V rámci spolupráce medzi spišskonovoveským klubom BK 04 AC LB Spišská Nová Ves a kanadským Niagara River Lions sa v októbri na dva týždne „zabýval“ v malebnom meste na Hornáde kanadský kouč „riečnych levov“ Grace Lokole. Zapojil sa do tréningového procesu, pomáhal domácemu trénerovi Davidovi Demečkovi v organizácii tréningov, radil na zápasoch. A ako sa mu na Spiši páčilo?
- Grace, ako sa vôbec zrodil nápad, ktorého výsledkom je tvoja októbrová basketbalová misia na Spiši?
S vašim klubom sme si vybudovali partnerstvo, základom ktorého je vzájomná kooperácia a pomoc. V rámci toho sme sa dohodli, že prídem na Spiš a budem asistovať vášmu trénerovi pri tréningoch, radiť v zápasoch. Z tohto pohľadu si myslím, že sa moja misia podarila. Aj ja som sa však sem prišiel učiť, imponuje mi totiž európsky štýl basketbalu. To, ako sa hráči hýbu, ako vedú loptu, pre mňa je to čistejšia forma basketbalu ako tá severoamerická.
- Z toho, čo si mal možnosť vidieť, ako sa ti slovenská liga pozdáva? Dá sa porovnať s tou kanadskou?
Hrá sa tu ozaj pekný basketbal. Prievidza hrá európsku súťaž, sú tam ozaj nadaní hráči, je to úplne iný štýl hry. No aj u nás v Kanade „behá“ po palubovke veľa kvality, máme dostatok vysokých hráčov, ktorí dokážu ovládať loptu. Tým, že sme na americkom kontinente, je naša hra logicky ovplyvnená americkým štýlom. No mne osobne imponuje viac ten európsky. Milujem srbský basketbal, páči sa mi ten španielsky. V americkom basketbale sú tisícky dobrých hráčov, no na tej najvyššej úrovni je to často len o osobnostiach. Je jednoduché posunúť loptu Bryantovi či LeBron Jamesovi a potom s nimi hrať. I koučing je podľa mňa v Európe lepší. Hráči sa viac pohybujú, rotujú po palubovke, lopta ide rýchlo z ruky. Jednoducho tento štýl je môjmu srdcu bližší. Čo sa týka nášho klubu, máme priemernú návštevnosť okolo 400 ľudí na zápas, najviac ich bolo v minulom roku 3000. Máme novú halu pre 5000 ľudí, verím, že v tomto ročníku sa bude zapĺňať viac. Na najlepšie kanadské tímy sa však chodí pozerať aj 8000 duší.
- Vráťme sa zo svetových paluboviek na tú spišskú. S tímom si mal čas zžiť sa, ako na teba zapôsobil?
Máte veľmi mladý tím. Ak máte v družstve toľko mladých hráčov, musia sa zákonite ešte veľa učiť, vyvíjať sa správnym smerom. Teraz sú chalani mladí, majú radi výzvy, čerpajú z nich množstvo skúseností, preto na sebe pracujú, a presne preto som tu, aby som im pomohol čo najviac. Videl som ich trénovať, snažia sa a chcú hrať, čo je veľmi pozitívne. Myslím, že vykročili správnym smerom. Práve teraz ešte nie sú úplne tam, kde by chceli byť. Ale myslím si, že robia všetko pre to, aby sa tam dostali.
- Čo si im i trénerovi najviac radil?
Všetko chce čas. Chalani sa zlepšujú každým dňom, každým týždňom, mesiac po mesiaci. Rím tiež nebol postavený za deň. Zlepšujú sa, to je dôležité. Každý deň sa treba prinútiť posúvať si vlastné hranice. Treba sa však uisťovať o tom, či človek naozaj drie tvrdo, lebo toto nie je o čakaní na zázrak. Je to kopec práce a učenia sa na oboch stranách.
Vzájomná spolupráca zahŕňa okrem tvojej misie na Spiši aj januárový pobyt jedného mladého hráča z nášho klubu u vás v Kanade. Má to byť akási motivačná odmena pre našich mladíkov. Už si si vybral?
Páči sa mi ten mladý chalan... Maťo Majerčák? Má ešte len 16 rokov a je zaujímavé porovnávať ho s inými 16-ročnými hráčmi. Dôležité je i jeho správanie sa v tíme. Je chytrý, nerobí to, čo vie, že by bolo nad jeho sily, sleduje hru aj pohyb hráčov po ihrisku. To, že hrá so staršími hráčmi, mu dáva obrovskú výhodu. Chcel by som ho vidieť hrať v Kanade. Má na to všetky predpoklady, je bystrý, chce sa zlepšovať, chce sa učiť. A na svoj vek a post je ozaj vysoký. Musí však vytrvať v tom, čo začal, musí chcieť hrať basketbal, zapáliť sa pre hru aj tím. Len tak bude platným hráčom.
- Odbočme od basketbalu, na Slovensku si prvýkrát, aké sú tvoje dojmy z našej krajiny?
Na Slovensku som po prvýkrát a musím povedať, že ľudia sú tu veľmi priateľskí, vrúcni, úctiví. Každý mi je ochotný pomôcť. Cítim sa ako na návšteve veľkej rodiny. A to sa mi páči, lebo ja sám mám veľkú famíliu. Naozaj som nadšený, lebo je tu všetko skvelé. Veľa som toho ešte z okolia nevidel, veď som tu kvôli basketbalu. Takže sa mi to zdá ako na návšteve mojej basketbalovej rodiny. Verím, že budem mať možnosť sa tu ešte vrátiť.
- A na záver - tvoj odkaz spišským fanúšikom?
Videl som ich zatiaľ len zopár, ale musím uznať, že boli úžasní. Kričali, povzbudzovali, bubnovali. Fanúšikovia sú veľmi dôležitou súčasťou zápasov. Ľudia si vôbec neuvedomujú, koľko energie fanúšikovia svojim skandovaním dodávajú hráčom. Motivujú tím k lepším výsledkom. Z toho, čo som u vás videl na vlastné oči, bol som milo prekvapený, ako búrlivo povzbudzovalo celé hľadisko. Hoci tím prehrával, neprestávali bubnovať, skandovať. Fanúšikovia sa z vašej hry tešia, sú oddaní, a to je základ. Treba len vydržať, tento mladý tím začne dosahovať výsledky a prídu aj výhry.
Autor a foto: Oliver Búza