípadoch v B-kategórii a muži sa snažia predrať z predkvalifikačného situ. Ako vyzerá porovnanie „U18“ s ostatnými tímami v Európy? „Večná otázka, ale nech sa tu teraz hocičo povie, tak si myslím, že veľa sa toho nezmení. Keď začne spoločnosť vnímať šport a basketbal, tak vtedy môžeme hovoriť o porovnávaní s Európou. My tu vnímame basketbal ako nejaké hobby, krúžok popri škole. Áno, škola je na prvom mieste, ale na to, aby sme sa my porovnávali v basketbale, tak sa musí veľa urobiť a zmeniť. To, že sa nájdu v jednej generácii možno traja, čo snívajú o zarábaní basketbal a profesionálnej kariére, je úplne minimum minima. Keď naše deti budú snívať o tom, ako hrajú a robia to na vrcholovej úrovni, tak vtedy to všetko začne. Na 5 miliónov ľudí len mizerné percento detí sníva o tom a má ambíciu posúvať sa. Keby ste videli, ako pozerali na športovcov v Španielsku a Portugalsku, dokonca sa v Portu v metre fotili s jedným nadšeným dieťaťom, pretože wau, basketbalisti. V týchto krajinách deti chodia po uliciach s dresom, prídu sa pozrieť na váš tréning, ticho sedia a pozerajú. Mobil asi mali vo vrecku. To je ten vzťah k športu, oni snívajú o tom, aby sa raz o nich snívali. Bez toho to nejde,“ odpovedal na záver Rakočevič.
Foto: fiba.basketball